EXKLUZÍVNE: Vieme, prečo Slovensko tak masívne zdraželo. Pre Startitup to vysvetľuje princ z Lichtenštajnska

Európska ekonomika sa nachádza v turbulentných obdobiach. Najskôr s ňou zakývala pandémia Covid-19 a s ňou spojená kríza dodávateľského reťazca.

Teraz musí ekonomika starého kontinentu prekonávať nevyprovokovanú ruskú agresiu na Ukrajine a s ňou spojené vysoké ceny nerastných surovín. Európske ekonomiky pritom ničí stále vysoká inflácia a technickú recesiu už hlási aj eurozóna či Nemecko.

Aké vyhliadky má ekonomika starého kontinentu, sme sa spýtali uznávaného odborníka na ekonomiku a podnikanie, Princa Michaela z Lichtenštajnska. Ten navštívi onedlho aj Slovensko. Objaví sa na nadchádzajúcom medzinárodnom kongrese pre rodinné podnikanie, ktorý sa bude konať na Slovensku 7. a 8. septembra 2023. Zúčastní sa panelovej diskusie, v ktorej budú panelisti podrobnejšie rozoberať prevod majetku na ďalšie generácie: očakávania vs. realita.

• Či Európa bude smerovať do hlbokej recesie
• Či starý kontinent stratí konkurencieschopnosť
• Ako môžu zelené investície pomôcť ekonomike 
• Prečo sú dôležité rodinné podniky

Princ Michael z Lichtenštajnska je výkonným predsedom Industrie – und Finanzkontor Etablissement, poprednej trustovej spoločnosti s tradíciou a odbornými znalosťami v oblasti dlhodobého a viacgeneračného uchovávania bohatstva, rodinných hodnôt a podnikov.

Okrem toho je zakladateľom a predsedom Geopolitical Intelligence Services AG, geopolitickej poradenskej spoločnosti a informačnej platformy so sídlom v Lichtenštajnsku, ako aj zakladateľom a vydavateľom nemeckého printového a online média DER PRAGMATICUS.

Okrem toho princ Michael z Lichtenštajnska pôsobí v poradnom zbore Nadácie pre hospodársku správu a verejné právo vo Vaduze, je členom Liechtenstein Finance e.V., členom Medzinárodného inštitútu dlhovekosti, ako aj predsedom liberálneho think-tanku European Centrum rakúskej ekonomickej nadácie.

zdroj: EY

Eurozóna je technicky v recesii. Ako sa to mohlo stať? A ako očakávate vývoj európskej ekonomiky v nasledujúcom období? Niektorí ekonómovia sa obávajú, že smerujeme k hlbokej recesii.

Technický pohľad na recesiu je krátkodobý pohľad, pretože zdravé hospodárske cykly vždy pozostávajú zo vzostupov a pádov. Výzvou je nájsť dobrú rovnováhu medzi fázami prieskumu a fázami konsolidácie. Ak sa pozrieme na posledných dvadsať rokov, môžeme vidieť, že všetko úsilie tvorcov politiky bolo vyhnúť sa klesajúcim cyklom, hoci tie sú niekedy nevyhnutné.

Bez akýchkoľvek zostupných cyklov by neboli eliminované takzvané „zombie spoločnosti“ a najmä pracovná sila viazaná v takýchto spoločnostiach by sa potom neuvoľnila z produktívnejších dôvodov. Ako sa bude európska ekonomika vyvíjať v nasledujúcom období, je veľmi ťažké predpovedať, keďže najmä v regulačnom prostredí existuje veľa nepredvídateľnosti. Nadmerná regulácia v Európe je veľkou prekážkou inovácií. Inovácia je však kľúčom k prekonaniu recesie.

Ktoré krajiny najviac poháňajú recesiu? A ktorej krajiny sa recesia výrazne nedotkla?

Skutočnými hnacími silami poklesu v Európe sú pravdepodobne krajiny s veľmi vysokými dlhmi, vysokým podielom vládnych kvót a vysokou byrokraciou. Vidno to najmä v krajinách južnej Európy vrátane Francúzska.

Nemecko má svoje vlastné problémy. V ére bývalej kancelárky Angely Merkelovej boli investície do infraštruktúry zanedbávané a zasahovanie administratívy do podnikov je prehnané.

Ako príklad možno uviesť, že v mnohých predpisoch a tiež v oblasti mikromanažmentu je predpísané, ako majú súkromné osoby vykurovať svoje domy. To znižuje akékoľvek dobré nápady a diverzifikáciu. Stredná Európa je v tomto smere stále o niečo lepšia, ale silne závisí od nemeckej ekonomiky.

A otázne je aj to, či bude transformácia na elektromobily v Nemecku úspešná. Mnohé vedľajšie účinky ešte nie sú vyriešené alebo dokonca rozpoznané. Nemecký automobilový priemysel je vystavený veľkej výzve čínskych konkurentov. A napokon, účinky potenciálneho oddelenia od Číny – Nemecko to nazýva „zrušenie rizika“ – nie sú známe.

Hrozí, že sa recesia premietne do pohybov na akciových trhoch?

Je veľmi ťažké poskytnúť správny názor na burzu. Vo všeobecnosti sú akciové trhy veľmi vysoko hodnotené kvôli bohatej ponuke lacných peňazí centrálnymi bankami v posledných rokoch. Mali sme veľmi silnú infláciu aktív.

A teraz čelíme dvom faktorom: na jednej strane skutočná hodnota spoločností, ktorá môže v čase recesie klesať, pretože ovplyvňuje tržby a zisky. Na druhej strane reálne efekty menovej politiky. V skutočnosti nemôžem poskytnúť prognózy, pretože akciový trh sa stal iracionálnym kvôli iracionálnej menovej politike.

zdroj: Archív Canva

Obavy sú aj z vysokých cien energií a blížiacej sa zimy. Môže sa vrátiť scenár vysokých cien?

Musíme uznať, že ceny energií nie sú ovplyvnené len trhmi, ako je napríklad rotterdamský spotový trh s ropou. Poháňa ich aj politika. Neočakávam také vysoké ceny ako minulú zimu. Prečo? Pretože v Európe sa snažia o alternatívne riešenia a iné zdroje dodávok energií než z Ruska. A samozrejme, má to svoju cenu.

Stratí Európa schopnosť konkurovať USA alebo Číne?

Nie nevyhnutne, keďže Európa má dobré podniky a dobrých vedcov. Európska politika však miluje reguláciu. Je až zarážajúce, že európska politika začína s reguláciou umelej inteligencie ešte predtým, ako sa inovácia vôbec začala. Európa sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane globálnym lídrom v regulácii AI, no zároveň bude veľkým porazeným v inováciách. Tak to už bolo v oblasti genetických technológií či informačných technológií.

Je tu ďalší problém, ktorý ovplyvňuje celosvetové vedúce postavenie z Európy: jeho moralizujúce správanie a zveličovanie, ktorým sa darí kontrolovať dodávateľské reťazce. Dodávateľské reťazce určite musia byť kontrolované, aby sa predišlo prehreškom, ako je detská práca v rámci dodávateľského reťazca.

Je však nemožné kontrolovať celý dodávateľský reťazec. Navyše to deformuje rozvojové krajiny, pretože európske podniky tam budú čoraz menej schopné podnikať.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Mohli by zelené investície pomôcť ekonomike?

Zelené investície sa už začali a sú pozitívnym prvkom rozvoja ekonomiky. Sú jednoducho potrebné a budú súčasťou súťaže a tvoria konkurenčnú výhodu. Nemyslím si však, že zelené investície ako také sú triedou, na ktorej môžeme založiť hospodársky rast.

Prečo najvyšší nárast cien potravín zaznamenali postkomunistické krajiny ako Slovensko, Česko, Maďarsko či Pobaltie?

Myslím si, že veľkým prispievateľom je to, že ceny potravín boli nižšie ako v iných krajinách. Náklady na hnojivá a energiu však vzrástli na rovnakú úroveň ako vo väčšine Európy.

Ako sa bude inflácia ďalej vyvíjať?

Bude ťažké dostať infláciu pod kontrolu. Okolo je veľa umelých peňazí a verím, že centrálne banky stratili kontrolu nad menovým systémom. Dokonca začínajú znižovať opatrenia, ktoré sú zamerané na to, aby dostali infláciu pod kontrolu. US-FED už prestal zvyšovať úrokové sadzby.

Začiatkom septembra vystúpite na Medzinárodnom kongrese rodinných firiem na Slovensku. Ako by ste zhodnotili právne postavenie rodinných firiem v Európe? Ako mal by štát podporovať koncepciu rodinných firiem?

Rodinné podniky sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva. Rodinné firmy sú solídne, majú správne poňatie zodpovednosti, musia myslieť dlhodobo a z hľadiska niekoľkých generácií a mäkkých faktorov rodiny im dávajú špeciálne prednosti. Nemyslím si, že existuje špecifický právny štatút pre rodinné podniky.

Právny stav sa musí prispôsobiť potrebám rodiny a firmy. Určite je v záujme spoločnosti a štátu, aby rodinné firmy prosperovali. Politika, médiá ani administratíva si to však dostatočne neuvedomujú. Rodinné podniky niekedy vnímajú ako „dojnú kravu“.

Vlado úspešne podniká v Nórsku: Slováci sa môžu od Nórov učiť o hrdosti na vlastnú krajinu

Žiaľ, väčšina európskych krajín si to neuvedomuje. Obťažujú svoje rodinné podniky nadmernou reguláciou a ďalšími problémami, ako sú vysoké dane z nehnuteľností a príliš prísne dedičské zákony, akými sú napríklad zákony o nútenom dedičstve.

Prevládajú vo väčšine krajín kontinentálnej Európy, nie však v anglosaských krajinách a nástupníctvo je v mnohých prípadoch problémom. Niektoré krajiny sa teraz pokúšajú nájsť riešenia napríklad vytvorením nadačných zákonov, no vo väčšine krajín sú takéto riešenia opäť príliš byrokratizované.

Čo môžu rodinné firmy urobiť, aby držali krok s modernizáciou?

Každý podnik sa musí rozvíjať v súlade s technickým pokrokom a potrebami trhu. Výhodou rodinných firiem je, že to má v DNA podnikateľ a takáto DNA sa môže prenášať na ďalšie generácie. Ale každý podnik, aby zostal konkurencieschopný, musí ísť s dobou a musí byť v neustálom modernizačnom procese.

Netreba to chápať ako hektické a neustále sa meniace, ale skôr konať s nadhľadom a jasnosťou. To platí aj pre prechod na ďalšiu generáciu. Prechod by sa mal v skutočnosti začať už na začiatku vzdelávacieho procesu, aby sa deti naučili poňatia zodpovednosti. Tak sa naučia podnikať a je ideálne, ak s firmou rastie ďalšia generácia.

To by im, samozrejme, nemalo brániť v tom, aby odišli do zahraničia a pracovali v iných spoločnostiach, aby rozšírili svoje názory. Na to však neexistuje žiadne všeobecné pravidlo. Jedna vec je však skutočnosťou, že ak ľudia vidia podnikanie a bohatstvo ako zodpovednosť, uspejú, ak to vnímajú len ako nárok, pravdepodobne zlyhajú.

Je to jednoduchý proces alebo sa podnikatelia stretávajú s množstvom legislatívnych problémov v Európe?

Bohužiaľ, podnikanie nie je jednoduchý proces, ako už bolo spomenuté. Podnikatelia čelia v Európe mnohým legislatívnym problémom.