Exkluzívne zábery z vojny v Karabachu: Útek z domovov. Ničivé výbuchy a požehnanie pred smrťou
- Hrôza vojny, ktorú zažívali ľudia na okraji Európy
- Fotografie a videá z oboch strán konfliktu, ktoré ťa presvedčia, že buď rád, kde žiješ
- Hrôza vojny, ktorú zažívali ľudia na okraji Európy
- Fotografie a videá z oboch strán konfliktu, ktoré ťa presvedčia, že buď rád, kde žiješ
Na Náhornom Karabachu – území, ktoré si vojensky nárokujú Arméni i Azerbajdžanci – pred pár dňami konečne utíchli zbrane. Nastal mier, pre jednu stranu radostnejší, o druhej by sa dalo povedať, že odchádza s porážkou.
Arméni stratili niektoré svoje územia. Azerbajdžanci naopak získali. Nad mierom budú v regióne dohliadať tisíce ruských vojakov.
Hoci je už oficiálne po vojne, pre ľudí ešte úplný pokoj nenastal. Ani nestihli poriadne pochovať svojich blízkych, mnohí musia opustiť svoje domovy, lúčia sa so svojimi starými kostolmi a kláštormi – ktoré patria medzi najstaršie sveta a ich osud je teraz nejasný – a možno už navždy utekajú zo svojho rodného kraja.
V Arménsku rozzúrený dav útočí na sídlo vlády, ktorá zjavne skončí…
Tento článok nebude ako iné komentovať priebeh vojny, prečo jedna strana bola úspešnejšia než druhá a kto okrem Azerbajdžanu ešte z tohto konfliktu vyšiel víťazne… ukážeme vám miestne zábery, ktoré podľa nás povedia o vojne viac než slová.
„Keby ľudia a vládcovia vedeli, čo stratia vo vojne a ako málo toho získajú, neboli by vojny,“ perzský filozof Avicenna.
Stratené životy
Youtube nestíha mazať citlivé videá, na ktorých jasne vidno tváre mŕtvych ľudí a vojakov. Niektoré sú natočené a zverejnené s cieľom pochváliť sa, že sme vyhrali a pobili sme ich. Hoci o pár takých videách a záberoch vieme, príde nám nevhodné akékoľvek zábery (aj keby cenzurované) z nich šíriť ďalej a nahlásili sme ich. No vidieť ich vyvolalo v nás… len ťažko opísateľné emócie.
Veľmi dojímavým sa stalo aj video, kde kňazi tesne pred bitkou poslednýkrát požehnávajú prevažne mladým vojakom i ženám, ktoré sa rozhodli bojovať. Neskôr sa objavili tragické informácie, že celá táto divízia padla 8.11. pri obrane kľúčového mesta Suši.
Ťažké boje, ktoré sa o Náhorný Karabach viedli v 90. rokoch, si vyžiadali vyše 40.000 mŕtvych (vyše 25.000 na strane Azerbajdžancov a vyše 15.000 na strane Arménov), vrátane množstva civilistov. Aké sú počty mŕtvych v nedávnych bojov, zatiaľ nie je známe, no hovorí sa o niekoľkých tisícoch padlých a opäť, vrátane bezbranných civilistov.
Len zopár tvári tých, ktorí padli vo vojnách o Náhorných Karabach pred desaťročiami i dnes:
Zničené, civilné budovy na oboch stranách
Obe strany konfliktu sú známe tým, že hádžu vinu jeden na druhého. Už v starších konfliktoch sa zapísali tým, že si ich informácie treba preveriť a môžu obsahovať prvky propagandy.
Nezhodnú sa ani v tom, kto túto vojnu začal. A keď na chvíľu utíchli zbrane a vyzeralo to na začiatok mieru… ráno zas bolo počuť hukot dopadajúcich bômb a obe strany sa opäť obviňovali, ktorý z nich to začal. A dookola.
Taktiež sa obe strany vedia podeliť škodami, ktoré nepriateľ napáchal – zničené budovy bezbranného, civilného obyvateľstva, alebo sa pochváliť úspechmi, ktoré na fronte dosiahli. Niekedy to teda vyzeralo tak, že na fronte vyhrávajú a darí sa všetkým.
Nasledujúce fotografie ukazujú, čo si pretrpeli mestá a hlavne ľudia na oboch stranách konfliktu:
Pre vysvetlenie určitých súvislosti k tejto vojne a o kontroverznom Náhornom Karabachu si môžeš pozrieť náš starší článok:
Hromadné opúšťanie domovov
Oblasť s názvom Kalbadžar má podľa dohôd pripadnúť Azerbajdžanu už 15. novembra a oblasť Lačin na začiatku decembra. Množstvo ľudí, Arménov z týchto regiónov uteká. Boja sa, ako by sa im tam žilo pod správou nepriateľa.
„Všetci, ktorí prežili mnohodňové opakované bombové útoky z dronov, raketových odpaľovačov a veľkoplošných diel, utekajú do Arménska,“ opisuje fotografie sťahujúcich sa Arménov český europoslanec Ivan David.
Evakuácia hlavného mesta Náhorného Karabachu Stepanakert:
Arméni sa nelúčia len s domovmi, z ktorých sú viaceré už zničené alebo poškodené, ale ťažko opúšťajú aj svoje kresťanské chrámy, jedni z najstarších na svete, ktoré teraz pripadnú do rúk moslimskému Azerbajdžanu a obávajú sa o ich osud:
Posledné zapálenie sviečok v starom kláštore Dadivank:
Miestny kňaz údajne prehlásil, že neodíde a bude chrám chrániť aj keby sám s puškou v ruke…
Tento konflikt má teda aj náboženský podtón – kresťania proti moslimom. Hoci obe strany mali spojencov či dobré vzťahy s krajinami, ktoré vyznávajú „to druhé“ alebo iné náboženstvo, napríklad Azerbajdžan netradične s Izraelom a Arménsko s Iránom.
Cieľom konfliktu sa stávali aj chrámy, či už kresťanské alebo moslimské. Aj preto sa Arméni obávajú a žiadajú ochranu najvzácnejších, najstarších chrámov, ktoré v stratených oblastiach ostávajú a pripadnú do rúk nepriateľa.
Arméni sú s výsledkom vojny i mierom, ktorý ich vláda podpísala, nespokojní. Nahnevaní vtrhli na úrad vlády i do kancelárie premiéra Nikola Pašinjaniho, ktorý mierovú dohodu podpísal.
„Dané rozhodnutie som spravil po dôkladnej analýze vojenskej situácie… Toto nie je víťazstvo. Ale niet prehry, ak sám seba nepovažuješ za porazeného. A my sa nikdy za porazeného považovať nebudeme,“ vyhlásil Pašinjan.
Arméni však cítia ťažkú krivdu. Náhorný Karabach a miestny konflikt s turkickým národom je pre nich veľmi citlivou záležitosťou a bolestivou ranou. „Nechceli sme túto vojnu, ale museli sme brániť našu krajinu. Teraz ju chceme dobojovať do konca. Prečo nám nedovolili brániť naše domovy? Sme pripravení bojovať do posledného muža. Sme pripravení zomrieť. Zradili nás…,“ cituje na svojom facebooku sťažujúcich sa karabašských vojakov a dobrovoľníkov česká novinárka Markéta Kutilová.