Exminister Naď otvorene: „Republika zoskupuje ľudí, ktorí sú autentickými a precítenými extrémistami“

Jaroslav Naď je bývalý minister obrany a podpredseda strany Demokrati.

„Prax je najlepším dôkazom toho, že Republika je jednoznačne antifašistická strana. Mimochodom, máme najviac poslancov, ktorí sú členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov,“ vyhlásil líder tohto zoskupenia Milan Uhrík, ktorý ešte nedávno nedokázal odsúdiť holokaust, lebo „nie je historik“, a obhajoval odsúdeného Kotlebu pri ich nechutnej akcii s neonacistickou symbolikou.

Noví „protifašistickí bojovníci“

Človek, ktorý sa s Kotlebom zúčastnil konferencie adorujúcej fašistický štát. Človek, ktorý oslávil výročie Slovenského národného povstania tým, že so svojím šéfom vyvesil na úrad banskobystrickej župy čierne vlajky, dnes gratuluje k zvoleniu nového predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB). Nová doba.

Zďaleka nejde o nejakých pár pomýlencov. Hnutie, ktoré sa nazvalo Republikou, zoskupuje ľudí, ktorí sú autentickými a precítenými extrémistami. Nájdeme tam napríklad frontmana odpornej neonacistickej skupiny, v ktorej vrieska napr. čosi o hriechoch proti rase a pachu smrti, právoplatne odsúdeného extrémistu a množstvo ďalších ľudí podobného razenia.

Milan Uhrík, na rozdiel od jeho bratov v triku, nie je potetovaný čudnou symbolikou a ani sa nehrá na námestiach na ukričaného Hitlera. Snaží sa vystupovať uhladene a je jedným z mála z tejto partie, ktorý v politike viac rozmýšľa ako cíti. A veľmi správne odhaduje, že ak sa, nedajbože, dostane do parlamentu, jediný, kto sa s ním bude ochotný rozprávať o nejakej spolupráci, bude Robert Fico.

Dôležité zmeny pre rodičov: Sociálna poisťovňa ruší 2 typy príspevkov. Stane sa tak od septembra

Toho zase poháňa túžba zachrániť seba a kumpánov pred orgánmi spravodlivosti a snaha opätovne zaviesť jeho verziu „právneho štátu“. Kam táto jeho politická misia v minulosti viedla, slušnej a demokratickej časti verejnosti netreba pripomínať.

Ficov nový kamarát Uhrík

Fico má však problém. Tým, že sa rozhodol úplne spustiť do extrému a doslova niet toho dna v politickej komunikácii, ktoré by nevedel preraziť, stal sa toxickým dokonca aj pre jeho niekdajšieho odchovanca – Petra Pellegriniho.

Jeho koaličný potenciál sa tak zredukoval na minimum a jeho nový kamarát Milan Uhrík má byť ten, ktorý mu pomôže dokonať svoj pokus o opätovné ovládnutie štátu. Fico v skutočnosti nikdy nevyznával žiadne hodnoty a už vôbec nebol sociálnym demokratom.

Jeho jediným zmyslom politickej existencie vždy bolo prosté uchopenie moci, pričom jej udržaniu mala napomáhať nedotknuteľná kasta jemu lojálnych a zaviazaných ľudí, ktorí zo Slovenska spravili mafiánsku čiernu dieru Európy.

Fico svoj politický profil pritom zásadne prispôsobuje vybraným cieľovým skupinám, a nie je tomu inak ani dnes, keď sa hrá na extrémistu a stimuluje vykoľajenú časť verejnosti šírením rôznych konšpiračných bludov.

Tragédia v Snine: Minimálne 1 z mŕtvych je príslušník Finančnej správy

Súčasne s tým sa však pokúša kontaktovať západných diplomatov, aby ich zrejme ubezpečil, že on to pred voľbami predsa len hrá a vo vláde bude pre demokratické zahraničie spoľahlivým partnerom.

Na Ficovu smolu však stále platí, že akákoľvek spolupráca s extrémistami znamená automatickú politickú a morálnu diskvalifikáciu, ktorá by mu priniesla množstvo problémov. A tak prišiel plán – pevne zabaliť neonacistický hnoj do ligotavého obalu a dúfať, že smrad neprerazí.

Na tento denacifikačný prerod tzv. „hnutia Republika“ má zrejme poslúžiť aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Na členstvo v tejto organizácii sa totiž odvoláva viacero predstaviteľov tohto hnutia, ako napríklad jeden poslanec, ktorý si na sociálnej sieti pripomínal narodenie Jozefa Tisu, alebo človek, ktorý cvičil skupinu ľudí Mikuláša Černáka.

Pre lepšiu ilustráciu tejto absurdity poslúži fotografia, kde si Milan Uhrík uctil vojnového zločinca Jozefa Tisa „za obrovskú službu, ktorú pre náš národ pán prezident v danej dobe vykonal“. Ten, ako je známe, napríklad vyznamenával na námestí nacistických vojakov, ktorí potlačili SNP.

Extrémisti z Republiky nie sú jediní, ktorí sa radi vezú na SZPB. Zväz dokonca publikoval podporu tzv. Slovenským brancom, ďalšej nebezpečnej organizácii, ktorá konala proti bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky.

Voči snahám extrémistov o infiltráciu SZPB sa verejne ohradil jeho podpredseda Jozef Ťažký. Žiaľ, ako jeden z mála. A kto pozornejšie sleduje dianie v tomto združení, nemôže byť prekvapený. Mnohí jeho členovia totiž dlhodobo vyvíjajú aktivity, ktoré sú v priamom rozpore s deklarovanými cieľmi, a síce chrániť odkaz našich predkov, hrdinsky bojujúcich za našu slobodu a demokraciu.

Slovensko čelí útokom ruských spravodajských služieb

Ako je známe, Slovensko dlhodobo čelí útokom a vplyvovým operáciám ruských spravodajských služieb. Nemusí pritom nevyhnutne ísť o priame verbovanie našich občanov do agentúrnej siete cudzej moci, ako sme to videli napríklad v kauze Garbár. Rusi sa u nás môžu spoľahnúť aj na významné množstvo ľudí, ktorí sú ochotní drukovať ich záujmom z úprimného presvedčenia.

Konajú tak či už z tradičného proruského sentimentu „alebo z inštinktívnej nedôvery voči demokracii, v ktorej si mnohí našli vinníkov svojho osobného neúspechu, a teda sa pokúšajú ‚systému‘, alebo ak chcete ‚mainstreamu‘, pomstiť“.

Kremeľská propaganda potom mnohým zraneným dušiam prináša vítané odpovede na zložitosti tohto sveta a utvrdzuje v presvedčení, že ich ohrozuje naša demokracia a západné ukotvenie.

Slováci na Pohode prezidentku zahltili burácavým potleskom. S moderátorom sa nevedeli dostať k slovu

Práve SZPB sa už pred ruskou agresiou stal jedným z významných kanálov šírenia kremeľskej propagandy. Tesne pred agresiou na Ukrajine boli štruktúry zväzu zatiahnuté do hybridnej operácie ruskej spravodajskej siete, keď otvorene napádali obrannú dohodu s USA.

Pri legitimizácii cieľov kriminálneho Putinovho režimu nepriateľská propaganda taktiež rada a tradične zneužíva zásluhy národov Sovietskeho zväzu, a teda aj Ukrajincov, pri porážke nacizmu.

Tak tomu bolo napríklad v meste Poltár, kde členovia zväzu spolu s ruskou delegáciou a pravicovými extrémistami oslavovali „mier“ v rámci osláv oslobodenia mesta – v čase, keď ruské invázne vojská na Ukrajine vraždia a vyháňajú ľudí z domovov či systematicky ničia celé mestá a oblasti.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka taktiež odhalilo, že jeden z členov zväzu aktívne prispieval na prokremeľský dezinformačný portál NewsFront. Niekdajší predseda združenia sa dokonca stretával na recepciách s ruskými paramilitantnými extrémistami z gangu Noční vlci.

P. Sečkár je vôbec pre lepšie pochopenie rozsahu havárie SZPB dôležitou osobou. Exšéf SZPB totiž v rokoch tuhej normalizácie (1969 – 1989) spolupracoval s komunistickou ŠtB pod krycím menom Vychovávateľ a Pavlis.

„Spolupráca prebiehala na dobrej úrovni a bez závad. Úkolovanie prijímal bez výhrad.“ Toľko z archívov Ústavu pamäti národa. Naozaj, fantastická kvalifikácia na riadenie združenia, ktoré má chrániť odkaz slobody a demokracie.

Poďme ďalej. „Na vojnových veteránoch sa pácha skrivodlivosť. Z dotácie, čo dostáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov z ministerstva vnútra, prichádza na účet vyše tristotisíc eur ročne. Až 110-tisíc eur ročne ide na mzdy. Ale členovia zväzu a vojnoví veteráni z toho nemajú nič.“

Takto v roku 2016 opísala fungovanie združenia dcéra veterána z 2. svetovej vojny. A informovala verejnosť o tom, že protifašistickému biznisu padli za obeť napríklad priestory budovy, ktoré mohli byť využité pre opatrovateľské služby, alebo denný stacionár pre veteránov vo vysokom veku.

Atmosféra okolo náhle zatvorenej škôlky pri Bratislave hustne. Svedkovia hovoria o hrubom správaní k deťom

Zväz si kladie za cieľ organizovať semináre, zhromažďovať archívne dokumenty či vyvíjať publikačnú činnosť. A ako tá publikačná činnosť vyzerá?

„Americké monopoly chcú vyvolať tretiu svetovú vojnu, ktorej zatiaľ bráni len rozvaha ruského prezidenta Vladimira Putina… Ukrajine vládnu fašisti a Medzinárodný menový fond sa snaží zredukovať jej obyvateľstvo, aby ju Západ mohol zotročiť.“

Aj takéto bludy roky servíruje dvojtýždenník Bojovník, ktorý vydáva práve Zväz protifašistických bojovníkov. V ňom bol, mimochodom, šéfredaktorom aj istý Branislav Ondruš, bývalý vysoký funkcionár strany Smer-SD.

Zväz protifašistických bojovníkov je dlhodobo zneužívaný

Zväz je už dlhodobo zneužívaný na politické ciele niektorých strán. Absolútne nepokryté nadbiehanie stranám Smer a Hlas predviedol časopis aj v agitačnej výzve k účasti na nedávnom referende, kde manipulatívne a hrubo útočil na našu vládu.

Na svojich sociálnych sieťach zväz propagoval aj program funkcionára KSS J. Suleimana, pričom si komunisti túto spoluprácu veľmi pochvaľovali. Zväz nezabúda ani na výročia narodenia komunistických pohlavárov, napr. Gustáva Husáka, pri ktorom nie je ani zmienka o jeho komunistickej minulosti a úlohe v potláčaní ľudských práv a slobôd.

Informovaným ľuďom snáď netreba pripomínať, ako sa po vojne komunistická strana „vysporiadala“ s príslušníkmi demokratického odboja či umiernenými ľavičiarmi, ako bol napríklad Viliam Žingor, Alexander Korda, Ján Černek, Michal Širica a zástupy ďalších. Hanba.

Na záver zdôrazňujem, že si hlboko ľudsky vážim všetkých bojovníkov za našu slobodu a ich potomkov, ktorí chránia dobré meno a humanistickú tradíciu slovenského odboja. Ako minister obrany SR som si nielen dôkladne plnil zákonné úlohy pri starostlivosti o veteránov, ale organizoval som či podporoval množstvo významných podujatí a aktivít, pripomínajúcich si národný boj za oslobodenie, ako aj protikomunistický odboj.

Fotka s bossom Piťom či styk s dievčaťom v bezvedomí. Kollárove kauzy šokujú aj silné povahy

Pritom som päťnásobne navýšil zdroje na podobné aktivity v porovnaní s obdobím pred rokom 2020. Historicky neporovnateľne najvyššie vyčlenené zdroje v prospech Múzea SNP či Vojenského historického múzea vrátane kompletnej opravy viacerých pomníkov sú jasným dôkazom toho, že na pripomínaní si histórie a na prejave vďaky hrdinom, ktorí bojovali za mier a slobodu našej vlasti, mi mimoriadne záleží.

Nevážim si však jednotlivcov, ktorí slovenskú protifašistickú tradíciu zneužívajú na šírenie lží, podporu totalitných ideológií a podkopávanie medzinárodného ukotvenia Slovenska v demokratickom svete. A držím členom SZPB palce, aby svojej organizácii vrátili zmysel a venovali sa tomu, čomu majú – ochrane pamiatky protifašistického odboja a odkazu slobody a demokracie.

V kontraste so SZPB mimoriadne oceňujem výskumnú a edukačnú prácu združenia Post Bellum. Nielenže výborne mapuje historickú stopu našich hrdinov odboja, ale napríklad aj vyhlasuje zbierky na humanitárnu pomoc napadnutej Ukrajine. Združení, ktoré pomáhajú chrániť demokraciu, ľudské práva a slobodu našej vlasti, je viacero a patrí im za to veľké poďakovanie.

Text nie je autorským článkom redakcie Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.