Experiment so spánkom sa zapísal do Guinessovej knihy. Na 4. deň mal halucinácie, nespal plných 11

28. decembra 2022 o 14:06

Dvaja chlapci sa rozhodli experimentovať so spánkom
Výpadky pamäte a prvé halucinácie nastali počas štvrtého dňa

Ilustračná foto Unsplash/Shane, Pixabay/Summer Glow

Dvaja chlapci sa rozhodli experimentovať so spánkom
Výpadky pamäte a prvé halucinácie nastali počas štvrtého dňa

Problémy nastali už na druhý deň

Hneď na druhý deň počas Randyho experimentu mal problém s identifikáciou predmetov na dotyk. Tretí deň mu priniesol náladovosť. Počas štvrtého dňa nastali prvé výpadky pamäte, halucinácie a bludné scenérie. Halucinácie sa objavili aj počas nasledujúcich dní, keď pred sebou chlapec videl lesnú cestu namiesto svojho domu.

Randy tvrdí, že telo s ním spolupracovalo, ale myseľ bola „zastrelená“.

Počas nasledujúcich dní sa jeho myseľ začala spomaľovať ešte väčšmi, nehovoriac o tempe jeho reči. Začal rozprávať vetu, v ktorej polovici sa zastavil a nevedel, ako má pokračovať. Zabudol, kam ide, alebo ho vyrušila úplne nová myšlienka.

Počas posledného, jedenásteho dňa Randyho „bdelého snenia“ potreboval neustálu pozornosť, aby komunikoval a odpovedal na akékoľvek otázky. Samotné odpovede boli monotónne a nezrozumiteľné. Testy na jeho mentálne schopnosti, ktoré na ňom boli vykonávané, sa skončili veľmi rýchlo, pretože chlapec nakoniec zabudol, čo robil.

Boli sme idioti, vraví McAllister

Bruce McAllister pre portál BBC povedal, „boli sme idioti, viete, mladí idioti“. „Bdel som s ním, aby som ho mohol sledovať. Sám som sa po troch nociach bez spánku zobudil opretý o stenu a prichytil som sa pri tom, ako som si tie poznámky písal na stenu.“

Po ukončení jeho experimentu by bolo pochopiteľné a dokonca aj rozumné, keby Randy išiel konečne spať do svojej vlastnej postele. On sa napriek tomu podrobil výskumu a bol prevezený do námornej nemocnice, kde odborníci sledovali jeho mozgové vlny a to, ako sa postupne bude jeho spánok a samotný Randy vracať do normálu.

McAllister povedal, že Randy potom, v námornej nemocnici, spal celých 14 hodín a zobudil sa len preto, aby mohol ísť na toaletu. Percento REM spánku (najhlbšieho, snového spánku, pozn. red.) prudko vzrástlo. Ďalšiu noc kleslo a až po niekoľkých dňoch sa vrátilo do normálu. „A potom normálne vstal a išiel do školy… bolo to úžasné,“ dodáva pre portál BBC Dement.

Randyho výsledky poslali z námornej nemocnice do Arizony, kde ich ďalší výskumníci poctivo preštudovali. Dospeli k záveru, ktorý zjednodušene vysvetlil a opísal McAllister: „Jeho mozog celý čas driemal. Niektoré časti spali, niektoré bdeli.“

Práve tým, že niektoré časti a bunky v mozgu spali a mohli sa tak obnoviť, nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu alebo iným, oveľa horším halucinačným situáciám.

Viacero ľudí sa po tomto experimente pokúšalo prekonať Randyho rekord, ale Guinessova kniha rekordov prestala pokusy o prekonanie rekordu certifikovať z dôvodu prevencie. Tvrdia, že to napriek všetkému môže byť pre ľudské zdravie nebezpečné.