Experiment so spánkom sa zapísal do Guinessovej knihy. Na 4. deň mal halucinácie, nespal plných 11

Keď sa Randy po jedenástich dňoch vyspal, tvrdil, že vtedy nepociťoval žiadne zmeny, nič neobvyklé. Po niekoľkých rokoch priznal, že trpí neznesiteľnou nespavosťou. Akoby sa to na ňom odrazilo až neskôr.

Keď sa ho pred jeho domom novinári pýtali, ako je možné zvládnuť jedenásť dní nespať, odpovedal v metafore, že jeho snaha ostať hore a nezaspať spočívala len v tom, aby si udržal „myseľ nad hmotou“.

„Musíte sa vyspať. Je to dôležité – je to takzvaná veľká trojka. Voda, jedlo, spánok – to všetko musíte mať,“ povedal Randy po päťdesiatich rokoch od experimentu pre National Public Radio.

Resetovanie systému

Ak budeš pri úmyselnom bdení ignorovať tieto vedľajšie účinky, tvoja myseľ sa môže natoľko uvoľniť, až ti spôsobí neprimeranú náladovosť, zbytočné paranoidné stavy a často môžeš na pár sekúnd vidieť veci, ktoré v skutočnosti neexistujú.

„Ľudia začnú mať halucinácie a tak trochu sa zbláznia,“ hovorí Atul Malhotra, riaditeľ spánkovej medicíny na Kalifornskej univerzite v San Diegu. Šoféri nákladných áut a kamiónov používajú na takýto halucinačný jav z únavy a nedostatku spánku výraz – „vidieť čierneho psa“. Keď sa im na vozovke pred ich očami objaví neexistujúci tieň, vedia, že už je najvyšší čas, ak nie nadčas, auto odstaviť.

Pri nedostatku spánku sa adrenalín či kortizol, teda stresové hormóny v krvi, zvýšia, čím sa zvýši aj krvný tlak. Práve vtedy ochabuje aj imunitný systém, čoho dôsledkom je zvýšená chorobnosť nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Ľudia, ktorí trpia insomniou a nedostatkom spánku, môžu častejšie pociťovať úzkostné stavy, tvrdí Malhotra.

„Túžba spať je taká silná, že nahradí túžbu po jedle. Tvoj mozog normálne zaspí, napriek všetkému tvojmu vedomému úsiliu udržať ho ,na žive‘,“ dodáva Erin Hanlon.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko