Expert na financie: Zvýšenie daní z príjmov sa týka 5 400 veľkých podnikov, 190-tisícom malých firiem štát uľaví

Daňová politika je jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorými štát ovplyvňuje hospodárske prostredie, podporuje ekonomický rast a zároveň zabezpečuje financovanie verejných služieb.

Zmeny v daňových sadzbách, najmä pre právnické osoby, môžu mať významný dopad nielen na štátny rozpočet, ale aj na podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť firiem a celkovú ekonomickú stabilitu.

Nedávno schválený konsolidačný balíček, ktorý upravuje sadzby dane z príjmov pre veľké aj malé podniky, nastoľuje zásadné otázky týkajúce sa spravodlivosti a efektívnosti daňového zaťaženia. Tento krok má zjavne ambíciu nájsť rovnováhu medzi potrebou zvýšiť štátne príjmy a zároveň podporiť rozvoj malých a stredných podnikateľov, ktorí často tvoria základ ekonomickej stability krajiny. Zvýšenie daní z príjmov sa týka 5 400 veľkých podnikov,

190-tisícom malých firiem štát naopak uľaví

Parlament schválil konsolidačný balíček, do ktorého prešiel aj pozmeňovací návrh, že právnické osoby so zdaniteľnými príjmami prevyšujúcimi päť miliónov eur budú mať vyššiu sadzbu dane. Tá sa posúva z 21 % na 24 %.

Keďže obchodné spoločnosti nepublikujú informáciu o výške zdaniteľných príjmov, na účely krátkej analýzy, odborníci z portálu FinStat použil namiesto nich celkové tržby.

Počet nefinančných podnikov, ktoré za účtovný rok 2023 uložili účtovnú závierku a ktorých tržby presiahli päť miliónov eur, prevyšuje 5 400 spoločností. Tie na dani z príjmov odviedli spolu 2,57 miliardy eur, čo je 70 % z celkového daňového výnosu, ktorý štátu malo za rok 2023 zaplatiť dohromady vyše 277-tisíc nefinančných podnikov.

Podľa výpočtov FinStatu, ak by sa 24-percentná sadzba dane uplatnila na celkový daňový základ vykázaný za rok 2023, nefinančné podniky s tržbami nad 5 miliónov eur by zaplatili daň z príjmov prevyšujúcu 2,9 miliardy eur.

„Štát by tak získal zhruba o 368 miliónov eur viac,“ upresňuje hlavný analytik FinStatu Pavol Suďa.

Zo spoločností s tržbami nad 5 miliónov eur zaplatili za rok 2023 najviac daní z príjmov podniky vo výrobe, distribúcii, predaji a prenose elektrickej energie. Spolu takmer 20 %. Druhé v poradí boli firmy v automobilom priemysle, ktorých podiel dosiahol skoro 12 %. Na treťom mieste sa vlani umiestnila rafinácia ropy, čo znamená bratislavský Slovnaft (5,2 %).

Ten pritom v roku 2022 rebríčku platiteľov dane z príjmov s prehľadom dominoval. Vrátane solidárneho príspevku odviedol do štátneho rozpočtu 625 miliónov eur a na celkovej dani z príjmov nefinančných podnikov (ktoré publikovali závierky za rok 2022) sa vtedy podieľal takmer jednou štvrtinou.

Výsledky gigantov

Keďže za rok 2023 sa už na solidárny príspevok nekvalifikoval, zaplatil päťkrát nižšie dane. A k tomu sa menej darilo aj gigantom v metalurgii, výrobe hnojív alebo celulózy a papiera, v dôsledku čoho celkový výnos dane z príjmov od podnikov s obratom nad 5 miliónov eur v roku 2023 medziročne mierne klesol.

Štát však v rámci aktuálnych konsolidačných opatrení zaradil rafinérie pod zákon č. 235/2012 Z.z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (so sadzbou 0,025), čo mu má podľa Denníka N priniesť dodatočných 36 miliónov eur.

Mobilným operátorom sadzbu zvýšil z 0,00363 na 0,01576, čo by mu malo zabezpečiť spolu 25 miliónov eur (čo je bezmála desatina čistého zisku, ktorý vlani vykázala trojica najväčších mobilných operátorov).

Kým veľkým podnikom štát naložil väčšie daňové bremeno, firmám so zdaniteľnými príjmami do 100-tisíc eur naopak uľaví. Sadzbu dane z príjmov im zníži z 21 % resp. z 15 % na 10 %. Týka sa to bezmála 190-tisíc spoločností, ktorých individuálne tržby v roku 2023 nepresiahli 100-tisíc eur, a ktoré vtedy na dani z príjmov zaplatili dovedna niečo vyše 167 miliónov eur (o 30 miliónov eur menej ako v roku 2022).

„Ak by sa na ich základ dane aplikovala nová 10-percentná sadzba, zaplatili by štátu na dani z príjmov zhruba o 40 % menej, teda ani nie 100 miliónov eur,“ odhaduje P. Suďa.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy