Experti varujú pred katastrofou: Dnešná koncentrácia CO2 sa rovná tej spred 14 miliónov rokov

Meteorológ Jozef Pecho varuje pred hrozivou budúcnosťou, ktorá má postihnúť planétu Zem. Na sociálnej sieti odkazuje na vedeckú štúdiu a píše: „Najnovšia paleo-rekonštrukcia atmosférickej koncentrácie CO2, publikovaná dnes v časopise SCIENCE, neveští pre ľudstvo nič dobré!“

Podľa nej sa totiž súčasná vysoká koncentrácia CO2 rovná tej, ktorú Zem zažila naposledy pred 14 miliónmi rokov.

„Ak by sa v tom najhoršom prípade do roku 2100 splnil aj ďalší odhad, v horizonte 150 – 200 rokov čaká Zem ,skokový‘ návrat do eocenného ,skleníka‘ (teplejšie o 12 – 16 °C). Takto rýchlu zmenu klímy pravdepodobne prežije len zopár jednoduchších druhov, my medzi nimi určite nebudeme. Čím viac sa v tej histórii rýpeme, tým je to pre nás horšie a horšie,“ dodáva Pecho.

Koncentrácia CO2 je enormná

Výskum starodávnych úrovní oxidu uhličitého v atmosfére a súvisiacich teplôt vytvára znepokojujúci obraz toho, kam sa môže uberať klíma našej planéty. Najnovšia štúdia zahrnula geologické záznamy, ktoré siahali do minulosti až 66 miliónov rokov. Vedci ju písali celých sedem rokov. Jej výsledok neukázal nič priaznivé.

Podľa expertov úroveň atmosférického CO2 poslednýkrát dosiahla hodnoty podobné tým dnešným, o ktoré sa pričinila činnosť človeka, pred neuveriteľnými 14 miliónmi rokov. Štúdia tiež potvrdzuje citlivosť dlhodobej klímy na skleníkové plyny s dôsledkami, ktoré sa môžu rozvíjať tisícročia.

Ďalší nárast teplôt

Podľa hlavných odhadov znamená zdvojnásobenie koncentrácie CO2 na desaťročných až storočných časových škálach priemerne zvýšenie globálnych teplôt o 1,5 až 4,5 stupňa Celzia. Sú však aj názory, že súčasný konsenzus môže podhodnocovať citlivosť planéty na CO2, pričom odhadujú zvýšenie teplôt až o 3,6 až 6 stupňov Celzia.

Členovia konzorcia nezískali nové dáta, ale zhromaždili a zhodnotili existujúce štúdie a ich spoľahlivosť na základe nových poznatkov. Zahrnuli len tie najaktuálnejšie a vylúčili zastarané alebo neúplné štúdie.

Vianočný darček v predstihu: Startitup PREMIUM môžeš získať na mesiac zadarmo

Autori štúdie zdôrazňujú, že dlhodobé teplotné zmeny môžu vyplynúť z komplexných procesov Zeme, ktoré prekračujú okamžitý skleníkový efekt vyvolaný CO2 v atmosfére. Tieto procesy zahŕňajú topenie polárnych ľadových plôch, zmeny v rastlinnom kryte, ale aj zmeny v oblačnosti a atmosférických aerosóloch, ktoré môžu buď zvyšovať, alebo znižovať teploty.

Výskumníci tiež potvrdili, že najteplejšie obdobie Zeme sa datuje pred približne 50 miliónmi rokov. Vtedy sa koncentrácia CO2 dostala až na úroveň 1 600 ppm, a teploty boli až o 12 stupňov Celzia vyššie ako dnes. Potom, okolo 34 miliónov rokov dozadu, klesla úroveň CO2 dostatočne na to, aby sa začala tvoriť súčasná antarktická ľadovcová pokrývka.

S niekoľkými vzostupmi a pádmi nasledoval dlhodobý pokles úrovne CO2, počas ktorého sa vyvinuli predkovia mnohých dnešných rastlín a živočíchov. Toto naznačuje, že zmeny v CO2 ovplyvňujú nielen klímu, ale aj ekosystémy.

Bez ohľadu na presné teplotné zmeny sme podľa expertov už teraz priviedli planétu Zem do podmienok, ktoré ľudstvo v minulosti nikdy nezažilo. 

Konzorcium sa teraz pustilo do ešte väčšieho projektu. V ňom si tím odborníkov kladie za cieľ sledovať, ako sa menila úroveň CO2 a klíma pred 540 miliónmi rokov až do súčasnosti. Tento pokračujúci výskum prisľubuje ďalšie poznatky do komplexnej histórie klímy Zeme, aby mohli vedci opäť ukázať, aké dôležité je zasiahnuť, hoci podľa výsledkov štúdie už je pravdepodobne možno aj neskoro.