Extra suma za dohliadanie na demokraciu: Slováci si môžu za jeden deň prilepšiť o desiatky eur
- Člen okresnej a okrskovej volebnej komisie má nárok na finančnú odmenu
- Zisti, od čoho závisí jej výška a aké povinnosti členovia majú
- Člen okresnej a okrskovej volebnej komisie má nárok na finančnú odmenu
- Zisti, od čoho závisí jej výška a aké povinnosti členovia majú
Aby sa niekto stal členom volebnej komisie, musí mať aspoň 18 rokov, byť spôsobilý na právne úkony a mať trvalé bydlisko na území Slovenska.
Tri úrovne volebných komisií zabezpečujú správny priebeh prezidentských volieb. Okrsková volebná komisia je tá, ktorá je najbližšie k voličom. Nad ňou pracuje okresná volebná komisia a na najvyššej úrovni je štátna komisia.
Podľa informácií rezortu vnútra bude počas prezidentských volieb pôsobiť 5 938 okrskových volebných komisií a 49 okresných volebných komisií.
Okresné vs. okrskové volebné komisie
Okrskové volebné komisie sa starajú o hladký priebeh hlasovania a počítanie hlasov. Politické strany alebo koalície s parlamentným zastúpením do nich môžu poslať jedného člena a jedného náhradníka. Títo členovia nemusia žiť v obci, kde pracujú.
Okresné volebné komisie, ktoré sídlia v mestách s okresnými úradmi, zase sledujú pripravenosť okrskových komisií a spracovávanie výsledkov hlasovania.
Okrskové aj okresné volebné komisie musia mať aspoň päť členov. Ak počet členov klesne pod túto hranicu a nie sú dostupní náhradníci, starosta, primátor alebo prednosta musia nájsť nových členov.
Parlamentné politické strany a petičné výbory delegujú svojich zástupcov do volebných komisií, aby mohli sledovať a kontrolovať priebeh volieb.
Aká je výška odmeny pre člena volebnej komisie?
Každý člen okresnej a okrskovej volebnej komisie dostane odmenu 69 eur za každý deň, keď sa voľby konajú. Ako informuje portál Správy RTVS, predsedovi komisie patrí 89,7 eura a zapisovateľovi 86,25 eura za deň.
Keď sa uskutoční druhé kolo volieb, výšku odmeny upravia podľa priemernej mzdy v ekonomike za posledný štvrťrok roku 2023.
Podľa rozhodnutia štátnej komisie musí člen volebnej komisie pri svojej práci dbať na nestrannosť. Nemá nikoho zvýhodňovať ani poškodzovať. Jeho oblečenie a správanie by mali odrážať túto nestrannosť.
Hlasovanie poštou zatiaľ možné nie je
V tohtoročných prezidentských voľbách nie je možné hlasovať poštou. V budúcnosti sa to má zmeniť. Vláda by podľa svojho programového vyhlásenia chcela zaviesť túto možnosť už pre nasledujúce voľby hlavy štátu v roku 2029. Predloženie návrhu novely volebného zákona predpokladá Ministerstvo vnútra (MV) SR v prvom štvrťroku 2025. Pre TASR to potvrdil tlačový odbor MV SR.
Podrobnosti o tom, ako by mal systém fungovať a zabezpečení hlasovania najmä v súvislosti s dvojkolovým systémom volieb, rezort zatiaľ nešpecifikoval.
„V súčasnosti sa ministerstvo vzhľadom na povinnosti vyplývajúce z vyhlásených volieb prezidenta SR, ako aj volieb do Európskeho parlamentu zatiaľ prípravou novely volebného zákona nezaoberá,“ vysvetlil hovorca MV SR Matej Neumann.
Voliť prezidenta je možné v súčasnosti iba vo volebnej miestnosti na Slovensku.
„Občan SR, ktorý nemá trvalý pobyt na Slovensku, môže hlasovať v ktorejkoľvek volebnej miestnosti, ak predloží platný cestovný doklad a čestné vyhlásenie o tom, že má trvalý pobyt v zahraničí,“ pripomenulo MV SR na sociálnej sieti.
Okrsková volebná komisia ho dopíše do zoznamu voličov, čo zaznamená v jeho slovenskom cestovnom doklade. Čestné vyhlásenie o trvalom pobyte v cudzine sa pripojí k zoznamu voličov.
Vo februári by zvíťazil Pellegrini
Prezidentské voľby by vo februári vyhral predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini so ziskom 54,9 percenta. Druhý by skončil bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok, získal by 45,1 percenta hlasov voličov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.
V prvom kole prezidentských volieb by Pellegrini získal 35,2 percenta hlasov a Korčok 34 percent. Na treťom mieste by v prvom kole volieb skončil Štefan Harabin (11 percent). Nasledovali by Igor Matovič (päť percent), Ján Kubiš (4,3 percenta), Andrej Danko (3,2 percenta) a Krisztián Forró (3,1 percenta).
Menej ako tri percentá by získali Marian Kotleba (2,4 percenta), Patrik Dubovský (1,3 percenta) a Milan Náhlik (0,5 percenta).
Prieskum sa realizoval na reprezentatívnej vzorke 1025 respondentov v období od 14. do 21. februára 2024.
Zdroje: Správy RTVS, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, TASR