Extrémne horúčavy až do 45 °C: Veľké varovanie pred dovolenkovými rajmi Slovákov

S teplotami v Európe to začína byť vážne. Tohtoročné extrémy dokonca prinútili niektoré krajiny vydať pre svojich dovolenkárov oficiálne výstrahy.

Pre tento krok sa rozhodla Veľká Británia, ktorá vydala varovania pre Grécko, Cyprus, Turecko a Španielsko. Informuje o tom britský portál Mirror.

Súčasná vlna horúčav, ktorá sa pripisuje horúcim vetrom z oblasti severnej Afriky, zasiahla spomenuté regióny nevídanou silou. Cyprus kvôli teplotám dokonca vyhlásil tzv. červené varovanie, čo je najvyšší stupeň pohotovosti. Tento rok už extrémne teploty zasiahli aj Malorku a Rakúsko, čo spôsobilo komplikácie počas vrcholnej dovolenkovej sezóny.

Grécko momentálne bojuje s teplotami dosahujúcimi až 45 °C, zatiaľ čo v Turecku teploty stúpajú na vyše 30 °C. Malorka okrem horúčav čelila aj ničivým povodniam, ktoré dočasne narušili prevádzku na letisku Son Sant Joan, treťom najväčšom letisku v Španielsku.

Meteorológovia upozorňujú, že tieto horúčavy sú nezvyčajne skoré a už teraz lámu rekordy. V minulosti sa takéto teploty vyskytovali až neskôr v lete. S blížiacimi sa Letnými olympijskými hrami v Paríži v roku 2024 rastú obavy z toho, že extrémne teploty by sa mohli prejaviť aj počas tejto významnej súťaže.

Nezvyčajne teplá morská voda v Atlantickom oceáne, ktorý ovplyvňuje počasie v celej Európe, môže priniesť ďalšie rekordné horúčavy aj v nasledujúcich rokoch.

Meteorológovia varujú, že tento trend by mohol mať dlhodobé dôsledky na klimatické podmienky v Stredomorí. Preto je dôležité, aby dovolenkári dbali na svoje zdravie, vyhýbali sa priamemu slnečnému žiareniu a dodržiavali všetky odporúčané opatrenia. Zároveň by mali sledovať aktuálne cestovné upozornenia a byť pripravení na nepredvídané zmeny počasia.

Takto sa ochrániš

Pred horúčavami varuje aj Úrad verejného zdravotníctva SR. Ako informuje, vysoké letné teploty prinášajú viaceré zdravotné riziká, medzi ktoré patria prehriatie organizmu, zvýšená telesná teplota, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť a zvracanie.

Odborníci radia, že tieto následky horúčav sa dajú zmierniť dodržiavaním základných preventívnych opatrení.

Jedným z najdôležitejších opatrení počas horúčav je zabezpečiť si pravidelný pitný režim. Najvhodnejšia je čistá pitná voda. Odborníci odporúčajú vypiť minimálne dva až štyri decilitre tekutín na každých desať kilogramov telesnej hmotnosti, čo predstavuje približne 1,5 až 3 litre tekutín denne. Odporúčané množstvo sa zvyšuje u ľudí, ktorí vykonávajú fyzickú prácu a viac sa potia.

zdroj: Freepik

Strava by mala byť ľahko stráviteľná a s nižšou energetickou hodnotou, keďže organizmus v lete nepotrebuje vytvárať toľko tepla ako v zimných mesiacoch. Napriek tomu musí strava poskytovať dostatok živín. Odborníci tiež zdôrazňujú dôležitosť opatrnosti pri príprave a skladovaní potravín počas horúčav.

ÚVZ SR apeluje na ľudí, aby nepodceňovali riziko úpalu. „Pozor na zvýšenú fyzickú námahu. Robievajte si časté prestávky v tieni a v čase medzi desiatou až šestnástou hodinou obmedzte pobyt vonku a nezdržiavajte sa na slnku. Ak je to možné, fyzicky náročnú aktivitu si v období horúčav plánujte na skoré ranné hodiny, ideálne do siedmej ráno,“ dodáva hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová.