Európa sa otepľuje zo všetkých svetadielov najrýchlejšie: Horúčavy vlani zabili desaťtisíce ľudí, hrozí to opäť

Európa si minulý rok zažila extrémne leto. Šlo o rekordný rok v oblasti horúčav na našom kontinente. V dôsledku návalov tepla tu vlani umrelo až 61-tisíc ľudí. A zdá sa, že ani tento rok neprinesie výraznú zmenu.

Zo štúdie publikovanej na portáli Nature, ktorú cituje aj Science Alert, vyplýva, že Európa sa otepľuje najrýchlejšie zo všetkých kontinentov a svetadielov na svete. Minulý rok nastala v mnohých krajinách obrovská spúšť. Vypukali požiare, vysychali vodné toky a kolabovalo poľnohospodárstvo.

Štatistiky Európskej únie zaznamenali aj nezvyčajne vysoký počet úmrtí, a tak sa vedci pokúsili vypočítať počet smrtí zapríčinených vyslovene príliš veľkým teplom. Skúmali údaje o teplote a úmrtnosti od roku 2015 do roku 2022 v 35 európskych krajinách. Do štúdie sa tak nevedomky zapojilo celkovo 543 miliónov ľudí.

Úmrtia v horúčavách

Výskumníci z barcelonského Inštitútu pre globálne zdravie spolu s vedcami z francúzskeho Inštitútu pre výskum zdravia INSERM na zistenie presného počtu úmrtí použili rôzne modely. Ide o zariadenia schopné predpovedať úmrtia súvisiace s teplotou v každom regióne v každom týždni leta 2022.

Ako sa uvádza v štúdii, expertom sa podarilo odhaliť, že v období od 30. mája do 4. septembra minulého roka súviselo s horúčavami až 61 672 úmrtí.

Podpísala sa pod to napríklad mimoriadne intenzívna vlna horúčav v týždni od 18. do 24. júla. Len počas týchto dní pre príliš vysoké teploty umrelo viac ako 11 600 úmrtí, uvádzajú odborníci.

Vedci sú blízko prelomovému objavu: Vzniká unikátne zariadenie, ktoré preloží reč zvierat

Podľa Hichama Achebaka, výskumníka inštitútu INSERM a spoluautora štúdie, ide o príliš vysoký počet úmrtí, ktorý sa priblížil hrozivým štatistikám z roku 2003, keď sme zaznamenali vyše 70 000 úmrtí spôsobených rovnakými faktormi. Európa však mala počas nasledujúcich rokov možnosť podniknúť rôzne opatrenia. Teraz vedci podotýkajú, že to určite nestačilo.

Rizikové skupiny

Napríklad vo Francúzsku vlani priemerná teplota medziročne stúpla o 2,43° Celzia. Nezaostávalo ani Švajčiarsko s nárastom o 2,30°C. Nasledovalo Taliansko s 2,28°C a Maďarsko s 2,13°C.

Približne 63 percent všetkých obetí v dôsledku tepla boli ženy. Avšak väčšina úmrtí nastala u ľudí starších ako 80 rokov. Konkrétne v rámci tejto skupiny obyvateľstva analýza zaznamenala až o 27 % vyššiu úmrtnosť u žien než u mužov.

Tohtoročné leto

Európska environmentálna agentúra v strede júna publikovala prognózy platiace počas aktuálneho leta a situáciu nevidí zrovna ružovo. 

Varuje, že silné návaly horúčav budú pokračovať aj tento rok, ako sme už mohli zažiť aj na Slovensku. Agentúra však varuje, že tento rok môžu byť horúčavy ešte častejšie, dlhšie a dokonca aj extrémnejšie. Varovania platia najmä pre južnú Európu, kde môže dôjsť k najvyššiemu počtu obetí.

Startitup zisťoval, či Slovensku hrozí povinná vojenská služba. Oživujú ju viaceré európske krajiny

Po posledných týždňoch si zároveň uvedomujeme riziko búrok, krupobitia a záplav. A európski odborníci pred tým varujú skutočne celý kontinent.

Predpokladá sa, že výskyt výdatných zrážok narastie vo väčšine Európy. Povedie to aj naďalej k zvýšenému výskytu záplav, čo platí najmä v severozápadnej a strednej Európe. Medzi rokmi 1980 a 2021 dosiahli škody spôsobené záplavami hodnotu takmer 258 miliárd eur. Priemerne každoročne rastú o viac ako 2 percentá.

Avšak tam, kde nebudú záplavy, zas hrozí extrémne sucho. Tohtoročná mimoriadne suchá a teplá zima priniesla v Európe len chabú snehovú pokrývku. Mala za následok nízku vlhkosť pôdy, slabé prietoky riek a znížené úrovne zadržiavania vody v nádržiach. Dialo sa tak vo väčšine južnej a západnej Európy.

Dlhodobé klimatické prognózy naznačujú, že južná a stredná Európa bude počas 21. storočia čoraz suchšia a teplejšia. Situácia môže spôsobiť katastrofy v poľnohospodárstve. Okrem toho hrozí aj opätovný výskyt rozsiahlych lesných požiarov, s ktorými náš kontinent musel bojovať už vlani.