Extrémne sucho a obrovské búrky: Tieto dva problémy majú jedno riešenie
Autor komentáru je europoslanec za Progresívne Slovensko
Na väčšine planéty sú neznesiteľné horúčavy, inde miestami záplavy. Kým v mnohých krajinách sú investície do adaptačných opatrení, zachytávania dažďovej vody či výsadby zelene, samozrejmosťou, Slovensko je na dopady klimatickej krízy nepripravené.
Teplomery na Slovensku atakujú teploty 38 stupňov Celzia a v nemocniciach pribúdajú ľudia zasiahnutí teplotným šokom. V tom istom čase sa stupňuje výskyt prívalových dažďov a ulice pripomínajú viac tobogán než cestnú komunikáciu.
Rekordné horúčavy
Zatiaľ čo na Slovensku vidíme len zárodky problému, iné krajiny to šťastie nemajú. Minulý týždeň bola prvýkrát v histórii meraní nameraná globálna priemerná teplota viac ako 17 stupňov Celzia. Rekord sa dlho neudržal. Prekonaný bol hneď nasledujúci deň, keď priemerná globálna teplota bola na úrovni 17,18 stupňa Celzia.
Historický rekord sa takto prepisoval štyri dni po sebe. Nie je to prekvapenie. Vedecká obec predvídala, že tento rok bude poznačený rekordnými horúčavami v dôsledku klimatickej krízy. Do toho sa ešte ide pridať El Niño. Fenomén, ktorý otepľuje oceánske vody.
Dlhodobý problém sa tak v ďalších mesiacoch ešte prehĺbi. Podľa predpovedí sa teploty v Taliansku vyšplhajú až na 48 stupňov Celzia. V Afrike bola nameraná najvyššia teplota v histórii 39,6°C. To nie je najvyššia teplota počas dňa. To je najvyššia teplota v noci.
Vlny horúčav zasahujú Španielsko, Francúzsko, Nemecko, ale i Poľsko. Nedávna vedecká štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Nature Medicine found konštatovala, že iba v dôsledku horúčav minulý rok v Európe zomrelo viac ako 60 000 ľudí.
Druhý aspekt krízy
Klimatická kríza má však aj druhý dopad. Rovnako zreteľným varovaním sú aj katastrofické záplavy.
Prívalové dažde zaplavili domy a spôsobili rozsiahle škody v americkom štáte New York, v Číne museli byť vysídlené tisíce ľudí, v Španielsku sa ohrození ľudia držali svojich áut a liezli na stromy, aby unikli pred záplavovou vodou a v príkladoch by sme mohli ďalej pokračovať.
Nepopisujme však problém, hľadajme riešenia. A hľadajme ich aj doma.
Nepripravené Slovensko
Slovensko je dnes trestuhodne nepripravené na extrémne prejavy klimatickej krízy. Krajina nie je adaptovaná na suchá, horúčavy, prívalové dažde, povodne. Problémy len dodatočne hasíme, stále nemáme ambíciu im predchádzať.
Pričom prevencia je preukázateľne vyššou hodnotou za peniaze. Nemusíme objavovať nové veci. Stačí sa pozrieť na príklady dobrej praxe a brať vážne vedcov.
Príklad so stromom
Len pre ilustráciu, jeden veľký strom má v meste rovnaký účinok ako bežná klimatizácia. Chladí nielen tieňom, ale aj tým, že dýcha a vyparuje vodu, aktívne ochladzuje svoje prostredie.
Skrátka a jednoducho, odoberá teplo z okolia. Netienená fasáda sa môže počas horúceho letného dňa zohriať až na 40°C. Naopak, teplota steny, na ktorej rastú popínavé rastliny je aj o 15 °C nižšia. Významný rozdiel pre každého, kto v dome býva.
Námestia, zvyčajne navrhnuté „od stola“, bez zapojenia verejnosti (budúcich užívateľov), predstavujú široké dláždené plochy, na ktorých nie je pre zeleň miesto. V horšom prípade museli stromy padnúť za obeť. Obdobné nelogické kroky možno vidieť v mestách a v obciach od Záhoria po východné Slovensko.
Zeleň potrebujeme
Zeleň, stromy, trávniky a kvety, zachytávanie zrážkových vôd, priepustné a svetlé povrchy. Úplne jednoduché, finančné nenáročné riešenia, ktoré v časoch klimatickej krízy príroda ponúka. Kompetentní ich len musia prijať za svoje a štát im musí vytvoriť vhodné podmienky.
Horúčavy, suchá, záplavy a povodne sú dnes spojené nádoby. Vychádzajú z klimatickej krízy a zároveň majú spoločné riešenia. V čase zrážok vzácnu vodu odvádzame do kanalizácie.
V čase sucha nemáme rezervoáre so zrážkovou vodou. Opäť stačí málo. To, čo vedeli už naši predkovia. V čase zrážok vodu zachytávať a využiť na zavlažovanie, na napájanie jazier. Aby sme sa v suchých časoch mali kde schladiť
Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.
Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre