Extrémne teploty ohrozujú „turistickú Mekku“ Európy. Hrozba sa šíri aj do ďalších krajín

Intenzívne horúčavy vedú k úmrtiam a zatvoreniu turistických atrakcií a škôl. Hoci globálne otepľovanie zasahuje celý svet, klimatológovia uvádzajú, že najhoršia situácia je v oblasti Stredozemného mora.

„Stredomorie patrí k najohrozenejším miestam klimatickou zmenou,“ avizoval klimatológ Kostas Lagouvardos z Národného observatória v Aténach pre portál Euronews.

Podľa neho najviac trpí následkami otepľovania Grécko. Za posledných 30 rokov tam priemerná teplota stúpla o 1,5 stupňa Celzia.

Ideálne podmienky pre šírenie lesných požiarov

Grécko čelí veľkému riziku, hovorí klimatológ. Ostrovy obklopené morom sú náchylné na silné vetry. Teplý vzduch z Afriky tiež výrazne ovplyvňuje krajinu.

„Kombinácia sucha, tepla a silného vetra vytvára najhorší možný scenár,“ informoval Lagouvardos.

Útok na Kramároch: Muž napadol personál aj pacienta, lebo sa mu nechcelo čakať. Rodina sa vyhráža personálu

Tieto podmienky podporujú šírenie lesných požiarov. Klimatológ uvádza, že práve vďaka týmto faktorom sa Grécko líši od ostatných stredomorských krajín. „Je to neúmerne vysoký počet lesných požiarov,“ doplnil odborník. 

Vlna horúčav minulý rok trvala 16 dní a spôsobila smrť 28 ľudí v dôsledku požiarov. Potom prišli prívalové dažde, ktoré priniesli ročné množstvo zrážok za jeden deň.

Extrémne vysokým teplotám čelia aj iné krajiny

Globálne klimatické zmeny môžu znížiť návštevnosť obľúbených dovolenkových destinácií, čo vážne ovplyvní krajiny závislé od turizmu.

Grécko a ďalšie stredomorské krajiny ako južné Taliansko, Turecko, Cyprus a severná Afrika čelia vysokým teplotám, ktoré ohrozujú ich ekonomiku založenú na cestovnom ruchu.

Aj keď teploty v tejto oblasti momentálne klesli pod 38 stupňov Celzia, počas leta sa očakáva len minimálna úľava.

zdroj: Canva/Sky_Blue

Známa pamiatka zatvorená počas najväčšej horúčavy

Extrémne vysoké teploty spôsobili, že Akropola v Aténach bola vo štvrtok 13. júna zatvorená na niekoľko hodín, už druhý deň po sebe. TASR podľa agentúry AFP informovala, že krajinu zasiahla najskoršia vlna horúčav.

Návštevníci nemali prístup do pamiatkovej oblasti medzi 12.00 h a 17.00 h SELČ, rovnako ako deň predtým.

Teplota v centre Atén 13. júna dosiahla 42 stupňov Celzia. Úrady preto vydali výstrahy a uzavreli školy.

Meteorológovia poznamenali, že v Grécku ide od začiatku meraní o vôbec najskoršiu vlnu horúčav. V krajine za horúčavu považujú situáciu, keď teplota prekročí teplotu 38 stupňov Celzia najmenej tri po sebe idúce dni.

Horúcejšie ako v gréckej metropole bolo aj na ostrove Kréta (44,5 stupňov Celzia) i na Peloponézskom polostrove (43,9 stupňov Celzia). Na Kréte aj ďalších menších a väčších ostrovoch taktiež preventívne uzatvorili viacero archeologických nálezísk.

Grécky minister pre klimatickú krízu Vassilis Kikilias varoval pred rizikom vzniku požiarov pre silné vetry, ktoré by sa mohli prehnať naprieč krajinou. Mechanizmus civilnej ochrany je podľa neho vo vysokej pohotovosti. Veľmi vysoké riziko požiarov v piatok očakávajú v desiatich regiónoch vrátane juhovýchodnej Atiky.

Teploty by sa však podľa predpovedí mali od piatka zmierniť.

Prevencia počas horúčav

Vysoké vonkajšie teploty počas leta prinášajú viaceré zdravotné riziká. Patria medzi ne napríklad prehriatie organizmu, zvýšená telesná teplota, malátnosť, ospalosť, bolesť hlavy, závrate, nevoľnosť či zvracanie. Upozornili na to odborníci z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR s tým, že následky horúčav možno eliminovať dodržiavaním základných pravidiel prevencie.

zdroj: Ilustračné foto: Freepik

V horúčavách je preto podľa nich dôležité dbať na pravidelný pitný režim. Základom je čistá pitná voda. „Odporúča sa vypiť minimálne dva až štyri decilitre tekutín na desať kilogramov hmotnosti, čo predstavuje približne 1,5 až tri litre tekutín denne. Toto množstvo sa však zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia,“ ozrejmili odborníci.

Pozor si treba dávať aj na stravu. Mala by byť ľahko stráviteľná a s nižšou energetickou hodnotou. „Organizmus v lete nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zimných mesiacoch. Súčasne však strava musí poskytovať dostatok živín,“ podotkli odborníci. Ľudia by mali byť podľa nich obozretní aj pri príprave a skladovaní potravín.

ÚVZ na ľudí tiež apeloval, aby nepodceňovali riziko úpalu a úžehu. „Pozor na zvýšenú fyzickú námahu. Robievajte si časté prestávky v tieni a v čase medzi desiatou až 16. hodinou obmedzte pobyt vonku a nezdržiavajte sa na slnku. Ak je to možné, fyzicky náročnú aktivitu si v období horúčav plánujte na skoré ranné hodiny, ideálne do siedmej ráno,“ dodala hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová.