Facebook má poriadny problém. Fláka citlivú oblasť, ktorá sa týka nás všetkých, varuje expertka
Autorka prispieva pre portál Infosecurity.sk.
Spoločnosť Meta dlhodobo čelí kritike z dôvodu nedostatočného regulovania obsahu na sociálnej sieti Facebook. Podľa analýzy britského Center for Countering Digital Hate (CCDH) opäť sklamala. Analýza tvrdí, že Facebook nie je schopný označiť polovicu príspevkov, ktoré propagujú popieranie klimatickej zmeny.
Počas roku 2019 sa udialo na celom svete 15 klimatických katastrof, ktoré viedli k strate 124,1 miliardy dolárov. Išlo napríklad o požiare v Spojených štátoch amerických, tajfúny na pobreží Číny a Japonska a rozsiahle záplavy v Austrálii a Španielsku.
Téma klimatickej krízy sa zároveň stáva témou dezinformátorov a snahu spoločnosti čeliť im pociťujú aj sociálne médiá. Mnohé preto vyjadrujú svoju podporu voči dezinformáciám o klimatickej zmene. Otázkou je, do akej miery sú nútené prispôsobiť sa „novému trendu“, aby nezaostávali za ostatnými, a nakoľko svoje opatrenia myslia vážne.
Rozhodnutie Facebooku po vlne kritiky
Inzerenti na Facebooku propagovali nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia o zmene klímy, práve keď prebiehala Konferencia OSN o zmene klímy (COP26).
Ropné a plynárenské spoločnosti na Facebook umiestnili pred summitom COP26 a počas neho reklamy a konzervatívna mediálna sieť Newsmax spustila reklamu, ktorá človekom spôsobené globálne otepľovanie označila za hoax.
Greenpeace a ďalšie environmentálne skupiny na seba nenechali dlho čakať a promptne reagovali. Vyzvali na zákaz umiestňovania reklám a poskytovania sponzorstva ropnými a plynárenskými spoločnosťami. Samotný Mark Zuckerberg, generálny riaditeľ spoločnosti Meta, na vypočutí v americkom Kongrese v apríli 2021 pripustil, že dezinformácie o klíme sú „veľkým problémom“.
V minulosti spoločnosť uviedla, že dezinformácie týkajúce sa klimatickej krízy predstavujú malé percento dezinformácií vyskytujúcich sa na sociálnej sieti vo všeobecnosti, avšak opakovane odmieta zverejniť skutočné čísla.
V marci 2021 poslalo 13 environmentálnych skupín, vrátane Union of Concerned Scientists a Greenpeace, Zuckerbergovi list, v ktorom ho vyzvali, aby sa zaviazal monitorovať klimatické dezinformácie a poskytol k problematike väčšiu transparentnosť.
Po tejto vlne kritiky Facebook začal automaticky označovať príspevky týkajúce sa klimatickej krízy faktami zo svojho klimatického vedeckého informačného centra.
Spoločnosť Meta prisľúbila bojovať proti klimatickým zmenám použitím informačných štítkov na príspevkoch o klimatických zmenách napríklad v Kanade, Francúzsku, Nemecku, Írsku, Nigérii, Južnej Afrike, USA, Holandsku či Belgicku. Spoločnosť pridala aj sekciu, ktorá obsahuje fakty vyvracajúce bežné klimatické mýty.
Nedostatočný factchecking
Nová analýza neziskovej organizácie CCDH však priniesla zistenia, že gigant sociálnych sietí nie je schopný označiť polovicu príspevkov, ktoré propagujú popieranie klimatických zmien.
CCDH uviedla, že zo 184 príspevkov popierajúcich klimatickú krízu, uverejnených medzi májom 2021 a januárom 2022, nemalo žiadne označenie 50,5 % z nich.
Navyše, podľa správy z roku 2020 má sociálna sieť Facebook spolu šesť partnerov a 26 zamestnancov na plný úväzok, ktorí mesačne skontrolujú približne 200 príspevkov. To je pre takmer 3 miliardy aktívnych používateľov Facebooku nedostatočné.
Facebook, najväčšia svetová platforma sociálnych médií, naďalej hosťuje obsah od prominentných protivedeckých popieračov klimatických zmien, napriek tvrdeniam, že to robiť prestane. Na overovanie dezinformácií o zmene klímy Facebook oznámil investíciu 1 milión dolárov.
Environmentálne skupiny a organizácie občianskej spoločnosti túto správu privítali skepticky a investície Facebooku označili za „príliš málo, príliš neskoro“. Otázkou je, či to Facebook s riešením klimatických dezinformácií myslí vážne.
Fakt, že Facebook ako spoločnosť zarába 85 miliárd dolárov ročne, z ktorých 84 miliárd pochádza z reklamy (97,9 %), ponúka priestor na zamyslenie.
Nájdeme štítky aj na slovenskom Facebooku?
Veľká väčšina Slovákov, až 80 %, pociťuje, že zmena klímy má vplyv na ich každodenný život. Priemerne 77 % Európanov zdieľa rovnaký názor.
Na Slovenskom Facebooku však štítky zatiaľ nenájdeme. Jedným z doterajších zlyhaní Facebooku je nedostatočná kapacita factcheckerov v rôznych jazykoch.
Sociálna sieť totiž využíva dôveryhodné partnerské organizácie, zoskupené v medzinárodnej sieti International Fact-Checking Network (IFCN). Na Slovensku je ňou francúzska tlačová agentúra AFP. U nás pre túto spoločnosť pracuje na plný úväzok iba jediný fact-checker: Robert Barca.
Kde žije najviac klimatických popieračov?
Podľa prieskumu medzi krajiny s najvyšším podielom popieračov zmeny klímy patria Indonézia a USA. V prieskume uskutočnenom v roku 2020, až 21 % Indonézanov a 19 % Američanov uviedlo, že klimatické zmeny nie sú skutočné alebo, že za ne nemôžu ľudia.
Krajiny s najvyšším podielom si myslia, že zmena klímy nie je skutočná alebo že za ňu nemôžu ľudia.
Prečo je to dôležité?
Prvým dôvodom je nedostatočná digitálna gramotnosť – definovaná ako zručnosti potrebné na dosiahnutie digitálnej kompetencie, sebavedomé a kritické používanie informačných a komunikačných technológií (IKT) na prácu, voľný čas, učenie a komunikáciu.
Na Slovensku je digitálna gramotnosť občanov nízka až stredná. Témy rôzneho druhu, vrátane klimatických zmien, môžu byť často komplikované a ľahko polarizované. Po vystavení sa dezinformáciám si čitateľ môže upevniť zavádzajúce presvedčenie.
Druhým dôvodom je kritickosť témy klimatickej zmeny, ktorá predstavuje hrozbu pre ľudskú pohodu a zdravie planéty. Toto vyjadrenie uverejnila 28. februára 2022 najnovšia, šiesta hodnotiaca správa Medzivládneho panelu pre zmeny klímy (IPCC).
Správa zdôrazňuje naliehavosť zníženia emisií skleníkových plynov v tomto desaťročí a dodáva, že vplyvy klimatickej zmeny na klímu sú rozšírenejšie a závažnejšie ako sa očakávalo.
Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.
Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre
Zdroj: Statista