Fanatik Kadyrov: Boli sme od „kyjevských náckov“ 20 km, teraz sme ešte bližšie (PRÍBEH ZABIJAKA)
- Novodobý Stalin, mäsiar, fanatik. Ramzan Kadyrov, i takýmito popismi častujú vodcu Čečenska
- Kadyrov je Putinov priateľ a má veľa prezývok, no žiadna z nich nie je lichotivá
- Vodca Čečenska sa mal dopustiť porušovania ľudských práv. Nechýbajú únosy, mučenie alebo vraždenie homosexuálov
- Samotný Putin je ku Kadyrovovým zverstvám hluchý a slepý. Prerastie o chvíľu Putinovi cez hlavu?
- Novodobý Stalin, mäsiar, fanatik. Ramzan Kadyrov, i takýmito popismi častujú vodcu Čečenska
- Kadyrov je Putinov priateľ a má veľa prezývok, no žiadna z nich nie je lichotivá
- Vodca Čečenska sa mal dopustiť porušovania ľudských práv. Nechýbajú únosy, mučenie alebo vraždenie homosexuálov
- Samotný Putin je ku Kadyrovovým zverstvám hluchý a slepý. Prerastie o chvíľu Putinovi cez hlavu?
Písal sa deviaty máj roku 2004. Rok po referende a schválení novej čečenskej ústavy, ktorá rozšírila práva čečenského parlamentu, no zároveň Čečensko ukotvila v Ruskej federácii. Ruskom podporovaný prezident Akhmad Kadyrov si užíva prehliadku k dňu Sovietskeho víťazstva zo svojho sedadla vo VIP sekcii na futbalovom štadióne miestneho Dinama.
Tú pretne výbuch bomby, ktorý stojí život Kadyrova staršieho, jeho dvoch bodyguardov, novinára Reuters a ďalšiu desiatku ľudí. Počty obetí sa líšia, kým New York Times uvádza 12 obetí, oficiálna správa uvádza až 30.
Zodpovednosť za útok prevzal Shamil Basayev. Líder čečenských povstalcov, ktorý má mať na svedomí aj útoky na školu v Beslane a Moskovské divadlo. Všetky útoky si vyžiadali desiatky mŕtvych, uvádza The Guardian.
Ramzan prezidentom s Putinovou podporou
Po atentáte na Kadyrova staršieho zabili ruské jednotky v rokoch 2005 – 2006 niekoľko lídrov čečenských separatistov. Napriek obvineniam z porušovania ľudských práv, únosov, mučenia a vrážd sa Ramzan Kadyrov v roku 2007, ako píše Al Jazeera, stáva s výraznou Putinovou podporou prezidentom. Čečenský parlament ho zvolil takmer jednohlasne, keď získal 56 z 58 možných hlasov, pričom dva hlasovacie lístky boli neplatné. Od roku 2007 vládne v Čečensku Ramzan Kadyrov nepretržite.
Mučenie elektrinou i záhadná vražda novinárky
Kadyrov je vo všeobecnosti považovaný za krutého diktátora a tyrana, ktorý sa neštíti absolútne ničoho. V roku 2004 sa s Kadyrovom stretla moskovská novinárka Anna Politkovská, ktorá písala o porušovaní ľudských práv v regióne.
V roku 2006 poskytla Interview pre Rádio Slobodná Európa, v ktorom o Kadyrovovi povedala, že je Stalinom dnešných čias. O dva dni ju našli zavraždenú v jej byte. Odvtedy bolo obvinených šesť mužov z jej vraždy, ktorá mala byť na objednávku. Objednávateľ zostáva dodnes oficiálne neznámy.
V roku 2006 napísal Kadyrovov bodyguard, Umar S. Israilov, sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva proti Kadyrovovi. Hovoril v nej o únosoch a vraždách, mučení elektrinou a prikladaní rozžeraveného železa na holú kožu, ktorého sa mal Kadyrovov režim dopúšťať na zajatcoch.
Israilov utiekol z Čečenska v roku 2004, po čom mu Kadyrov uniesol a mučil otca. Ako píšu New York Times, Samotného Israilova zastrelili v roku 2009 vo Viedni. Kvôli nedostatku dôkazov sa Kadyrova s vraždou spojiť nepodarilo.
V roku 2008 bol podľa Reuters zastrelený v Moskve bývalý člen ruského parlamentu a Kadyrovov najväčší rival, Ruslan Yamadayev a jeho brat Sulim o šesť mesiacov na to v Dubaji, uvádza Rádio slobodná Európa. Tretí brat, Isa, vyhlásil v roku 2010 v otvorenom liste, že za vraždami je Kadyrov a že sa bojí aj o vlastný život.
Ponižovanie kritikov pred celým národom
Business Insider píše, že v roku 2016 sociálna pracovníčka Aishat Inaeva nahrala WhatsApp video, v ktorom na Kadyrova apelovala, aby sa pozrel na utrpenie ľudí dohnaných za hranicu chudoby miestnymi úradníkmi. Táto správa sa v Čečensku stala veľmi virálnou. O týždeň po tom bola spolu s manželom ponižovaná v televízii a Kadyrovom osobne prinútená sa ospravedlniť za svoja „klamstvá“. Celý segment mal šestnásť minút a vysielal celému čečensku jasný signál.
Ešte horšie dopadol istý Ramazan Dzhalaldinov. V článku The Daily Beast sa uvádza, že v apríli 2016 natočil video dedine, ktoré uverejnil na ruskej sociálnej sieti Vkontakte ako otvorený list Putinovi. Vo videu ukazoval vojnou a povodňami zničenú dedinu, ktorú obýval. Dzhalaldinov navyše žiadal odškodné pre obyvateľov dediny, ktorí pre vojnu stratili domovy.
Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Kadyrov osobne cestoval do dediny, kde pózoval pre kamerami s miestnymi, ktorí pod nátlakom tvrdili, že Dzhalaldinov je klamár a psychicky narušený. Následne ho aj s manželkou a tromi neplnoletými dcérami brutálne zbili na policajnej stanici, vypálili im dom a deportovali ich.
Z tohto incidentu hrozil veľký medzinárodný škandál, keďže do kauzy sa obula aj Dagestanská republika, kde je veľká komunita Avarov, medzi ktorých patrí aj Ramazan.
Kadyrov osobne ponúkol Dzhalaldinovi, že zrenovuje celú dedinu a zaplatí kompenzácie, ak sa verejne ospravedlní. Muž tak urobil, Kadyrov svoje slovo nesplnil. Namiesto toho nasledovalo ďalšie zatknutie a zhabanie pasu. Ramazan Dzhalaldinov nakoniec cez hory utiekol do Dagestanu a odtiaľ do Moskvy.
LGBT v Čečensku nie sú, tvrdí Kadyrov. Vodca ich mal posielať do koncentrákov
V roku 2020 uzrel sveta dokument s názvom „Vitajte v Čečensku“, ktorý hovorí o prenasledovaní homosexuálov. Ukazuje množstvo prípadov, kedy sú ľudia vraždení a kde sú rodiny nútené zabíjať deti len na základe sexuálnej orientácie. Od roku 2017 prebehlo v Čečensku niekoľko veľkých a štátom podporovaných čistiek na homosexuálnej komunite. Ako prvé o týchto čistkách informovali ruské noviny Novaya Gazeta.
Ľudia mali byť vystavovaní únosom, bitkám, mučeniu elektrickým prúdom. Keď sa Kadyrova na tieto čistky v rozhovore spýtal novinár HBO David Scott, Kadyrov odpovedal: „Nemáme tu tento druh ľudí. Nemáme tu žiadnych gayov. Ak tu nejakí sú, zoberte si ich do Kanady. Modlíme sa k Bohu, aby ich zobral ďaleko od nás a nemali sme ich u seba doma. Ak tu nejakí sú, nech si ich vezme, kvôli očisteniu našej krvi,“ pripomína Washington Post.
Po tom, čo Novaya Gazeta publikovala informácie o viac ako stovke zmiznutých homosexuálov a o špeciálnych koncentračných táboroch v Čečensku určených pre túto komunitu, oficiálna odpoveď Kadyrovho režimu priam mrazí.
„Nemôžete zatýkať a utláčať ľudí, ktorí neexistujú. Keby v Čečensku boli homosexuáli, štátne orgány by nemuseli robiť nič. Rodiny týchto ľudí by ich poslali na miesta, z ktorých niet návratu,“ cituje odpoveď Kadyrova Teen Vogue.
Prerastie Kadyrov Putinovi cez hlavu?
Dnes je rok 2022 a Kadyrov stále vládne v Čečensku a ani jeho excesov neubúda. Pod rúškom Putinom stupňovaného napätia na hraniciach s Ukrajinou ešte pred inváziou sa malo jeho agresívne správanie stupňovať tiež.
Ako píše denník New York Times, nedávno nechal Kadyrov uniesť 52-ročnú ženu, Zaremu Musayevovú, manželku bývalého federálneho sudcu Sayda Yangulbayeva. Muži, ktorí sa predstavili ako policajti, vtrhli do ich bytu, jeho samotného napadli aj spolu s ich právnikom a Zaremu uniesli viac ako 1 100 kilometrov z centrálneho Ruska naspäť do Čečenska.
Cieľom tohto útoku má byť nátlak na Musayevovej dvoch synov, ktorí sú prominentnými kritikmi Kadyrovho režimu. Nedávno, po troch týždňoch, ušiel sudca Yangulbayev aj s dcérou preč z Ruska v obavách o ich životy. V reakcii na jeho útek Kadyrov poznamenal, že pre rodinu Yangulbayevovcov sú po ich prípadnom návrate v Čečensku len dve miesta. Vo väzení, alebo pod zemou.
Adam Delimkhanov, blízky Kadyrovov spojenec a poslanec ruskej dumy, sa rodine Yangulbayevovcov vyhrážal, že im odreže hlavy, uvádza Amnesty International.
Kadyrov vyzval krajiny, kam členovia rodiny utiekli, aby ich vydali naspäť do Čečenska. Rovnako sa vyhrážal aj novinárom Novaya Gazeta, ktorí o celom škandále písali. Následkom toho redaktorka týchto novín Yelena Milashina utiekla z Ruska.
„Čečensko je klasický diktátorský štát vedený šialeným tyranom, ktorý používa zákony len na osobný prospech,“ povedal aktivista za ľudské práva Abubakar Jangulbajev v rozhovore pre New York. „A každý rok Putin hovorí, že Kadyrov je skvelý chlap.“
Odborníci za zhodujú, že je otázkou času, kým Kadyrov prerastie Putinovi cez hlavu. Ruský prezident totiž doteraz všetky excesy Kadyrova ignoroval. Otázne je, kedy pohár trpezlivosti pretečie.
Po tom, čo vypukol konflikt na Ukrajine, sa Kadyrov jednoznačne pridal na stranu Putina. Svojich vojakov poslal do okupovanej krajiny aby pomohli Putinovi „splniť jeho ciele“.
Povedal tiež, že ruské sily by mohli ľahko dobyť veľké ukrajinské mestá vrátane hlavného mesta Kyjev, ale ich úlohou je vyhnúť sa stratám na životoch.
„Prezident (Putin) sa rozhodol správne a jeho príkazy budeme plniť za každých okolností,“ povedal Kadyrov. Hoci sa najskôr chválil tým, že jeho vojaci neutrpeli žiadne straty, podľa niektorých médií to už nie je pravda.
Svoju prítomnosť na Ukrajine potvrdil aj 13. marca, kedy zverejnil na sieti Telegram video, ako – oblečený v uniforme – spolu s vojakmi študuje mapu rozloženú na stole. Vo videu uvádza, že bolo natočené na letisku v meste Hostomeľ, ležiacom neďaleko Kyjeva, ktoré ruské sily obsadili v prvých dňoch ofenzívy na Ukrajine.
AFP poznamenala, že Kadyrovovo tvrdenie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. Kadyrov tiež na margo polohy svojich jednotiek tvrdí, že „predtým sme boli od vás, kyjevských ‚náckov‘, asi 20 kilometrov, a teraz sme ešte bližšie. Hádajte, kde presne“.
Už v nedeľu Kadyrov vyhlasoval, že jednotky čečenských bezpečnostných zložiek sú „v tesnej blízkosti“ Kyjeva. „A možno sme už v Kyjeve a čakáme len na ten rozkaz,“ varoval. „My vám ukážeme, že ruská prax učí (ako viesť) vojnu lepšie než teórie zo zahraničia a odporúčania vojenských poradcov,“ vyhlásil Kadyrov. Súčasne vyzval ukrajinské sily, aby sa vzdali. Inak, ako varoval, „bude s vami koniec“.
Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 19. februára 2022.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Britannica, Al Jazeera, Rádio Free Europe, New York Times, Reuters, Radio Free Europe, Otvorený list Isu Yamadayeva, Business Insider, The Daily Beast, The Intercept, Teen vogue, New York Times, Amnesty International, New York Times, The Guardian, Rádio Slobodná Európa , Washington Post , Teen Vogue, Amnesty International