Farma musela zmárniť 40 000 kusov hydiny. Vtáčia chrípka sa však rozšírila do ďalších dvoch veľkých fariem

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v tlačovej správe informuje o tom, že „po tom, ako bola minulý týždeň ukončená depopulácia 40 000 kusov hydiny na farme Nový Pavol v Zlatnej na Ostrove (okres Komárno), boli na príslušné pracoviská veterinárnej správy nahlásené ďalšie zvýšené úhyny hydiny v rozmnožovacích a úžitkových chovoch na farmách Veľká Častá (28 000 kusov hydiny) a Špačince (24 000 kusov hydiny),“ spresnil agrorezort.

Podľa rezortu je vysoko pravdepodobné, že tieto miesta sú sekundárnymi ohniskami, ktoré sú epizootologicky prepojené s primárnym ohniskom na farme Nový Pavol. 

V dôsledku toho nariadili regionálne veterinárne a potravinové správy Trnava a Senec opatrenia v zmysle platných predpisov.

Ako narábať s hydinovými výrobkami?

Hydinu a vajcia je dôležité skladovať a spracovávať oddelene od ostatných potravín, a pri manipulácii s nimi treba venovať pozornosť dôkladnému umývaniu pracovných plôch, kuchynského náradia a rúk. Tieto opatrenia odporúča Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rámci preventívnych opatrení na zabránenie prenosu vírusu vtáčej chrípky.

Odporúča sa aj odstraňovanie obalov, v ktorých boli hydina a vajcia zabalené. Rozmrazovanie hydiny by malo prebiehať na podnose v chladničke, a je dôležité odstrániť aj tekutinu, ktorá sa pri rozmrazovaní vytvára.

Podľa ÚVZ je nevyhnutné tepelne spracovať všetky jedlá z hydiny, vrátane vajec, a to minimálne pri teplote 70 stupňov Celzia. Pri tepelnej úprave sa odporúča sledovať, či šťava z mäsa hydiny je číra, nie ružová, a či mäso nie je červené alebo ružové. Pri vajciach je dôležité overiť, či sú bielky a žĺtky dobre upevnené. Pre manipuláciu so surovou hydinou a vajcami sa odporúča používať samostatné riady a náradie.

Príznaky vtáčej chrípky

Nemenej dôležité je dodržiavať hygienu, najmä pravidelné umývanie rúk, pri chove domácej hydiny. Úrad zdôraznil potrebu okamžitej informácie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR v prípade akýchkoľvek zmien v správaní hydiny. V prípade nálezu uhynutých vtákov je odporúčané kontaktovať správu a v prípade núdze volať aj na číslo 112.

Je dôležité sa nedotýkať kadáverov a vyhýbať sa akémukoľvek kontaktu s uhynutým vtáctvom, jeho výlučkami a kontaminovanými predmetmi, ako sú povrchy vajec a predmety v kuríne.

Vírus vtáčej chrípky spôsobuje infekčné ochorenie, ktoré sa zvyčajne prejavuje primárne respiračnými príznakmi. Klinický priebeh ochorenia u ľudí závisí od charakteristík vírusu a od zdravotného stavu pacienta pred nákazou. Často sa začína horúčkou a kašľom, s rýchlym vývojom do ochorenia dolných dýchacích ciest. Ochorenie môže tiež postupovať k respiračnému zlyhaniu, náhlemu poškodeniu pľúc a zlyhaniu vnútorných orgánov.

Prenos vírusu na človeka z infikovaných vtákov môže nastať buď priamo, pri kontakte s infikovanou živou alebo uhynutou hydinou, alebo nepriamo. Takmer všetky nákazy u ľudí sú spojené s tesným kontaktom s infikovanými alebo chorými vtákmi, alebo s ich fekáliami.

Zvýšené riziko predstavujú jednotlivci, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s chorými vtákmi, hydinou alebo ich mŕtvymi telami, ako napríklad farmári, veterinári a pracovníci zaoberajúci sa utrácaním a likvidáciou zvierat.

Medzi najčastejšie rizikové faktory patrí kontakt s infikovanou krvou, orgánmi alebo telesnými tekutinami infikovanej hydiny, manipulácia a starostlivosť o infikovanú hydinu a plávanie alebo kúpanie sa vo vodných útvaroch, ako sú jazerá, rybníky a štrkoviská, ktoré môžu byť kontaminované vírusom vtáčej chrípky.

Z tohto dôvodu sa neodporúča kúpanie sa v týchto vodných oblastiach, kde sa zvykne zhromažďovať vodné vtáctvo a kde sa nachádzajú uhynuté vtáky alebo iné zvieratá.