Vedci odkrývajú fascinujúce tajomstvo snov. Títo ľudia stratili schopnosť zažívať nočné dobrodružstvá
- Snívaš každú noc
- REM fáza prináša najživšie sny
- Ranné sny si pamätáš najlepšie
- Existujú štyri fázy spánku
- Hlboký spánok regeneruje telo
- Snívaš každú noc
- REM fáza prináša najživšie sny
- Ranné sny si pamätáš najlepšie
- Existujú štyri fázy spánku
- Hlboký spánok regeneruje telo
Každú noc snívaš, aj keď si to možno nepamätáš. Tvoj mozog pracuje aj počas spánku a vytvára fascinujúce príbehy, ktoré nazývame sny. Tento proces je prirodzený a potrebný pre tvoje mentálne zdravie. Vedci zistili, že snívanie pomáha spracovávať denné zážitky a upevňovať spomienky, aj keď si samotné sny často nepamätáme. Informuje o tom webový portál popsci a štúdia, ktorá sa zamerala aj na tých, čo tvrdia, že nesnívajú.
Ako fungujú náš spánok a snívanie
Vedci dokázali, že takmer každý človek sníva pravidelne. Dokonca aj tí, ktorí tvrdia, že nikdy nesnívajú. Erin Wamsleyová, ktorá pracuje ako docentka psychológie a neurovedy na Furmanovej univerzite, to potvrdzuje zaujímavým výskumom.
„Keď týchto ľudí zobudíme v spánkovom laboratóriu počas aktívnej fázy spánku a opýtame sa ich, na čo mysleli, vždy si na niečo spomenú,“ vysvetľuje pre časopis Popular Science. Výskumy ukazujú, že počas jednej noci môžeme mať niekoľko snov, pričom každý sen môže trvať od niekoľkých sekúnd až po 20 – 30 minút.
Jedinú výnimku tvoria ľudia, ktorí stratili schopnosť snívať. Stáva sa to pri poškodení mozgu alebo pri niektorých chorobách, ktoré zasahujú špecifické oblasti mozgu. Takáto strata schopnosti snívať má však aj ďalšie závažné následky ako napríklad problémy s pamäťou, kreativitou a emočným spracovaním každodenných zážitkov.
Fázy spánku a ich vplyv na naše sny
Tvoj spánok má štyri rôzne fázy. Najprv zažiješ REM fázu (rapid eye movement – rýchly pohyb očí) a po nej prídu tri typy non-REM spánku. Fázy vytvárajú cykly, ktoré sa opakujú celú noc. Jeden cyklus trvá približne 90 – 120 minút. Za noc prejdeš štyrmi až šiestimi úplnými cyklami.
NREM 1 predstavuje najľahšiu fázu spánku. Po zaspatí sa do nej dostaneš ako do prvej a zostaneš v nej len niekoľko minút. Počas tohto času môžeš zažiť takzvané hypnagogické halucinácie – krátke, často surrealistické obrazy alebo pocity. V druhej fáze NREM tvoj mozog spomalí svoje vlny a vysiela elektrickú aktivitu v krátkych dávkach. Polovicu spánku stráviš práve tu a táto fáza ti pomáha upevňovať pamäť a učiť sa.
NREM 3 poznáme aj ako hlboký spánok. Tvoj mozog v nej vytvára ešte pomalšie a pravidelnejšie vlny. Túto fázu zažiješ hlavne v prvej polovici noci a potrebuješ ju na kvalitný odpočinok. Zaberá približne štvrtinu tvojho spánku a tvoje telo v nej najviac regeneruje. Tvoj organizmus práve teraz produkuje rastový hormón a posilňuje imunitný systém.
Kedy si sny pamätáme najlepšie
Počas REM fázy sa mozog správa podobne ako v bdelom stave. Pod viečkami sa ti rýchlo pohybujú oči a v tejto fáze strávime asi štvrtinu noci. Práve v REM fáze sa odohrávajú naše najživšie a najpríbehovejšie sny.
Vedci zistili, že aktivita mozgu počas REM fázy je veľmi podobná aktivite počas bdenia, s tým rozdielom, že niektoré časti prefrontálnej kôry, zodpovedné za logické myslenie, sú menej aktívne. To vysvetľuje, prečo sú naše sny často nelogické a fantastické.
Možno si počul, že sny sa odohrávajú len počas REM fázy. Nie je to však úplne pravda. Profesorka Wamsleyová potvrdzuje, že snívať môžeme v každej fáze spánku. Ľudia niekedy hlásia intenzívne príbehové sny aj po prebudení z non-REM fáz.
Šanca na zapamätanie si sna je však najvyššia práve pri prebudení z REM fázy – až 80%. Pri ostatných fázach je táto šanca približne 50 %. Tento rozdiel súvisí s úrovňou mozgovej aktivity a prítomnosťou určitých neurotransmiterov v rôznych fázach spánku.
Čas noci tiež zohráva dôležitú úlohu. Čím bližšie si k prirodzenému času prebúdzania, tým aktívnejší je tvoj mozog. Preto sú ranné sny pre mnohých ľudí mimoriadne živé a zapamätateľné.
„Zažívame väčšiu mozgovú aktivitu a ľahší aktívnejší spánok, pretože náš vnútorný biologický rytmus nám dáva signál na prebudenie,“ vysvetľuje Wamsleyová. Tento fenomén súvisí s cirkadiánnym rytmom – tvojimi vnútornými biologickými hodinami, ktoré regulujú nielen spánok a bdenie, ale aj hormóny, telesnú teplotu a mnoho ďalších telesných funkcií.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: popular science, onlinelibrary, furman.edu, theguardian, pmc.ncbi.nlm.nih.gov, cambridge.org