Fascinujúci nález: Bezchybne vykonaná amputácia stará 31 000 rokov prekvapila vedcov
- Vedcov prekvapil nález ľudských pozostatkov, ktorým chýbalo ľavé chodidlo
- Na kostre sa nachádzajú známky amputácie
- Zákrok bol vykonaný učebnicovo
- Vedcov prekvapil nález ľudských pozostatkov, ktorým chýbalo ľavé chodidlo
- Na kostre sa nachádzajú známky amputácie
- Zákrok bol vykonaný učebnicovo
Ľudská rasa je stará približne 300 000 rokov, no v očiach bežného obyvateľstva skutočný „moderný človek“ existuje možno zopár storočí. Zdá sa však, že niektoré aspekty moderného žitia poznali naši predkovia už miléniá dozadu. Svedčí o tom nový nález z Bornea.
Pradávna operácia
Archeologické nálezy doposiaľ naznačovali, že prvé kroky v medicíne začali ľudia podnikať až približne 10 000 rokov späť, v období takzvanej „neolitickej revolúcie“, informuje magazín Nature. Ide o dobu ľudského vývoja, počas ktorej sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo a ľudia sa začali po prvýkrát zhlukovať do veľkých komunít.
Avšak, nedávny nález telesných pozostatkov mladého ľudského jedinca naznačuje, že v niektorých častiach sveta bola medicína dobre porozumeným pojmom už omnoho skôr. Dokonca sa zdá, že naši pradávni predkovia dokázali vykonávať aj relatívne zložité zdravotné zákroky.
Tímu vedcov, vedených Timom Maloneym z austrálskej Griffithskej Univerzity sa podarilo na ostrove Borneo v juhovýchodnej Ázii vykopať veľmi dobre zachovalé ľudské pozostatky, ktoré však oplývali zaujímavou anomáliou. Ako píše Times of Israel, kostre chýbalo celé ľavé chodidlo spoločne s členkom.
Vek kostí je odhadovaný na približne 31 000 rokov, čo je skutočne fascinujúcim zistením. Tvar zvyšných kostí na ľavej nohe totižto naznačuje, že nešlo o obyčajné zranenie, ktoré vyústilo do straty chodidla, ale o skutočný profesionálny zdravotný zákrok, alebo taktiež, podľa slov vedcov, o „prvú amputáciu v ľudskej histórii“.
Skôr, ako sme si mysleli
Na pochopenie skutočnej váhy tohto nálezu je potrebné uviesť, že predošlá „prvá amputácia“ bola datovaná len približne 7 000 rokov dozadu, pričom v modernom západnom svete začali mať ľudia ako-také šance ju v dobrom zdraví prežiť len 100 rokov dozadu, uvádza The Guardian.
Aj keď na prvý pohľad sa môže zdať amputácia ako relatívne jednoduchý zákrok, keďže v podstate ide „len“ o odrezanie končatiny, na jej správne vykonanie sú potrebné rozsiahle medicínske vedomosti.
„Doktor“, ktorý zákrok vykonával, musel mať znalosti o rozpoložení ľudských kostí, žíl a dokonca nervov, aby mohol končatinu bezpečne odrezať.
Suggests that at least some modern human foraging groups in tropical Asia had developed sophisticated medical knowledge and skills long before the Neolithic farming transition.
Surgical amputation of a limb 31,000 years ago in Borneohttps://t.co/wUw2dezgfT pic.twitter.com/804DxLDDs5
— MU-Peter Shimon 🀄 (@MU_Peter) September 7, 2022
Samotná procedúra je len jednou časťou amputácie. Pacientovi je po zákroku potrebné aspoň niekoľko týždňov podávať intenzívnu zdravotnú starostlivosť – ranu je nutné pravidelne čistiť, dezinfikovať a obväzy musia byť často menené, aby sa predišlo infekcii.
Ako však informuje portál ABC News, zahojené kosti naznačujú, že zákrok bol vykonaný „učebnicovo“ a danému jedincovi sa podarilo prežiť aspoň ďalších 10 rokov.
Fascinujúci je aj fakt, že táto operácia bola vykonaná v dobe kamennej. To znamená, že vtedajší ľudia nemali k dispozícii žiadnu efektívnu anestéziu a rez musel byť vykonaný nástrojom, ktorý by sa dal považovať za „naostrený kameň“.
Rovnako inteligentní
Ako ďalej dodáva Times of Israel, tím vedcov špekuluje, že na utlmenie bolesti spojenej s vykonaním zákroku mohli byť použité prírodné analgetiká, vo forme rôznych rastlín, ktoré mali vtedajší ľudia pravdepodobne k dispozícii z rozsiahlych pralesov pokrývajúcich územie Bornea.
„Tento nález úplne prepisuje naše porozumenie vývoja medicíny,“ uviedol Maloney. Avšak, aj keď je tento nález skutočne nezvyčajný a neočakávaný, profesor archeológie z Austrálskej národnej univerzity Matthew Spriggs upozorňuje, že „aj keď naši predkovia nemali k dispozícii súčasné technológie, rozhodne neboli hlúpi“.
Podľa denníka The Guardian Spriggs uviedol, že „by nemalo byť prekvapivé, že vtedajší ľudia mali poznatky o anatómii cicavcov skrz ich lov a pitvu, a taktiež znalosti o dezinfekčných účinkoch“.
„Často zabúdame, že ľudia 30 000 rokov dozadu, rovnako ako my, mali medzi sebou svojich intelektuálov, vynálezcov a doktorov,“ podčiarkol profesor.
Zdroje: Nature, The Times of Israel, The Guardian, ABC News