Fascinujúci objav: O „minimozgu“ v srdci netušili ani vedci. Nový výskum odhaľuje detaily

Srdce je fascinujúci orgán, ktorý sa začína formovať dávno pred naším narodením. Jeho rytmické sťahy udávajú životný pulz, ktorý je viac než len mechanická funkcia. Je to symfónia, ktorej noty píšu nervové dráhy a biologické systémy v dokonalej súhre.

Hoci sa dlho predpokladalo, že je pod kontrolou autonómneho nervového systému, nový výskum z Karolínskeho inštitútu a Kolumbijskej univerzity ukazuje, že v skutočnosti disponuje vlastným „minimozgom“, ktorý samostatne riadi a reguluje jeho tep.

Historické pozadie

Od nepamäti bol rytmus srdca vnímaný ako samotná esencia života. Kultúry po celom svete ho považovali za symbol duše, vitality či dokonca božstva.

Ako uvádza Science Alert, až v 18. storočí nemecký anatóm Albrecht von Haller začal spochybňovať mystické predstavy o srdci. Vo svojich prácach opísal srdce ako orgán s vlastnou „vnútornou dráždivosťou“, ktorá reaguje na tok krvi.

O niečo neskôr vedci objavili nervové zväzky (gangliá), ktoré fungovali ako „kardiostimulátory“, nastavujúce tempo srdcových kontrakcií. Tieto objavy odštartovali stáročia výskumu a hľadania odpovedí na otázky, do akej miery je srdce samostatné a akú úlohu zohráva mozog pri jeho riadení.

Moderná veda tvrdí, že centrálny nervový systém reguluje srdce prostredníctvom sympatického systému, ktorý zrýchľuje tep a parasympatického systému, ktorý ho spomaľuje. Avšak nové objavy naznačujú, že tento orgán má oveľa sofistikovanejšie schopnosti, než sa doteraz predpokladalo.

Ako funguje „minimozog“ v srdci

Činnosť srdca pôsobí na prvý pohľad jednoducho a automaticky, no jeho komplexnosť je ohromujúca. Jemné nervové dráhy tesne pod vonkajšími vrstvami koordinujú každý úder. Tento intrakardiálny nervový systém, dlho považovaný len za pasívnu prenosovú stanicu informácií z mozgu a miechy, vykazuje nečakanú úroveň nezávislosti.

Nedávne výskumy vedcov z Karolínskeho inštitútu a Kolumbijskej univerzity odhalili, že obsahuje neuveriteľne zložitú sieť neurónov.

„Tento ‚malý mozog‘ má kľúčovú úlohu pri udržiavaní a kontrole srdcového tepu, podobne ako mozog reguluje rytmické funkcie, ako je pohyb a dýchanie,“ vysvetľuje Konstantinos Ampatzis, hlavný výskumník a docent na Katedre neurovied Karolínskeho inštitútu, ktorý štúdiu viedol.

Vedci identifikovali niekoľko typov neurónov, ktoré majú rôzne funkcie, vrátane malej skupiny s vlastnosťami kardiostimulátora. Zistenie spochybňuje súčasný pohľad na to, ako je srdcový tep kontrolovaný.

Zebrička ako kľúč k pochopeniu ľudského srdca

Zebričky (danio rerio), malé sladkovodné ryby, sa stali nečakanými protagonistami v príbehu o srdcovom výskume. Napriek stovkám miliónov rokov evolúcie zdieľajú ľudia a zebričky prekvapivo podobnú kardiovaskulárnu fyziológiu.

Ampatzisov tím použil moderné technológie, vrátane imunologického značenia a profilovania RNA jednotlivých buniek, na vytvorenie podrobnej mapy nervového systému srdca zebričiek. Táto mapa odhalila obrovskú rozmanitosť neurónov, vrátane tých, ktoré sa podobajú neurónom v mozgu. 

Zistenia naznačujú, že srdce je viac než len pasívny vykonávateľ príkazov z mozgu. Je vybavené vlastným „regulačným manažérom“, ktorý dokáže nielen odpovedať na signály z centrálneho nervového systému, ale aj samostatne rozhodovať o tom, ako bude reagovať na zmeny v tele.

Nový objav vzbudzuje otázky

Nové poznatky otvárajú dvere k prevratným možnostiam v medicíne. Lepšie pochopenie intrakardiálneho nervového systému môže viesť k vývoju účinnejších terapií pre kardiovaskulárne ochorenia a arytmie.

Ampatzisov výskum zdôrazňuje, že namiesto toho, aby sme srdce vnímali ako izolovaný orgán, mali by sme ho chápať ako súčasť širšej nervovej siete, ktorá dynamicky reaguje na rôzne podnety.

Tento výskum tiež kladie nové otázky: Ako ovplyvňuje činnosť „malého mozgu“ naša strava, aktivita či zdravotný stav? Môžeme pomocou cielenej liečby zlepšiť schopnosť srdca reagovať na stresové situácie? Po stáročiach skúmania je naše poznanie srdca stále len v začiatkoch.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko