Fascinujúci príbeh otca ázijských mrakodrapov. Popredný slovenský architekt vytvoril zo Šanghaja mesto budúcnosti

Na Slovensku ho pozná málokto, no v Číne je považovaný za najvýznamnejšieho Slováka. Aj keď mu život pohádzal polená pod nohy, utiekol pred zajateckým táborom a vybudoval si úspešnú kariéru architekta. 

V čínskom Šanghaji po sebe zanechal viac než 60 diel. Ladislav Hudec je prezývaný ako otec ázijských mrakodrapov. Niet sa čomu čudovať, veď práve on je hlavou prvého mrakodrapu, ktorý v Šanghaji vznikol. Tam však figuroval pod čínskym menom Wu-ta-kche.

zdroj: ladislavhudec.eu

Hudec bol dlhé roky pre svoju rodnú zem nepodstatnou osobnosťou. Do povedomia Slovákov sa dostal až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.

Autorka knihy Po stopách L. E. Hudeca to vysvetlila takto: „Zrejme to súvisí s politickými zmenami aj s nešťastnými udalosťami vo firme jeho otca. Ku koncu života boli na neho uvalené exekúcie a nešiel o ňom dobrý chýr. Ladislav bol emigrant, čo tiež v tých časoch na neho vrhalo zlý tieň,“ cituje denník Plus 1 deň Kláru Kubovičovú.

Architektonický talent zdedil po otcovi

Ladislav Eduard Hudec pochádza z Banskej Bystrice, kde sa narodil 8. januára 1893. Po svojom otcovi Jurajovi Hudecovi zdedil architektonického ducha. Na hodiny kreslenia chodil k poprednému maliarovi Dominikovi Skuteckému.

Po gymnáziu išiel študovať architektúru na Uhorskú kráľovskú technickú univerzitu v Budapešti. Počas študentských čias stihol postaviť len jednu stavbu na území Slovenska, a to kaplnku Panny Márie vo Vyhniach. Dnes patrí medzi kultúrne národné pamiatky.

Unikol pred zajateckým táborom

Ostatné plány mu prekazila 1. svetová vojna. Musel totiž narukovať. Získal vedúce postavenie, bol dôstojníkom rakúsko-uhorskej armády a bojoval na ruskom fronte. Rok 1916 mu doslova zmenil život. Bol zajatí, no šikovne sa mu podarilo uniknúť.

Mal byť presunutý do zajateckého tábora v Rusku, ktorý bol v tesnej blízkosti čínskych hraníc. Počas presunu spoločne s bratom Gejzom ušiel a usadil sa v meste Harbin v Číne.

O jeho bratovi nie je doteraz známe, kde sa usadil a či vôbec útek prežil. Po dvoch rokoch si Hudec vytvoril svoj domov v Šanghaji. Práve tam rozbehol svoju architektonickú kariéru.

Z výbornej pozície vo firme k vlastnému ateliéru

Sám cudzinec vo veľkomeste, Šanghaji. Začiatky boli preňho skutočne náročným životným obdobím. Smútok však tíšil kreslením a prácou v architektonickej firme Curry, kde pôsobil ako kreslič. Po krátkej dobe sa tam vypracoval na hlavného architekta a dokonca sa stal partnerom vo firme.

Ako čas plynul, Ladislav sa rozhodol vydať vlastnou cestou. Vytvoril si vlastný architektonický ateliér. V tom čase sa zoznámil s dcérou vplyvného nemeckého obchodníka, Gizelou Mayerovou. Po krátkej dobe sa zasnúbili a usporiadali sobáš. Jeho manželka mu priviedla na svet tri deti – dvoch chlapcov a jedno dievča.

Dodal tvár prvému mrakodrapu v Šanghaji

V Šanghaji po sebe zanechal množstvo ukážkových diel. Jedným z prvých bol Americký klub, ktorý sa postavil v roku 1925. Medzi jeho zákazky patrili aj projekty rôznych bánk, škôl, kresťanských kostolov či domy a vily.

Hudecovým najznámejším dielom je dvadsaťposchodový Park Hotel. Išlo o prvý mrakodrap v Šanghaji a dodnes tam má svoje verné miesto. Niekoľko desaťročí bol zaradený medzi najvyššie budovy.

Podľa informácií Architectuul bol Park Hotel postavený s výhľadom na dostihovú dráhu vo vlastníctve The Shanghai Race Club, jedného z najprestížnejších miest v Šanghaji v tej dobe.

Vybudovanie mala na starosti spoločnosť Voh Kee Construction Company a do záverečnej podoby ho postavila dánska firma Corrit. Financovali ju až štyri šanghajské banky a môže sa pýšiť osobitnými zvislými líniami na fasáde.

zdroj: ladislavhudec.eu

Pred rokmi bol Park Hotel považovaný za najvýnimočnejšie dielo v Šanghaji. Dnes sa stráca medzi stovkami nových mrakodrapov. Napriek tomu je uznávaný tisíckami turistov, ktorí chodia jeho eleganciu obdivovať.

Inšpiráciu čerpal z USA

Hudec má na svojom konte jedny z najznámejších stavieb v Šanghaji. Medzi nimi je Nemocnica Country Hospital, apartmánový dom Normandia, Vila lásky či divadlo s polyfunkčnou sálou, ktoré sa nazýva Grand Theather.

Niektoré stavby sa dostali na listinu chránených čínskych historických pamiatok. Vo svojej tvorbe bol do veľkej miery ovplyvnený Spojenými štátmi. Dôraz kládol na funkčnosť, dispozíciu a stavebnú perfektnosť.

Na Slovensko sa nemohol vrátiť

Život v Šanghaji mu napokon skomplikovala druhá svetová vojna a občianske nepokoje. Z krajiny musel odísť. S rodinou sa na nejaký čas presťahovali do Švajčiarska. Počas pôsobenia v Európe veľa cestoval a v Taliansku dokonca pomáhal pri úpravách Vatikánu.

Vždy sa túžil vrátiť do svojho rodného mesta, Banskej Bystrice. To mu však umožnené nikdy nebolo. Kvôli politickej situácii v krajine a nepokojom, ktoré tu rezonovali, to nebolo možné. 

Na sklonku svojho života žil v Spojených štátoch, kde prednášal na univerzite Berkeley. Tam svoju architektonickú tvorbu zavesil na klinec.

V roku 1958 podľahol ako 65-ročný infarktu. Pochovaný je od roku 1970 vo svojom rodnom meste, v Banskej Bystrici, na evanjelickom cintoríne.

Film s výpoveďami architektových detí

V súčasnosti o slávnom architektovi nájdeme nejednu knihu a dokonca aj film s názvom Zmenil tvár Šanghaja, ktorý vyšiel v roku 2010.

Na jeho tvorbe pracovali okrem režiséra Ladislava Kaboša aj jeho deti Alessa de Wet, Theo a Martin. Film vznikol v produkčnej spoločnosti MEDIA FILM v koprodukcii so Slovenskou televíziou.

Podľa informácií zo stránky ladislavhudec.eu sa svetová premiéra filmu konala v Šanghaji, 3. septembra 2010, v predvečer slovenského národného dňa na EXPO ŠANGHAJ 2010 v Grand Theatre.

Príbeh prináša informácie z prvej ruky – od architektových detí. Poukazuje na ich život v Šanghaji a taktiež približuje diela otca ázijských mrakodrapov.