„Fast fashion“ je hrozba. Europoslanec vysvetlil odvrátenú stranu výpredajov. Toto sú najväčšie mínusy

Autor komentáru je europoslanec za Progresívne Slovensko

Ak by módne reťazce vo svojich výkladoch ukazovali tony odpadu, tisíce chemikálií, neúmernú spotrebu vody, zničené zdravie svojich zamestnancov, asi nikto by po výpredajoch netúžil. 

Po vianočných a novoročných sviatkoch prišli sviatky rýchleho módneho priemyslu. Za výkladom atraktívnych zliav a výpredajov sa skrýva porušovanie základných ľudských práv a ničenie životného prostredia. Teda dvoch oblastí civilizácie, ktoré nemôžu byť na jedno použitie. 

„Fast fashion“ alebo rýchla móda je dlhodobo prehliadanou hrozbou pre planétu. Ešte nedávno bol nákup oblečenia príležitostnou udalosťou. Dnes sa textilný priemysel stal masovou záležitosťou. Za lacný textil, často na jednu sezónu platíme spoločne vysoký účet. V podobe ton odpadu, vykorisťovanie zamestnancov a nezodpovednosť voči životnému prostrediu.

„Fast fashion“ predstavuje dlhodobo neudržateľný zlozvyk. Pričom poznáme riešenie – takzvanú „slow fashion“. Teda produkciu lokálnych výrobcov, ktorí k móde pristupujú transparentne, udržateľne a zodpovedne. Rozoberme si teda najväčšie problémy rýchlej módy. 

Ako to (ne)funguje?

Zjednodušene povedané, veľké „fast fashion“ reťazce, sa dohodnú s továrňou najčastejšie v juhovýchodnej Ázii, ktorá následne vyrobí ich oblečenie. Za podmienky a bezpečnosť v továrni však nenesú žiadnu zodpovednosť.

A aby toho nebolo málo, keď sa reťazec rozhodne nevyplatiť dohodnutú sumu, majitelia továrne nemajú inú možnosť, ako pristúpiť na vydieranie a ponúknuť nižšiu cenu. Pokiaľ na vydieranie nepristúpia, tak značka osloví ďalšiu továreň. Tieto praktiky majú ničivé následky na životy zamestnancov na celom svete, ktorí sú už aj tak balansujú na hrane prežitia. 

Životné prostredie

V textilnom priemysle prevláda využívanie neobnoviteľných surovín nad obnoviteľnými. V roku 2015 sa ich celkovo spotrebovalo takmer sto miliónov ton. Do roku 2050 sa toto číslo môže strojnásobiť. To znamená trikrát viac spotrebovanej ropy pre výrobu syntetických vlákien, hnojív na pestovanie bavlny a rôznych chemikálií pre výrobu a úpravu textílií.

Odhaduje sa, že v roku 2015 všetky krajiny sveta spotrebovali pre účely spojené s módnym priemyslom 79 miliárd metrov kubických vody. Pri súčasných trendoch môže tento počet do roku 2030 vzrásť o polovicu.

Chémia a klíma

Pri spracovaní surovín a výrobe textílií sa využíva viac ako 1 900 základných chemikálií. Viaceré z nich môžu obsahovať rozličné ťažké kovy. Do životného prostredia prenikajú aj priamo z fabrík, napríklad cez nefiltrovanú odpadovú vodu. 

Podľa výpočtov Medzinárodného panelu o zmene klímy (IPCC) pochádza 10 percent zo svetovej produkcie CO2 práve z módneho priemyslu. Výroba jedných džínsov spotrebuje 8-tisíc litrov vody. Dôsledky má aj spôsob, akým sa oblečenia dostane do obchodov. Počas jeho krátkej životnosti je toto oblečenie často prepravované cez celý svet.

Ľudský faktor

Viac ako 98 percent ľudí pracujúcich v módnom priemysle nezarobí ani na životné minimum. Častým problémom je zanedbanie bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku. Nedodržanie bezpečnostných nariadení malo za následok aj najväčšie nešťastie v módnom priemysle, zrútenie odevnej továrne Rana Plaza (Dhaka, Bangladéš), pri ktorom zomrelo viac ako 1 100 ľudí.

Deň pred zrútením sa našli výrazné poškodenia budovy, čo prinútilo obchodníkov a banku, sídliacu v budove, zavrieť svoje podniky. Pracovníci fabriky však museli do práce nastúpiť aj v deň zrútenia.  

Slovensko

Na Slovensku došlo k radikálnemu poklesu výroby textilu. V súčasnosti v ňom pracuje okolo 10-tisíc ľudí. Od roku 1989 do roku 2017 klesol ich počet o 56-tisíc. Namiesto podpory domácej produkcie, domácej zamestnanosti tak financujeme bezohľadné drancovanie zdravia ľudí v treťom svete a životného prostredia. 

Odpad

Na Slovensku vyprodukujeme ročne 58-tisíc ton odpadu z textilu a obuvi. To v praxi znamená 10,6 kg odpadu na jedného obyvateľa Slovenska. Pričom podčiarknime, že tieto čísla sú len zaevidované odpady.

Nepredstavujú celkové množstvo vyprodukovaného textilného odpadu na Slovensku. Do životného prostredia prenikajú aj priamo z fabrík, napríklad cez nefiltrovanú odpadovú vodu. Čo je najhoršie, tretina celosvetovo vyrobeného oblečenia sa nikdy nepredá.

Čo s tým teda urobíme?

Musíme zmeniť svoj prístup k móde. Potrebujeme sa naučiť robiť veci inak a získavať oblečenie iným, udržateľným a férovým spôsobom. Vieme meniť svet „zdola“. Začať sami od seba. Pred kúpou sa zamyslieť, či naozaj nový kúsok potrebujem. Ak nie, tak dilema vyriešená. Ak áno, okrem obchodov existujú swapy, teda výmeny oblečenia, second-handy či upcyklácia oblečenia.

Ak už si teda idete kúpiť nový kus oblečenia, pozrite sa aj na to, ako sa daná značka správa k zamestnancom svojich dodávateľov a, samozrejme, aj k životnému prostrediu. Dobrým nápadom je pozrieť sa aj po lokálnych „slow fashion“ značkách a výrobcoch. 

Nestačí však čakať, že sa zmenia ľudia, keď je zlý systém. Aj preto pracujem v Európskom parlamente na jeho zmene. Práve v týchto týždňoch riešim s kolegami Európsku stratégiu pre udržateľné a cirkulárne textílie.

Názov je hrozný a technický, ale obsah dôležitý. Pretože jej cieľom sa má skončiť s ničením planéty textilným priemyslom a naopak z neho spraviť súčasť riešenia. A aby sme na Slovensku aj v Európe videli viac malých miestnych výrobcov, ale aj opravárov oblečenia a obuvi. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.