Fenomén El Niño spôsobil vyhynutie 90 % sveta, tvrdia vedci. Objavili nečakané súvislosti
- El Niño pred 250 miliónmi rokov mohol spôsobiť najväčšie vymieranie v histórii
- Dnes je jeho vplyv podobný, varujú vedci
- El Niño pred 250 miliónmi rokov mohol spôsobiť najväčšie vymieranie v histórii
- Dnes je jeho vplyv podobný, varujú vedci
Predstav si film o prehistórii… Svete, aký sme nikdy skutočne nepoznali. A scénu, ktorou sa to všetko naveky končí. Pred približne štvrť miliardou rokov sa život na našej planéte podrobil konečnej skúške. Udalosti s ňou spojené viedli k vyhnutiu druhov, spustošeniu biosféry a zanechali nám len hŕstku z toho, čo tu kedysi bolo.
Ako píšu vedci v štúdii publikovanej na portáli Science, rozhodli sa odhaliť svoju teóriu o tom, čo toto vymieranie vlastne spôsobilo. Malo podľa nich ísť o sériu náhodných okolností, ktoré sa však podobajú tým súčasným. Inými slovami, svet v minulosti zrejme zničila séria meteorologických javov, ktoré dnes nazývame El Niño.
El Niño
Ako vieme, ide o klimatický jav, ktorý stojí za globálnym otepľovaním. Ten, ktorý ovplyvňoval tohtoročné leto, považuje Svetová meteorologická organizácia (WMO) za jeden z piatich najintenzívnejších zaznamenaných v histórii.
Prejavuje sa zvyšovaním teploty povrchu vody v rozsiahlych oblastiach centrálnej a východnej časti rovníkového Tichého oceánu. Cyklicky sa objavuje po dvoch až siedmich rokoch a zvyčajne trvá 9 až 12 mesiacov.
Na juhu Južnej Ameriky, USA či v oblasti Afrického rohu a v strednej Ázii zvyčajne spôsobuje výdatné zrážky. V Austrálii, Indonézii, ale aj v niektorých oblastiach južnej Ázie, strednej Ameriky a severu Južnej Ameriky zas prináša veľké sucho. Jeho protipólom je klimatický jav La Niňa prinášajúci ochladenie.
El Niño a minulosť
Portál Science Alert informuje, že geológovi menom Jadong Sun z Čínskej univerzity geologických vied sa pomocou systému na meranie kolísania teplôt morskej vody a aktualizovaného modelovania klímy podarilo vyvinúť simulácie pre príliv a odliv oceánskych a atmosférických prúdov. Jeho tím sa rozhodol skúmať, čo sa asi dialo 250 miliónov rokov do minulosti.
Pre klimatické vplyvy najprv vyhynulo 90 percent štvornohých stavovcov, o milióny rokov neskôr začali miznúť oceánske druhy a zostal len každý piaty. Svet odvtedy už nič také opäť nezažil. Výskumníci sa teda začali zaujímať, prečo bolo toto konkrétne obdobie až také toxické.
Dokázali nazhromaždiť početné dôkazy a na ich základe nadobudli podozrenie na vedľajšie účinky neustálych sopečných erupcií. Tie odstraňujú ozón a uvoľňujú viac než dosť oxidu uhličitého na zohriatie atmosféry. V oceánoch sa zas rozmnožili mikrobiálne rastliny, ktoré vody zaplnili kyslíkom a neskôr ho všetok spotrebovali.
Do toho sa pridali výkyvy v teplotách a zrážkach, čo začalo spôsobovať ekologické katastrofy. Tým sa už množstvo druhov nedokázalo prispôsobiť. Vedci totiž pomocou analýzy rôznych fosílií zistili, že v tomto období dochádzalo k takým výrazným teplotným zmenám, že sa vážne oslabovali atmosférické prúdy vzduchu.
Súčasnosť
V posledných rokoch vidíme aj my podobné výkyvy teplôt v mori. Vplýva to na cirkuláciu vzduchu, mení sa tak distribúcia povrchových vôd v Tichomorí. Narúša to teplotu aj vlhkosť vzduchu, na ktorú si navykla príroda Južnej Ameriky či Austrálie a Indonézie.
Za to všetko môže El Niño. A práve porovnateľné zmeny na konci obdobia vyhýnania pred 250 miliónmi rokmi môžu znamenať, že v tom čase planétu bičovali obrovské fenomény El Niño. Tie trvali dlhšie a boli aj oveľa intenzívnejšie.
V súčasnosti však naďalej ide len o vedecké teórie. Ich modely síce naznačujú klimatické oscilácie, no výskumníci ešte musia odhaliť nejaký priamejší dôkaz.
Zdroje: Science, Science Alert