Fico a Matovič majú niečo spoločné: Jednu vec zvládli rovnako mizerne, píše Patrik Lenghart

Autor je publicista, pedagóg a člen Progresívneho Slovenska

Budú predčasné voľby… a kto by to bol povedal, že takáto suchá správa niekedy bude znieť tak ironicky. Niekde v hĺbke je naozaj udivenia hodné, že tieto voľby nazývame predčasnými. Mohli by sme totiž vážne uvažovať nad tým, či tieto voľby nebudú skôr oneskorené.

Po viacerých pádoch vlády, po opakovaných roztržkách medzi ministrami, potom, čo jedna zo štyroch pôvodných koaličných strán, hnutie Za ľudí, prakticky zanikla, a potom, čo druhý koaličný partner, strana SaS, odišiel do opozície, ešte prišlo aj k vysloveniu nedôvery dočasne poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi – čo je samo osebe tiež pozoruhodné. Eduard Heger sa totiž naozaj stal premiérom celkom neplánovane a nečakane, vlastne len na rozkaz svojho vtedajšieho šéfa Igora Matoviča, ktorého na poste premiéra už nedokázali vystáť ani jeho vlastní.

Hlasy volajúce po predčasných voľbách

A aj keď je tento politický príbeh z posledných troch rokov sám osebe tragikomický do miery, aká tu od vzniku samostatnej Slovenskej republiky nebola, stále to ani zďaleka nie je všetko. Volanie po predčasných voľbách sa tu reálne ozývalo od prvého roku vlády Igora Matoviča.

Niektorí by si ešte možno spomenuli, ako ľudia neverili, že OĽANO zvládne pandémiu – niektorí dokonca kričali, že by sme počas pandémie radšej mali nechať pri moci dovtedajšieho zástupného premiéra Petra Pellegriniho, ktorý bol na svoj post dosadený tiež len preto, že jeho vtedajšieho šéfa nikto nemohol vystáť.

Mnohí Slováci tak veľmi pochybovali o schopnostiach Igora Matoviča a jeho družiny, že už vtedy boli ochotní voľby opakovať, ba dokonca ignorovať, celkom ustúpiť od princípov demokratického posúvania moci, len aby manažment najväčšej zdravotníckej krízy našej generácie náhodou nepripadol hnutiu OĽANO.

Matovič prišiel s ďalším „skvelým“ nápadom, ktorý nebude fungovať, píše Patrik Lenghart

Ochota obyvateľstva ignorovať voľby a princípy demokracie je extrémne smutná záležitosť, ale kto by sa čudoval. Igor Matovič a jeho družina pandémiu naozaj nezvládli. Slovenská republika je na popredných miestach v počte úmrtí na tisíc obyvateľov. Počas tohto obdobia, celkom určite najsmutnejšieho obdobia v našich krátkych dejinách, však miesto funkčných opatrení Igor Matovič priniesol aspoň nebývalé kultúrne vyžitie.

A to v podobe plošných testovaní, neustále sa meniacich reštrikcií, protiústavnej štátnej karantény, očkovacej lotérie, ba niekde pomedzi toto všetko dokonca stihol Igor Matovič z Ruska priviezť vakcínu Sputnik V, a to v čase, keď už Ruská federácia aktívne obkľučovala Ukrajinu v príprave na inváziu. Nečudo teda, že od už prvého roka vlád Igora Matoviča, a veruže tých vlád bolo neúrekom, sa ozývali hlasy volajúce po predčasných voľbách.

Na scéne referendum

Napriek všetkým trapasom, zlyhaniam, medzinárodným škandálom a problémom pri zvládaní vlastných ministrov však na scenár predčasných volieb náhradný premiér Eduard Heger pristal až po vyše troch rokoch, odkedy sa dostal do vlády – lebo veď rátame aj obdobie, keď bol ešte ministrom financií, teda predtým, ako mu nariadili stať sa premiérom.

Problémový vývoj vo vládach Igora Matoviča a jeho náhradníka Eduarda Hegera si všimli snáď všetci. Ich vlastní partneri, pani prezidentka, Európska komisia, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, novinári, učitelia, vedci, lekári, zdravotné sestry, deti v školách, firmy čeliace katastrofálnym nákladom na energie. Ale nikto z týchto zrejme nemal žiadne páky na to, aby voči vládam Igora Matoviča a jeho pážat mohli zakročiť inak ako všeobecnou nespokojnosťou.

Ako to však býva zvykom, tí najmenej povolaní sa chytia nástrojov, a tak Robert Fico spolu s Milanom Uhríkom začali riešiť referendum. Tragikomédia pokračovala, keď sa ukázalo, že najväčší oponent Igora Matoviča, pán bývalý trojnásobný premiér Robert Fico, je v písaní referendových otázok minimálne rovnako mizerný, ako je Igor Matovič v zvládaní pandémií.

Aký Matovič, taký Fico

Ústavný súd Slovenskej republiky pánu Ficovi opakovane kázal, aby si svoje referendové otázky strčil za klobúk, pretože sú v rozpore s ústavou. Ale presne ako OĽANO, aj Robert Fico po celom rade trapasov, zlyhaní a legislatívnych paškvilov eventuálne došiel do zdarného cieľa – a referendum bude. Lenže.

Do zdarného cieľa prišiel aj náhradný premiér Eduard Heger, a to dokonca necelý týždeň pred oným referendom. Teraz je jasné, že predčasné (alebo teda oneskorené?) voľby budú, hovorí sa iba o termíne, a tak ledva sformulované referendum, ktorého vznik inšpiroval Igor Matovič, je nakoniec tiež celkom zbytočné. 

Fico je dnes silnejší, extrémnejší a nechutnejší. A vďačí za to jedinému človeku, píše Patrik Lenghart

Motivácia obrovského množstva ľudí, ktorí práve kvôli Igorovi Matovičovi mohli zvažovať účasť na referende, sa rozplynula ako 600 miliónov eur pre vedu a výskum za čias tretej Ficovej vlády.

A teda táto bájka končí ironickým, až karmicky spravodlivým ponaučením pre Igora Matoviča a Roberta Fica rovnako: opakované pokusy skladať vlády a opakované pokusy písať referendá, obidve boli úplne zbytočným mrhaním času a energie na niečo, čo sa pokojne dalo urobiť oveľa skôr, oveľa jednoduchšie, oveľa lacnejšie a takmer bezbolestne.

Najlepšie pre nás všetkých by bolo, keby Igor Matovič a Robert Fico už nikdy nerobili vôbec nič – pretože keď niečo robia, buď sa to nepodarí vôbec, alebo to nakoniec aj tak bude celkom zbytočné.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.