Fico na Facebooku zahanbil Beyoncé a Macrona. „Jeho účet dosahuje absurdné čísla,“ tvrdí marketér (ANALÝZA)

Facebookové príspevky slovenského premiéra Roberta Fica na sklonku roka 2024 sa vyrovnajú takým celebritám svetového formátu, akými sú speváčka Beyoncé, futbalista Erling Haaland alebo najväčší youtuber MrBeast.

Všimol si to slovenský marketér Tomáš Pjontek, ktorý sa rozhodol spraviť porovnanie, a výsledky svojej jednoduchej analýzy zverejnil na sociálnej sieti. Porovnal posledných 5 statusov Fica a do tabuľky zapísal priemery.

„Je to jednoduchý výpočet, ktorý si môže urobiť a skontrolovať absolútne každý na základe viditeľných počtov lajkov, komentárov a zdieľaní na daných fanúšikovských stránkach,“ povedal pre Startitup.

Dodal tiež, že objektivita by každým vyšším počtom porovnávaných statusov rástla. „Cieľom bolo poukázať na to, do akých až absurdných čísel sa účet premiéra v posledných dňoch dostáva.“ 

Scholtz a Macron vyzerajú pri Ficovi ako mestskí poslanci

Pjontek pre Startitup hovorí, že neprirodzene vysoké čísla Ficovho profilu na Facebooku pútali jeho pozornosť už dlhší čas. Porovnanie spravil po tom, ako videl, že premiér získava na posledných statusoch aj viac ako 60-tisíc lajkov, k tomu tisíce komentárov a zdieľaní. „Hľadal som, ktoré účty alebo politici sú na jeho úrovni, a musel som sa prepracovať až k svetovým celebritám,“ ozrejmil.

„Český premiér Petr Fiala má len smiešny zlomok z Ficových čísel. Európski lídri Scholz či Macron vyzerajú popri Ficovi ako mestskí poslanci, ktorých prevalcuje aj Facebook Matúša Šutaja Eštoka,“ napísal k príspevku. Na Fica sa nechytá ani populárna satirická stránka Zomri, ani nikto zo slovenských úspešných športovcov. 

Využíva Fico „fejkové“ profily?

Pjontek v statuse naznačil, že stojí za zamyslenie, pozrieť sa na to, či náhodu nejde o podvod. Podľa jeho slov nie je zložité nakúpiť si 10-tisíc lajkov na Facebooku cez podvodné platformy za 50 až 100 dolárov. Komentáre, lajky a zdieľania vykonávajú boty a kradnuté účty.

„Vysoký engagement (lajky, komentáre, zdieľania) či interakcie s videom ovplyvňujú algoritmus Facebooku. Ak algoritmus vníma, že daný obsah má potenciál a získava zaujímavé čísla, ponúka ho ešte vo väčšej miere ďalším užívateľom. Napríklad statusy premiéra Fica získavajú v prvých 5 minútach aj niekoľko tisíc lajkov, čo je na tak malú krajinu, akou je Slovensko, unikátne,“ ozrejmuje.

Rozoznať fejkové profily bude stále ťažšie

Minimálne desiatky miliónov profilov na sociálnych sieťach sú falošné. Napríklad Meta uvádza vo svojich reportoch, že 5-6 % mesačných aktívnych používateľov môžu byť falošné alebo duplicitné účty.

Pri viac ako 2,9 miliarde používateľov to predstavuje približne 145 až 175 miliónov falošných účtov. Odhady tiež naznačujú, že medzi 8 až 10 % účtov na Instagrame môžu byť falošné alebo spravované botmi. Pri viac ako 2 miliardách používateľov to môže byť až 200 miliónov falošných účtov, uvádza portál Statista.

Ako rozoznať podvodné profily? Častokrát sú to podľa Pjonteka profily bez fotky, prípadne s nejakou neosobnou fotkou – kvetov, zvierat, prírody. Profily, ktoré majú len zopár priateľov a sú bez akýchkoľvek osobných informácií či bežných statusov, ktoré sa netýkajú propagovania politikov.

Nachádzajú sa medzi nimi aj kradnuté/hacknuté účty, ktoré boli kedysi plnohodnotnými účtami. Pri nich môže byť podľa marketéra viditeľný zvrat v správaní – už dlhší čas nepridávajú bežný obsah, ale len obsah týkajúci sa propagácie určitých politikov či tém, napríklad rôznych hoaxov.

„V období tvorby fotiek neexistujúcich ľudí cez umelú inteligenciu a možnosti automatizovať správanie užívateľských účtov (masovo rozposielať správy, písať komentáre, dávať lajky), a teda pokojne aj automatizovane vypĺňať informácie na užívateľských profiloch, bude naša schopnosť rozpoznávať podvodné profily stále menšia,“ dodáva.

Šedá zóna v legislatíve

Na Slovensku neexistuje špecifická legislatíva, ktorá by priamo zakazovala nákup falošných lajkov a zdieľaní na sociálnych sieťach. Tieto praktiky však môžu byť v rozpore s podmienkami používania jednotlivých platforiem.

Väčšina platforiem, ako Facebook, Instagram či Twitter, má vo svojich podmienkach používania zakázané umelo zvyšovať počet skladovateľov prostredníctvom nákupu. Ak je takéto správanie odhalené, účet môže byť pozastavený alebo odstránený. Algoritmy a kontrolné mechanizmy sa postupne zlepšujú, aby takéto praktiky identifikovali.

Profily sa dajú nahlasovať z rôznych dôvodov. Tento konkrétny dôvod podľa Pjonteka na Facebooku či Instagrame napríklad chýba. Na Twitteri taká možnosť je (falošné interakcie).

Zároveň podotýka, že to, ako s nahláseniami pracujú samotné platformy, je druhá vec: „Nahlásenia častokrát nefungujú ani pri absolútne jasných prípadoch porušenia pravidiel či zákona (napríklad prejavy rasizmu, antisemitizmu). Systém takmer všetko v priebehu chvíle vyhodnotí ako neopodstatnené. Systém sa zvykne nahláseniami zaoberať, ak ich je až väčšie množstvo. Bohužiaľ sa to častokrát zneužíva na neopodstatnené koordinované nahlasovania s cieľom uškodiť.“

V politických kruhoch nejde o novinku

Existuje viacero prípadov, keď politici využívali rôzne metódy na zvýšenie svojho dosahu na sociálnych sieťach, vrátane nákupu falošných fanúšikov. Pjontek tvrdí, že sa stretol s názormi marketérov, ktorí robia politický marketing, ktorí tvrdili, že je to bežné.

Na záver hovorí, že hoci pravidlá na sociálnych sieťach sú nastavené a tiež platia aj pri politických kampaniach, problémom je, že sa nedodržiavajú. 

„Tak, ako to môžeme vidieť aj v mnohých iných sférach v našej krajine. Chýba kontrola týchto pravidiel a v prípade ich porušenia je postih minimálny. Preto sa niektorým oplatí ich porušovať,“ uzatvára. 

Čítajte viac z kategórie: Politika