Fico s Matovičom sa zhodli: Pre Slovákov navrhujú 4-dňový pracovný týždeň

Slovensko by sa v dohľadnej dobe mohlo pridať ku krajinám, ktoré experimentálne zavedú štvordňový pracovný týždeň. Premiér Robert Fico to uviedol na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Informoval o tom Denník N. Ficov postoj k biznisu zavedenia tejto raritnej pracovnej doby vraj zmenila Covid pandémia. 

Predseda vlády  poukázal na postupnú zmenu postoja podnikov, ktoré ešte pred pandémiou nového koronavírusu možnosť skrátenia pracovného týždňa odmietali. V dôsledku covidu, ktorý spôsobil, že veľký počet ľudí začal pracovať z domu, sú mnohé firmy v tomto smere podľa Fica omnoho flexibilnejšie.

„Myslím si, že Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú 4-dňový pracovný týždeň ako experiment, samozrejme,“ povedal Fico. Tému skracovania pracovného času otvorila vlani Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR. Jej predsedníčka Monika Uhlerová si myslí, že otázka už nestojí tak, či skracovať pracovný čas, ale vyvstáva otázka, ako k skráteniu pristúpiť a akú formu zvoliť.

„Tých možností je niekoľko. My sa snažíme docieliť stav, aby raz bol pracovný týždeň štvordňový a víkend trojdňový. Diskutujeme aj o všetkých iných možnostiach a formách skracovania, aj o skúsenostiach zo zahraničia,“ informovala v novembri na konferencii KOZ o budúcnosti práce v 21. storočí.

Premiér Robert Fico by rád implementoval skrátený pracovný týždeň pre slovenských pracovníkov. Nie je to však prvýkrát, čo tento návrh od predstaviteľov štátu zaznel. Igor Matovič nedávno tiež avizoval, že by chcel štvordňový pracovný týždeň zaviesť, no stretol sa s odporom od odborárov, ktorí opozičný návrh považujú za zbytočný. 

Fico navrhoval pracovný týždeň skrátiť už pred tromi rokmi

Návrh skrátenia pracovného týždňa siaha už do roku 2021, keď sa ho Robert Fico snažil presadiť prvýkrát. 

V júni 2021 vtedy opozičná strana Smer-SD navrhla štvordňový pracovný týždeň. Mal byť založený na dohode odborárov so zamestnávateľom, pričom skrátenie pracovného týždňa chceli navrhnúť v rámci novelizácie Zákonníka práce. 

Tvrdá reakcia Fica na hlasovanie europoslancov: Schválená rezolúcia je podľa neho „rukopisom slovenských opozičných europoslancov“

„Odbory takisto túto tému otvárajú, a preto chcem povedať, že naša iniciatíva aj medzi ľuďmi nachádza veľmi zaujímavú odozvu. Tam, kde to je možné, chceme navrhnúť, aby mali možnosť zástupcovia zamestnancov, teda odborári, sa dohodnúť so zamestnávateľom na tom, že celková dĺžka pracovného týždňa, ktorá by sa mala skrátiť, by sa mohla rozdeliť nie na päť dní, ale na štyri dni,“ uviedol Fico v minulosti.

Presadzoval vtedy variant, v ktorom by zamestnanci síce pracovali o deň menej, no každý deň o hodinu viac. „Stále by to bolo dohromady menej, ak by bol piatok voľný, ako je dnes päť pracovných dní,“ vysvetľoval. 

Už v roku 2021 tvrdil, že tento krok by mal vplyv na produktivitu práce, pretože prvé dni v týždni sú najproduktívnejšie. 

Novému návrhu opozície sa odborári bránia

Opozičný návrh novely Zákonníka práce na zavedenie štvordňového pracovného týždňa pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri päťdňovom pracovnom týždni je len zmenou rozvrhnutia pracovného času. To je pritom možné už v súčasnosti, ak to typ a povaha pracovného miesta umožňuje. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Martina Nemethová.

„Je možné dohodnúť sa so zamestnávateľom na rozvrhnutí týždenného pracovného času na štyri dni, viď Slovenská sporiteľňa alebo spoločnosť NN,“ uviedla.

Už v súčasnosti je tiež možné dohodnúť s odbormi v kolektívnej zmluve nižší rozsah týždenného pracovného času. Ako príklad hovorkyňa KOZ uviedla kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa pre verejnú službu, v ktorej je dohodnutý týždenný pracovný čas oproti Zákonníku práce o 2,5 hodiny kratší.

Odborári od otvorenia odbornej i verejnej diskusie presadzujú model reálneho skrátenia pracovného času, čiže redukciu odpracovaných hodín denne, a to pri zachovaní rovnakej mzdy a benefitov, ako aj pracovného zaťaženia.

„Stlačenie piatich pracovných dní do štyroch v žiadnom prípade neprinesie lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, zamestnanec tým nedostane viac voľného času – času pre seba, rodinu a záujmy,“ tvrdí Nemethová. Slovenský ekonomický model, ktorý je postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín, považujú odborári za prežitok, ktorý je potrebný prekonať.

„Pokladáme za dôležité diskusiu k zmene nastavenia systému pracovného času orientovať aj na iné, nemenej dôležité oblasti pracovného života každého zamestnanca. Kratší pracovný týždeň v našom ponímaní znamená aj zníženie stresu, zvýšenie produktivity, zvýšenú spokojnosť a lojalitu zamestnancov či pozitívny vplyv na fyzické a duševné zdravie zamestnancov,“ dodala hovorkyňa KOZ.

Matovič predložil návrh, ktorý by platil od júla tohto roku

Skupina poslancov za hnutie Slovensko na čele s ich lídrom Igorom Matovičom predložila do parlamentu návrh novely Zákonníka práce. Od júla tohto roka navrhujú na Slovensku zaviesť štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri päťdňovom pracovnom týždni. V zásade je to pri väčšine zamestnancov 40 hodín týždenne. Parlament sa bude týmto návrhom zaoberať na schôdzi, ktorá sa začne 30. januára tohto roka.

Navrhovaná zmena pracovného kódexu umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno. Hnutie Slovensko tak vychádza v ústrety zamestnancovi bez toho, aby poškodil, alebo nejakým spôsobom spôsobil problémy ich zamestnávateľom.

„Niektorí rodičia, predovšetkým zamestnané matky s viacerými deťmi, majú často málo ‚paragrafov‘, aby si vybavili svoje nutné záležitosti, vybavili veci aj v súvislosti so svojimi deťmi, čo sa týka starostlivosti o ich zdravotný stav, a preto si ukrojujú na tieto záležitosti aj z dovolenky,“ argumentujú predkladatelia.

Ak to typ a povaha pracovného miesta umožňuje, zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni. Ak o toto rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanec požiada a prerokuje to so zamestnávateľom, zamestnávateľ bude povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, že zamestnanec získa deň nepretržitého odpočinku naviac.

Zamestnanec by tak mal v porovnaní s inými zamestnancami na obdobnej pozícii o jeden deň nepretržitého odpočinku viac, a to za predpokladu odpracovania rovnakého počtu hodín za týždeň ako jeho kolegovia, ktorí pracujú päť dní.

„Napríklad, ak účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na osem hodín, v piatok už nebude musieť prísť do práce. Tým môže získať teoreticky každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend s rodinou, príbuznými a priateľmi, prípadne ho využiť na starostlivosť o rodičov v pokročilom veku,“ dodali poslanci za hnutie Slovensko.