Ficov paradox: Útočil na migrantov, pritom ich najviac prišlo na Slovensko za jeho vlád, píše Štefančík (KOMENTÁR)
Autor je politológ, pedagóg a publicista.
Keď do európskych štátov v rokoch 2015 a 2016 migrovali utečenci zo štátov severnej Afriky alebo Arabského polostrova, zažilo Slovensko poriadnu dávku hystérie. Politici, bez ohľadu na to, či boli sprava alebo zľava, sa predbiehali, kto utečencov predstaví ako väčšiu hrozbu.
Ľudia na Slovensku nadávali na migrantov, ale aj na šéfov štátov, ktoré sa, na rozdiel od Slovenska, postavili k migrácii s chladnou hlavou, a to aj napriek tomu, že možno v živote žiadneho migranta nestretli.
Migrácia sa zastaviť nedá
V západnej Európe totiž vedia, že migrácia sa zastaviť nedá, dá sa iba regulovať. Migrácia je tu od nepamäti. Od počiatku ľudskej existencie ľudia migrovali z jedného miesta na druhé. Hľadali iný spôsob obživy, lepšie klimatické podmienky, výhodnejšie útočisko pred nástrahami prírody a pred nepriateľom.
Vzorce migračných pohybov tu pretrvali celé stáročia. A nezmenili sa ani napriek fyzickým alebo byrokratickým prekážkam. Migrácia tu teda bola, je a bude.
Fico využil tému migrácie
Hoci sa Slovensko, teda aspoň do ruskej invázie na Ukrajine, na prvý pohľad zdalo byť štátom, ktorý migranti obchádzajú, opak je pravdou. Migrácia je totiž typickým prejavom rastúcej životnej úrovne a bezpečnosti, ktorú krajinu poskytuje.
Takže zatiaľ čo slovenskí politici kričali, ako sú proti migrantom, Slovensko sa postupne premieňalo na imigračnú krajinu.
Z údajov Úradu hraničnej a cudzineckej polície vyplýva, že najviac k nám cudzinci začali prichádzať medzi rokmi 2013 a 2019, teda v období, keď bol na čele vlády Robert Fico. Ten, čo najviac kričal, že je proti migrantom, neurobil nič, aby imigračné procesy na Slovensku zastavil. Práve naopak.
V tomto období nešlo o migráciu utečencov, ale prevažne o ekonomických migrantov. Lenže aj proti nim bol Fico. A možno aj viac ako proti utečencom.
Pokrytecký paradox populistov
Tento jav však nie je ničím novým ani výnimočným. Dochádza k nemu prirodzeným spôsobom. Na jednej strane síce populisti kričia, že migrantov nechcú, na strane druhej rast ekonomiky spôsobuje dopyt po pracovnej sile.
Keďže dopyt nie je uspokojovaný z prostredia domácej pracovnej sily, hľadajú zamestnávatelia pracovníkov v iných krajinách. Jednoduché a stručné.
Problém je v tom, že politici vytvárajú zdanie, že sú proti migrácii a potom nerobia ďalšie opatrenia spadajúce do oblasti migračnej politiky.
Integrácia utečencov
Tou ďalšou a mimoriadne dôležitou úlohou je totiž vytvárať nástroje na integráciu cudzincov do slovenskej spoločnosti.
Iste, niektorí možno povedia, že migranti sú tu len na určité obdobie, preto sa nepotrebujú integrovať. Stačí im, že budú bývať kdesi na ubytovaniach a stretávať sa výlučne v rámci svojej národnej alebo etnickej komunity. Veď predsa predpokladáme, že po čase sa vrátia späť.
Lenže túto chybu spravili v minulosti niektoré štáty v západnej Európe a výsledok sú dnes segregované imigračné komunity. Predpoklad, že sa migranti vrátia po čase domov, sa nenaplnil. Migranti zostali a časom pribudli aj ďalší rodinní príslušníci. A takto nejako to bude určite aj v prípade Slovenska.
Utečenci z Ukrajiny nám nastavili zrkadlo
Chyby niektorých štátov by sme nemali opakovať. Od začiatku treba hovoriť o migrácii otvorene. A okrem imigračnej a azylovej diskutovať úplne racionálne, bez zbytočných negatívnych emócií, aj o integračnej politike.
O podmienkach na výučbu slovenského jazyka, o prístupe na trh práce, o otázkach bývania, zdravotnej starostlivosti a ďalšieho vzdelávania. Ale aj o prístupe majoritnej spoločnosti k migrantom. Integrácia je totiž obojstranný proces.
Chce to ochotu na oboch stranách. Ťažko niekoho integrovať, ak v ňom spoločnosť hostiteľskej krajiny vidí nepriateľa.
Migrácia vojnových utečencov z Ukrajiny ukazuje, že sme v tejto oblasti pozadu. Zas a znovu štát zachraňujú mimovládne organizácie, samospráva a dobrovoľníci. Je najvyšší čas sa touto otázkou zaoberať a nevyvolávať z migrácie strach alebo dokonca hystériu.
Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.
Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre
Zdroj: Úrad hraničnej a cudzineckej polície