Ficova vláda chce Slovákov odstrihnúť od ruského plynu. Saková rokuje s kľúčovým partnerom, došlo k prvým podpisom

Slovensko a Azerbajdžan intenzívne hľadajú možnosti spolupráce na zvýšení dodávok azerbajdžanského plynu do strednej a východnej Európy, zdôraznila ministerka hospodárstva Denisa Saková na podnikateľskom fóre v Baku. Informuje o tom TASR.

Slovensko spolu s okolitými štátmi vidí v Azerbajdžane kľúčového partnera pre diverzifikáciu svojich zdrojov plynu.

„My pevne veríme, že sa nám podarí nadviazať kontakt a spoluprácu v oblasti dodávok plynu na Slovensko a do východnej a strednej Európy. Tento záujem majú aj okolité štáty ako Rakúsko, Česká republika, Maďarsko. Vyvinieme maximálne úsilie na to, aby sme ten plyn z Azerbajdžanu mohli dovážať na Slovensko, a tak diverzifikovať dodávky a odstrihnúť sa od ruského plynu,“ vyhlásila Saková.

V rámci tejto návštevy došlo k podpisu memoranda medzi slovenskými spoločnosťami, Eximbankou SR a azerbajdžanskou stranou, ktoré sa týka nielen energetiky, ale aj výstavby malých vodných elektrární v Azerbajdžane.

„Azerbajdžan je jednou z tých reformátorských krajín južného Kaukazu. Vidíme tu obrovské príležitosti pre slovenské firmy spolupracovať na rozvoji Azerbajdžanu, pretože ekonomický rast je tu pomerne veľký,“ konštatovala Saková, ktorá sa pri tejto príležitosti stretla aj s ministrom hospodárstva Azerbajdžanu Mikayilom Džabbarovom.

Šéfka rezortu hospodárstva tiež vyjadrila presvedčenie, že rozšírená spolupráca v oblasti plynu môže priniesť vzájomné výhody a posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska.

Nielen plyn

Na podnikateľskom fóre v Baku boli prítomní aj slovenskí podnikatelia z energetického a obranného priemyslu, ktorí sa zaujímajú o rozšírenie obchodných aktivít v tejto kaukazskej krajine.

„Vždy sme deklarovali, že pokiaľ súkromné spoločnosti budú mať záujem na Slovensku produkovať viacero výrobkov zbrojárskeho priemyslu, tak určite tomu nebudeme hatať cestu. Keďže Azerbajdžan ten dopyt po zbraniach má, tak slovenské firmy, slovenskí podnikatelia na to reagujú,“ doplnila ministerka.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Ministerka Saková na záver zdôraznila, že Európa by mala zostať spoločenstvom, ktoré presadzuje mier a bola založená na týchto princípoch.

Ako sme ťa v minulosti informovali, dodávky plynu z Azerbajdžanu poputujú na Slovensko v rámci projektu Solidarity Ring. Komodita by k nám vďaka nemu prúdila cez modernizované prepravné systémy, ktoré by plyn zároveň distribuovali aj do ďalších krajín ako Bulharsko, Rumunsko či Maďarsko.

Tieto plány už v minulosti potvrdila ministerka hospodárstva po rokovaní s azerbajdžanským ministrom hospodárstva Mikayilom Jabbarovom. Podľa Sakovej by takéto rozšírenie dodávok plynu predstavovalo efektívne riešenie, s čím súhlasí aj Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu. 

V prvej etape projektu by do regiónu mohlo prísť až päť miliárd kubických metrov zemného plynu z Azerbajdžanu.

Astronomické straty

Snahu európskych krajín o odtrhnutie sa od ruského plynu dokazuje aj skutočnosť, že ruský plynárenský koncern Gazprom oznámil za minulý rok prepad do straty takmer 630 miliárd rubľov. V predchádzajúcom roku vykázal zisk v hodnote vyše bilióna rubľov.

Spoločnosť doplatila na pokles predaja zemného plynu do Európy, ktorá bola jeho kľúčovým trhom, o viac než polovicu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Gazprom vo štvrtok uviedol, že za rok 2023 zaznamenal stratu 629 miliárd rubľov, čo v prepočte znamená 6,9 miliardy USD (6,45 miliardy eur). Na porovnanie, v roku 2022 vykázala firma čistý zisk 1,2 bilióna rubľov.

Výsledky sú tak podstatne horšie, než očakávali analytici. Tí podľa údajov ruskej agentúry Interfax počítali iba s poklesom zisku na 447 miliárd rubľov.