Ficova vláda chce zvýšiť zdanenie bánk na Slovensku: Môže to však sťažiť poskytovanie úverov, udrel odborník

Zvýšenie zdanenia bánk podľa slov Slovenskej bankovej asociácie ohrozuje schopnosť domácich bánk podporovať slovenskú ekonomiku. Uviedla to inštitúcia.

„Daňové zaťaženie bánk na extrémne vysokej úrovni 45 % znamená, že finančné inštitúcie budú mať výrazne zúžený priestor na úverovanie tak bežných obyvateľov, ako aj firiem,“ uviedla hovorkyňa a manažérka vzťahov s verejnosťou asociácie Daniela Gilányi. Aj podľa posledných vyjadrení Európskej centrálnej banky bankové dane zavádzané v niektorých krajinách Európskej únie môžu viesť k zníženiu schopnosti bánk poskytovať úvery svojim klientom.

Manažérka doplnila, že slovenský bankový sektor je pomocou úverovania významnou oporou rastu domácej ekonomiky. Za posledné štyri roky viac ako polovica zisku uvedených inštitúcií pred zdanením ostala v krajine a smerovala do vlastného kapitálu bánk. „Vďaka tomu sa slovenské banky stali nielen viac stabilnejšími, ale najmä dokázali výrazne navýšiť úverovanie obyvateľstva a firiem,“ uviedla hovorkyňa.

Ziskovosť slovenských bánk je najnižšia v regióne strednej a východnej Európy a patrí medzi najmenšie v únii. Výrazné zvýšenie daňového zaťaženia uvedených inštitúcií na základe slov asociácie znamená, že stratia schopnosť v dostatočnej miere tvoriť vlastný kapitál a pokrývať tak v plnej výške dopyt po úveroch.

„Negatívne sa k bankovým daniam stavia aj väčšina obyvateľov Slovenska,“ doplnila Gilányi. Na základe prieskumu Slovenskej bankovej asociácie takmer 60 % občanov nesúhlasí s vyšším zdaňovaním daných inštitúcií, ak to bude znamenať zhoršenie poskytovania úverov.

Na návrhy obdobných bankových daní v poslednom období kriticky reagovala aj Európska centrálna banka. Vo svojich posledných vyjadreniach varuje pred možnými zlými dôsledkami vyššieho zdanenia bánk na ich finančnú stabilitu. Podľa centrálnej banky eurozóny môžu uvedené opatrenia bankám sťažiť vytvorenie dodatočnej kapitálovej rezervy, čím sa môžu stať menej odolné voči prípadným ekonomickým šokom.

Odvedú aj tak viac

Startitup o zavedení bankovej dane informoval aj v septembri. Naratív o nadmernom zisku slovenských bánk bol populárny aj pred voľbami. Návrh mimoriadneho zdanenia bánk zaznieval v prvom rade od politikov.

Slovenská banková asociácia uviedla, že ziskovosť navyše rastie podobne ako aj v iných sektoroch. Najväčším generátorom ziskovosti slovenských bánk sú úvery.

Na zisk bánk chcú siahnuť viaceré politické strany, líši sa však postup. Niektorí predstavitelia sociálno-demokratických strán hovoria o vyššom zdanení ziskov z úrokov, iní o obnovení bankového odvodu zo zisku, píše Trend, pričom ďalší vyzývajú banky na akt solidarity a aby sa podelili. Zhodujú sa však vo filozofii, že banky zarobili viac, preto by mali odviesť viac.

Banky aj budú platiť vyššie dane, nevyhnú sa napríklad dani z príjmu, do ktorej sa vyšší zisk pretaví. Téma zdanenia vyššieho zisku bánk však nie je nič nové, strana Smer-SD takúto daň navrhovala aj predvlani, píše Pravda. Podľa TASR takéto riešenie v auguste tohto roku z významných politických hráčov jasne odmietali len strany Sloboda a Solidarita a Demokrati.

Zisk bánk je priamo napojený na úroky z poskytnutých úverov a ide o začarovaný kruh, ktorý prirodzene rastie smerom nahor, čím viac banka požičia, tým viac zarobí. „Zisk je nevyhnutnou súčasťou silného a stabilného bankového sektora, spolu s kapitálom tvoria hlavný pilier stability a riadneho fungovania,“ vysvetlila asociácia. Doplnila, že v záujme bezpečnosti a ochrany vkladov klientov musia byť banky pripravené na pokračovanie vo svojej činnosti aj za nepriaznivých podmienok, na čo im slúži vlastný kapitál, ktorý absorbuje možné straty a zabezpečí ďalšie bezproblémové úverovanie svojich klientov a štátu.

V praxi už veľmi nezáleží na tom, či pôjde o klasické pôžičky vrátane hypoték či zložité korporátne úvery. Zlým scenárom po vyššom zdanení bánk môžu byť vyššie úrokové sadzby či náročnejšie preverenie.

Inštitúcia vyčíslila, že bankový sektor poskytol viac ako 25 miliárd eur na úvery pre firmy a 40 miliárd eur pre obyvateľstvo za posledné dva roky. Banky financujú aj štátny dlh, patria medzi častých nákupcov štátnych dlhopisov Slovenskej republiky.

Mimoriadne dane ziskov bánk sa občas dostanú na pretras aj v iných štátoch únie. Podľa Názorového uznesenia Európskej centrálnej banky môže mimoriadna daň po vzore Talianska zapríčiniť ťažšie a drahšie zháňanie investorov bánk.

Ak by sa mala mimoriadna daň začať používať, najprv by sa mala uskutočniť dôkladná analýza negatívnych dôsledkov na bankový sektor. Treba poznamenať, že centrálna banka eurozóny zastáva záujmy skôr štátnych centrálnych bánk únie.

V prvom polroku 2023 mali banky celkový zisk 564,4 milióna eur, zatiaľ čo v rovnakom období vlani to bolo 385 miliónov eur. Aktuálna ziskovosť je vyššia o 46,6 %.

zdroj: TASR/DPA

Pri porovnaní prvých štvrťrokov sa jasnejšie ukazuje, že zisky jednotlivých bánk sa líšia. Kým Všeobecná úverová banka mala v prvom kvartáli 2023 medziročný výnos o 120 % vyšší, Československej obchodnej banke sa ho podľa Forbesu podarilo zvýšiť len o 19 %. 

Nedá sa teda hovoriť o nejakom nepredvídanom plošnom zisku celého trhu, kde banky hromadne zarábajú, realita skôr pripomína zvýšenú úspešnosť niekoľkých konkrétnych bánk. Zisky bánk stúpali medziročne aj v iných štátoch Európy, napríklad aj v susednom Česku v prepočte o 1,33 miliardy eur, respektíve 46,9 %.

Ťažšie poskytovanie úverov

Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš na možné vyššie zdanenie bánk reagoval pre Startitup, že mix navrhovaných opatrení považujú za mimoriadne škodlivý pre ekonomický rast, dodal, že konsolidácia verejných financií totiž neznamená iba zvyšovanie príjmov štátu. „Extrémne vysoká banková daň vezme sektoru takmer polovicu zisku, čím výrazne okreše schopnosť sektoru úverovať slovenské domácnosti a firmy,“ uviedol.

Na základe jeho slov ide o obzvlášť škodlivý krok v krajine, akou je Slovensko, kde celé úverovanie ekonomiky stojí na bankách a kde kapitálový trh prakticky neexistuje. Doplnil, že zároveň by to nespravodlivo nadmerne zaťažilo aj iné vybrané sektory a zahraničným investorom v srdci Európy by to vysielalo zlý signál.

„Aktuálna ziskovosť bankového sektora nie je nadmerná, ale zodpovedá veľkému rastu poskytnutých úverov v tejto krajine,“ uviedol Kočiš. Rast je teda podľa neho generický a samotná ziskovosť v prepočte na jedno požičané euro sa len vracia na štandardné úrovne, ktoré však stále zostávajú pod priemerom Európskej únie.

Odborník potvrdil, že banková daň v rozmeroch o akých sa momentálne diskutuje výrazne zaťaží bankový sektor a s veľkou pravdepodobnosťou veľmi sťaží ďalšie poskytovanie úverov, lebo banky nebudú mať v konečnom dôsledku dostatočnú kapitálovú primeranosť, cena kapitálu sa pre ne zvýši. Podľa neho bude tiež kontraproduktívne vplývať aj na potrebný hospodársky rast, inovácie a rozvoj ľudského kapitálu. Dodal, že je to práve motivácia ziskom, ktorá sa v čase pretaví do inovácií, efektívnejších procesov a pokroku, čo zabezpečí udržateľný rast kvality života občanov Slovenska.

Expert vysvetlil, že takýto krok výrazne znevýhodní tuzemské banky voči zahraničnej konkurencii, výnosnosť kapitálu vloženého v slovenských bankách bude v porovnaní s okolitými krajinami ešte nižšia, pričom už teraz patrí medzi najnižšie v únii. To znamená, že bankový sektor bude pre investorov menej príťažlivý, čo sa prejaví nižšou mierou kapitálu a nižším priestorom pre úverovanie. Analytik tým myslí aj podstatnú časť podnikateľských úverov, ktoré podporujú, respektíve z veľkej časti umožňujú nové investície a vytvárajú tak pracovné miesta.