Film Vlny by mal vidieť každý Slovák. Na svoju minulosť sme zabudli príliš skoro (RECENZIA)

Herec a režisér Jiří Mádl si na vypustenie filmu Vlny nemohol vybrať lepší čas. Dobový film totiž sleduje napínavý, doposiaľ utajený príbeh novinárov Českoslovesnkého rozhlasu na konci 60. rokov. Film je inšpirovaný skutočným príbehom skupiny novinárov medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu. Mádl v tomto veľkofilme však nerozpráva o politických mašinériách, ale o ľudskej odvahe a odhodlaní ukazovať svetu pravdu. 

„Na konci 60. rokov, keď znel z rádiových vĺn rokenrol a študentské revolty menili svet, nastúpi starší z bratov do prestížnej redakcie rozhlasu. Čoskoro sa ocitne v nebezpečnom súboji redaktorov a tajných služieb. Vo víre udalostí pôjde čoskoro všetkým o život a hlavný hrdina stojí pred drsnou voľbou: ochrániť brata, alebo pravdu a kolegov?“ informuje stránka CSFD o filme.

Mohlo by sa zdať, že Vlny nie sú filmom o jednom hlavnom hrdinovi. Nie sú iba príbehom o súrodeneckej láske či zodpovednosti voči spoločnosti. Sú filmom o nádeji. O tom, že sloboda je to jediné, čo si nikdy nesmieme nechať vziať.

A práve preto by si ho mal pozrieť každý jeden Čech aj Slovák. Pretože na svoju minulosť sme zabudli príliš skoro. 

Herectvo je bez chýb

Herecké výkony nie sú vo Vlnách absolútne žiadnym kameňom úrazu. Vlny totiž nie sú Mádlovým prvým režijným počinom. To, že dokáže hercov viesť, predviedol už vo filmoch Pojedeme k moři a Na střeše. Vlny sú však oproti týmto filmom oveľa väčším sústom. No a Jiří Mádl ho zvládol zjesť naraz, bez omrvinky. 

V hlavnej úlohe Tomáša sa predstavil český herec Vojtěch Vodochodský. Vodochodský úlohu tak trocha zmäteného a životom unaveného Tomáša zvládol výborne. Tomáša, tak ako všetky postavy, si veľmi rýchlo ako divák obľúbiš. Tomáš získava zaujímavú pozíciu v Československom rozhlase, kde sa okamžite spoznáva so svojimi kolegami, redaktormi. V úlohe redaktorky Věry Šťovíčkovej sa ukázala Táňa Pauhofová. Tá zas a znova ukázala, čo je to silná ženská postava. Trošku chladná, trošku nedostupná, no stále s citlivým srdcom a obrovskou chuťou bojovať za to, čo je správne. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Film Vlny (@filmvlny_sk)

Mádl do Vĺn obsadil ešte jednu slovenskú megahviezdu, herca Tomáša Maštalíra. Ten si zahral taktiež jednu z podstatných postáv, a tak ako vždy, aj vo Vlnách dokázal, prečo patrí medzi slovenskú špičku. Svoju úlohu emocionálne zvládol výborne. A aj keď Maštalírova čeština nie je úplne stopercentná, jeho postave jednoducho veríte. Rovnako tak zahviezdili vo filme aj slovenská herečka Michaela Majerníková, český herec Martin Hofmann, Vojtěch Kotek a Petr Lněnička. 

Okrem režijného vedenia si myslím, že za uveriteľnosť postáv môže najmä scenár filmu. Človek totiž nemá v kine pocit, akoby sa pozeral na Maštalíra, Vodochodského či Hofmanna, ale na skutočných redaktorov zo 60. rokov. Skutočných ľudí, ktorí sa o svoju budúcnosť boja, no majú obrovskú chuť žiť. Jiřímu Mádlovi sa podarilo zrežírovať zatiaľ jeho najväčšie herecké osadenstvo na výbornú. 

Nevídané tempo

Jiří Mádl vo filme dokázal urobiť jednu vec, ktorú pri historických filmoch býva ťažké splniť.  Prekvapiť diváka. Samozrejme, človek tuší, čo sa približne bude diať, avšak to, kedy a ako sa to stane, diváka naozaj prekvapí. Vlny začínajú pozvoľna. Vidíme súrodenecký konflikt, nástup do práce, atmosféra filmu je veľmi pohodová. Postupne však začína temnieť a ty začínaš pociťovať strach. 

Podobne ako naše postavy, aj ty si začínaš uvedomovať, že veci sa komplikujú. Začínaš sa postupne báť. A keď sa dívaš na zábery policajnej brutality či prístup tajnej služby, máš chuť kričať. Presne tak ako všetci Čechoslováci v tom čase. 

Od polovice filmu očakávaš, kedy sa všetko skutočne skončí. Mádl totiž scenárom a hlavne strihom dokázal vytvoriť takú „nikdy nekončiacu“ atmosféru. Posledných 20 minút filmu je totiž vyvrcholením emocionálneho kolotoča. Divák sleduje film a háda, kedy sa to skončí, pretože nechce, aby to, čo videl, bolo ešte koniec. A potom… Ukončenie príde vo chvíli, keď už sedíš dojatý na sedačke, máš vyrazený dych a začínaš sa obávať o vlastnú budúcnosť. Vlny sa však s tebou lúčia doslova plamienkom nádeje.

Jiří Mádl a jeho Vlny: Silný príbeh československého rozhlasu v 60. rokoch o dôležitosti slobody

Stroj času

Po vizuálnej stránke je taktiež nemožné niečo Vlnám vytknúť. Kameru má totiž na svedomí slovenská kameramanská legenda Martin Žiaran. Ten sa postaral o kameru napríklad aj vo filme Petra Bebjaka Správa a s Mádlom spolupracoval už na filme Na střeše. Perfektnú kompozíciu a farebnosť obrazov dopĺňa kvalitná práca kostýmovej výtvarníčky Kataríny Štrbovej Bielikovej. Vlny sú vďaka tomuto vizuálu a zároveň hudobnej zložke priam strojom času. 

Divák sa okamžite dostáva do 60. rokov a zabúda na svoju realitu. To všetko je podporené historickými zábermi, ktoré sú vo filme veľmi umne vložené. Dobové dokumentárne zábery sú zapracované do filmu spoločne s nakrútenými zábermi, čo celému príbehu pridáva na autentickosti. Tej je tam naozaj viac než dosť. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Film Vlny (@filmvlny_sk)

Vlny sú povinnou jazdou 

Najlepšie na filme Vlny je to, že je to o našej histórii, ale opäť z iného uhla pohľadu. Hovorí o rozvrátení slobodného štátu, okliešťovaní ľudského ducha a bohapustom násilí. Tým, ako je celý príbeh vyskladaný, dôjde každému divákovi, prečo sa udalosti udiali tak, ako sa udiali. Vlny veľmi jednoduchým spôsobom rozprávajú, čo sa v našom štáte vtedy dialo. Preto odporúčam tento film aj mladším ročníkom, ktoré napríklad ani len netušia, čo to okupácia je. 

Vlny totiž cez emócie a jednoduchú logiku presne toto obdobie vysvetlia. Podľa mňa by tento film mal byť povinnou jazdou aj na školách. Respektíve určite by ho mali vidieť napríklad žiaci stredných škôl. 

Tento film je však filmom všetkých ľudí. Starých aj mladých. Pretože paradoxne nikto by nečakal, že dívať sa na film o okupácii v Československu, bude tak veľmi rezonovať v roku 2024. Bohužiaľ, rezonuje.

Film by si preto mal pozrieť každý jeden Slovák. Pretože národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený na jej zopakovanie.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti