Finančná gramotnosť sa dedí. Je škoda, že ani rodičia ju nemajú, tvrdí Martin z Ekonómie ľudskou rečou

Najprv ho lákal dejepis, no neskôr ho za srdce chytila ekonómia. Reč je o Martinovi Lindákovi, ktorý stojí za projektom Ekonómia ľudskou rečou. Na sociálnych sieťach sa ľuďom prihovára prostredníctvom videí, v ktorých sa venuje financiám, daniam či odvodom. Martin ti vysvetlí základné pojmy z ekonómie, ako sa v oblasti financií nenechať oklamať či akým chybám sa vyhýbať pri investovaní.

Na jeho vzdelávacích platformách však nájdeš aj aktuálne témy. Ak ťa zaujíma, ako na Rusko vplývajú sankcie, koľko bude stáť obnova Ukrajiny alebo prečo je elektrina taká drahá, odpovede nájdeš priamo v Martinových videách. My sme sa s ním porozprávali nielen o tom, čo ho k tejto oblasti doviedlo, ale prezradil nám aj to, ako vníma finančnú gramotnosť Slovákov.

Platformu založil počas pandémie

Dnes už nie je tajomstvom, že nám pandémia priniesla aj niekoľko pozitív. Ľudia zostali zatvorení doma a mnohým to nevyhovovalo. Do skupiny tých, ktorí počas prvých mesiacov pandémie začali tvoriť niečo vlastné, patrí aj Martin.

„Počas školy som začal pracovať na analytických pozíciách a v súčasnosti pracujem pre Finstat,“ hovorí s tým, že celé obdobie chcel mať aj niečo vlastné. Inšpiroval ho kamarát, ktorý mu povedal, aby si založil YouTube kanál a robil vzdelávacie videá.

Počas pandémie na to bol ideálny čas. Spočiatku sa Martin učil, ako spojiť užitočné so zaujímavým a priniesť spoločnosti pridanú hodnotu. Ako ozrejmil, dopyt bol a ponuka nie – a tak pokryl dieru „na trhu“. Dnes ľutuje jedine to, že mohol začať už na vysokej škole.

Aj napriek tomu, že Martina na základnej škole zaujímal dejepis, na strednej škole ho začala baviť ekonómia. Po letnej škole, ktorú organizovala Nadácia F. A. Hayeka, sa rozhodol, že jeho kroky po maturite povedú na Ekonomickú univerzitu v Bratislave.

Aj pod jeho videami úradujú trollovia

Ekonómia ľudskou rečou má väčšinu sledovateľov z vekovej kategórie 18 až 45 rokov. „Zvyšok sú starší a približne 13 percent tvoria ľudia v dôchodkovom veku,“ ozrejmil Martin. Tvrdí, že takéto štatistiky očakával, pretože pokrýva náročnejšie témy.

Jeho videá majú dĺžku od 8 do 25 minút a mnohé vysvetľujú komplikované témy, ktoré vyžadujú, aby mal divák aspoň základné znalosti v oblasti ekonómie. Martin sa však teší z pozitívnej odozvy.

Zo Slovenska robia „malý Neapol“: Tieto reštaurácie vlastnia rodení Taliani a ich jedlo je božské

Zároveň nám prezradil, že sú aj videá a témy, ktoré dokážu vyvolať búrlivú diskusiu. Pochopiteľne k nim patrí najmä obsah, v ktorom vysvetľuje konflikt na Ukrajine z hľadiska ekonomiky. „Žiaľ, vždy sa pod videami ukážu rôzni trollovia,“ skonštatoval.

O investovaní sa nehovorilo, dnes sa to mení

Martin sa venuje aj kryptomenám a investovaniu. Práve preto sme sa ho spýtali, či je slovenská spoločnosť podľa neho týmto témam otvorená, alebo ešte stále odkladáme peniaze do ponožiek a bojíme sa ich investovať.

„Ja mám pocit, že sa to zlepšuje. Pomalému vývoju sa netreba čudovať, prakticky 50 rokov, až po pád socializmu, sa o investovaní veľmi nehovorilo,“ vraví Martin s tým, že ľudia vtedy šetrili prostredníctvom vkladných knižiek a veľa možností na investovanie neexistovalo.

Za búrlivé považuje deväťdesiate roky, a to práve pre nebanovky, ktoré prekypovali sľubmi a mnoho ľudí im naletelo. Dnes však v spôsoboch šetrenia a narábania s financiami vidí značný posun.

„Naša generácia sa na to pozerá inak, pretože vidia, ako to funguje na západe. Zároveň tu už nemáme firmy, ktoré síce veľa nasľubovali, ale nakoniec z toho nebolo nič a investori viac prerobili ako zarobili,“ tvrdí Martin.

Slováci v mnohých oblastiach financií zlyhávajú

Martin na platforme Ekonómia ľudskou rečou vysvetľuje ľuďom aj to, ako nenaletieť podvodníkom a ako ich rozoznať od serióznych spoločností. Na základe mnohých medializovaných prípadov vieme, že najohrozenejšie sú najmä staršie generácie.

Na Slovensku je v obchodoch tovar po záruke. Potravina môže dokonca zmeniť chuť či konzistenciu

„Súvisí to aj s novými technológiami, ktorým starší ľudia nerozumejú, a podvodníci to vedia šikovne využiť,“ konštatuje. Je však dôležité nevynechať ani mladých ľudí, ktorí podľa Martina môžu svojou naivitou naletieť na rôzne (ne)výhodné pôžičky, súťaže či iné ponuky.

Práve toto sú spôsoby, ktoré podvodníci využívajú, aby od ľudí získali osobné údaje alebo dokonca aj údaje z platobnej karty. Niekedy však len stačí, ak človek podpíše niečo nevýhodné.

Aj napriek tomu, že podvodníci tu vždy boli, sú a aj budú, môžeme sa im strániť. Podľa Martina je dôležité si vždy všetko overiť a poriadne čítať zmluvy. No a okrem iného, veľkú úlohu zohráva aj finančná gramotnosť.

Práve v tej má Slovensko ešte stále problémy. „Z prieskumov vyplýva, že nevieme riešiť zložitejšie výpočty týkajúce sa hypoték. Ľudia nevedia, že rozhodujúcim faktorom pri hypotéke je nielen úrok, ale aj ročná percentuálna miera nákladov,“ vysvetľuje Martin.

Za problémy tiež považuje výber bežného účtu, ktorého sa dotýka viac podmienok a poplatkov. Osobitnou oblasťou sú podľa Martina sociálne odvody. Tvrdí, že ľudia ich každý mesiac platia v stovkách eur, no nevedia, aké poistenia sa v týchto odvodoch nachádzajú.

Finančná gramotnosť sa dedí

K zvyšovaniu finančnej gramotnosti Slovákov by rozhodne mohlo prispieť aj vyučovanie v školách. Osobitný predmet týkajúci sa pracovania s financiami by sme však v učebných osnovách hľadali len márne. Vzdelávanie v oblasti financií sa študenti učia len ako prierezovú tému.

„Pravdou je, že finančná gramotnosť nemá predmet v škole, zvyčajne ide iba o súčasť náuky o spoločnosti na gymnáziách alebo matematiky. Stále to je ale veľmi povrchné,“ objasňuje Martin a dodáva, že smutným faktom je, že ani mnohí rodičia nie sú finančne gramotní.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Ekonómia ľudskou rečou (@ekonomia_ludskou_recou)

Je však dôležité poznamenať, že aj výučba finančnej gramotnosti v školách napreduje. Martin vníma, že súčasné vyučovanie sa od jeho študentských čias posunulo dopredu. Stojí za tým aj vznik viacerých mimovládnych organizácií, ktoré spolupracujú so školami a pripravujú aj učiteľov.

Ako sme už naznačili, pri schopnom narábaní s financiami zohrávajú dôležitú úlohu aj rodičia. Prieskum ukázal, že finančná gramotnosť sa v podstate dedí. To znamená, že deti kopírujú správanie svojich rodičov, a to aj v oblasti financií.

Súhlasí s tým aj Martin: „Platí to napríklad aj pri rodičoch podnikateľoch. Ich deti vedia, že môžu podnikať, vidia to doma a dozvedia sa, ako na to a aké sú nástrahy. To isté platí aj pri finančnej gramotnosti.“

Stačí sledovať, čo kupujeme

Téma šetrenia financií je dnes veľmi aktuálna. Čaro spočíva v jednoduchosti a vedomom rozhodovaní o tom, do čoho peniaze investujeme, čo si kúpime a ako s našimi financiami naložíme. Martin hovorí, že riešením je aj platba kartou a sledovanie výpisu z účtu.

„Človek už nemusí robiť nič, internetbanking mu napíše, kde svoje peniaze minul. Jediné, čo je potrebné, je prejsť si svoje výpisy položku po položke a pýtať sa, či mi to bolo treba, alebo kde som mohol ušetriť,“ objasňuje.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Ekonómia ľudskou rečou (@ekonomia_ludskou_recou)

Rovnaký systém môžeme používať pri investovaní usporených peňazí alebo rôznych poistkách či úveroch. Martin vysvetľuje, že človek by mal v nejakom intervale prehodnocovať svoje staršie zmluvy a záväzky. Možno zistí, že niekde môže šetriť desiatky
eur.

Imigranti sú pre slovenskú ekonomiku potrební

Nielen jednotlivci, ale aj slovenská ekonomika dnes čelí veľkým výzvam. „Z dlhodobého hľadiska budeme musieť prijať fakt, že populácia starne a dôchodkový systém má už teraz problém v udržateľnosti,“ konštatuje Martin.

Zároveň tvrdí, že v dlhodobom horizonte sa to bude zhoršovať – počet pracujúcich bude klesať a počet dôchodcov bude rásť. Podľa Martina je dôležité prijať fakt, že imigranti budú pre ekonomiku potrební a nenahraditeľní vo všetkých sektoroch.

Výzvy sa týkajú aj regionálnej oblasti. „Z môjho pohľadu sú výzvou aj regionálne rozdiely, keďže pochádzam z hladovej doliny, tak ten úpadok slabších regiónov je hmatateľný a rozdiel voči Bratislave stále zásadnejší. Sme na konci rebríčka ako krajina s najväčšími regionálnymi rozdielmi.“ 

Potenciálnu pomoc vidí v reforme verejnej správy a decentralizácii. Nižšie územné celky by mali mať podľa Martina viac zodpovednosti a autonómie, pretože lepšie chápu problémy regiónov a dokážu reagovať na potreby ľudí.

„Výzvou je aj konkurencieschopnosť Slovenska. Posledné roky vidíme, že zaostávame a napríklad nožnice medzi Českom a Slovenskom sa stále viac otvárajú,“ dodáva Martin. Tento problém má súvis aj s odlivom mozgov.

Dáta jasne hovoria o tom, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia za lepšími podmienkami. Ako Martin objasňuje, mali by sme zvýhodniť podnikateľské prostredie, aby sme boli pre firmy zaujímaví aj bez daňových subvencií.