Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o vstup do NATO

Viac ako 260 ukrajinských bojovníkov v pondelok evakuovali z obliehanej oceliarne Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupoľ do oblastí pod kontrolou Ruska.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hannna Maľarová informovala, že 53 vážne zranených bojovníkov vzali do nemocnice v Novoazovsku a ďalších 211 odviezli cez humanitárny koridor do Olenivky.

Ukrajina podľa nej pracuje na výmene zajatcov, aby sa mohli vrátiť domov. Maľarová tiež povedala, že pracujú na záchrane zostávajúcich bojovníkov v oceliarni a pochválila vojakov, že splnili svoju misiu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poznamenal, že evakuácia vojakom zachránila život, pretože „Ukrajina potrebuje ukrajinských hrdinov nažive, to je náš princíp“. Ako tiež povedal, pracujú na tom, aby obrancov Mariupoľa priviedli domov a to si vyžaduje delikátnosť a čas.

Toto sledovanie online sme ukončili.

Monitorovanie z dňa 17. mája sme už ukončili. Naďalej však pokračujeme v sledovaní aktuálneho diania na Ukrajine v novom článku.

8:25 Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o vstup do NATO

Fínsko a Švédsko v stredu oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v Severoatlantickej aliancii, oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.      

21:25 Ruský plukovník v zálohe v televízii varoval pred nepriaznivým priebehom vojny

Ruský armádny plukovník v zálohe Michail Chodarionok vo vysielaní ruskej štátnej televízie Rossija-1 varoval pred nepriaznivým priebehom ruských vojenských operácií na Ukrajine. Situácia bude podľa jeho slov pre Rusko čoraz horšia. TASR prevzala správu od americkej televízie CNN.

„Šíria sa tu informácie o nejakom morálnom či psychickom zrútení sa jednotiek ukrajinskej armády… Nič z toho sa však nepribližuje realite,“ povedal Chodarionok v pondelkovej relácii „60 minút“ televízie Rossija-1.

Podľa ruského plukovníka musí Moskva počítať s tým, že sa do bojov môže zapojiť až milión ukrajinských vojakov. Onedlho sa navyše začne prejavovať pomoc z Európy. „Situácia sa pre nás bude zhoršovať,“ skonštatoval Chodarionok aj napriek odporu moderátora relácie.

Ruský plukovník vo výslužbe sa vyjadril aj k izolácii Ruska. „Neotáčajme rakety na Fínsko – vyzerá to smiešne. Najväčším problémom našej armády a politickej situácie je, že sme v úplnej geopolitickej izolácii. A celý svet je proti nám, aj keď si to nechceme priznať,“ povedal Chodarionok.

Chodarionok pred začiatkom ruskej „špeciálnej vojenskej operácie“ varoval, že viesť vojnu na Ukrajine bude oveľa ťažšie, než si myslia mnohí odborníci.

21:08 Macron prisľúbil Zelenskému dodávku ďalších zbraní

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorkovom telefonáte prisľúbil svojmu ukrajinskému náprotivkovi Volodymyrovi Zelenskému dodávku ďalších zbraní v najbližších dňoch. Uviedol to Elyzejský palác, informuje TASR podľa správy americkej televízie CNN.

Macron potvrdil, že dodávky zbraní z Francúzska budú „pokračovať a zintenzívňovať sa v najbližších dňoch a týždňoch, rovnako ako dodávky humanitárnej pomoci,“ napísal v stanovisku Elyzejský palác.

Francúzsky prezident svojmu ukrajinského kolegovi taktiež povedal, že ukrajinskú žiadosť o členstvo v EÚ preskúma Európska rada na svojom júnovom zasadnutí. Do úvahy podľa Macrona zoberie názor Európskej komisie a bude sa riadiť „duchom vyjadreným na summite vo Versailles všetkými členskými štátmi, ktoré vyhlásili, že Ukrajina je súčasťou európskej rodiny“.

Predstavitelia hovorili tiež o „evakuácii“ vojakov z komplexu oceliarní Azovstaľ i o možných spôsoboch vývozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov, od ktorých závisí mnoho krajín.

 Podľa Elyzejského paláca trval tento „dlhý a dôležitý“ telefonát medzi Macronom a Zelenským hodinu a 10 minút.

19:20 Americká Snemovňa reprezentantov sa zaujíma o Slovensko

Reuters informoval o iniciatíve americkej Snemovne reprezentantov. Špeciálny výbor zaoberajúci sa spravodajskými službami si nečakane „vzal na mušku“ práve Slovensko. Presnejšie povedané lokalizáciu „slovenského Facebooku“. 

Kameňom úrazu sa mali totiž stať platformy šíriace proruské dezinformácie. Výbor sa tak zaujímal o tento fenomén, že adresoval tematický list priamo šéfovi spoločnosti Meta Markovi Zuckerbergovi, pod ktorej krídlami je aj samotný Facebook.

18:15 Fínsky šéf diplomacie podpísal žiadosť o členstvo v NATO

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v utorok podpísal žiadosť svojej krajiny o členstvo v Severoatlantickej aliancii. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Fínsky parlament v utorok veľkou väčšinou hlasov odobril podanie prihlášky do NATO.

Šéfka švédskeho rezortu diplomacie Ann Lindeová podpísala žiadosť Švédska o členstvo v Aliancii v utorok ráno.

Štokholm i Helsinki podajú oficiálnu žiadosť o členstvo v NATO v stredu v Bruseli, oznámila v utorok švédska premiérka Magdalena Anderssonová.

Vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie bude musieť schváliť všetkých 30 členských štátov NATO. Voči ich členstvu namieta Turecko.

17:20 Pri útoku Rusov zomrelo osem ľudí

Osem ľudí prišlo v utorok o život a 12 utrpelo zranenia pri nálete ruských síl na obec Desna v Černihivskej oblasti ležiacej na severe Ukrajiny, v ktorej sa nachádza vojenská základňa. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na miestne záchranné zložky.

V dedine Desna, ktorá leží zhruba 70 kilometrov severne od ukrajinskej metropoly Kyjev, sa nachádza veľké vojenské výcvikové stredisko.

K útoku došlo niekoľko týždňov po tom, čo Rusko stiahlo svoje jednotky z tejto oblasti a ohlásilo, že svoje vojenské úsilie zameria na Donbas na východe Ukrajiny.

Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus však v utorok upozornil, že „vojna sa ešte neskončila“. „Vojna neopustila náš región. Neopustila naše mestá,“ varoval. Obyvateľov vyzval, aby boli opatrní a neignorovali sirény ohlasujúce možné letecké útoky.

Stanica BBC píše, že najmenej päť ľudí utrpelo v utorok zranenia v dôsledku útokov ruských síl v meste Ochtyrka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny.

Gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj na on-line platforme Telegram uviedol, že ostreľovanie z ruského územia trvá od utorňajšieho rána. Útoky podľa neho poškodili viacero budov vrátane škôlky a kostola.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že rakety ruských síl „zničili nepriateľské zálohy“, ktoré dokončovali cvičenia vo výcvikových strediskách v okolí mesta Ochtyrka.

15:56 Fínsky parlament schválil podanie prihlášky do NATO

Fínsky parlament v utorok veľkou väčšinou hlasov schválil podanie žiadosti Fínska o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

Vyplýva z toho, že Fínsko si prihlášku do NATO podá zrejme v najbližších dňoch spolu so susedným Švédskom.

Za uchádzanie sa Fínska o členstvo v NATO hlasovalo 188 poslancov 200-členného parlamentu. Proti bolo podľa agentúry DPA osem poslancov.

Hlasovanie v parlamente sa považovalo za formalitu, keďže prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová oznámili už v nedeľu úmysel požiadať v mene Fínska o vstup do NATO, pričom súhlas parlamentu nebol pre to potrebný. Niinistö aj Marinová však zdôraznili, že schválenie v parlamente bude symbolicky dôležitým momentom pri tomto „historickom“ kroku, pripomenula agentúra AP.

Končí sa tým vojenská neutralita Fínska, ktorá trvala viac než trištvrte storočia. Zmenu vo vojensko-politickom smerovaní Fínska podnietila invázia ruských ozbrojených síl na Ukrajinu 24. februára.

15:30 Zelenskyj hovoril so Scholzom o situácii na fronte

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj diskutoval s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o situácii na vojnovom fronte. Lídri tiež hovorili o posilnení sankcií a tlaku na Rusko, ako aj vyhliadkach na mier.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Володимир Зеленський (@zelenskiy_official)

Zelenskyj to uviedol na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter s tým, že rozhovory s nemeckým kancelárom boli produktívne. Zároveň sa poďakoval za nemeckú podporu Ukrajiny, vrátane tej vojenskej, a vyjadril sa, že sa sa tešia „na ďalšiu pomoc Nemecka na ceste Ukrajiny k plnému členstvu v EÚ“.

14:52 Armáda postupuje ďalej na severovýchod, uviedol predstaviteľ Charkivskej oblasti

Ukrajinskí vojaci naďalej postupujú na sever a severovýchod od Charkiva. Ako referuje spravodajský web CNN, podľa šéfa regionálnej vojenskej správy Oleha Synjehubova niekoľko týždňov trvajúci protiútok naberá na tempe.

Synjehubov v utorok pre ukrajinskú televíziu povedal, že boje trvajú severovýchodne od druhého najväčšieho ukrajinského mesta, smerom k mestu Vovčansk pozdĺž rusko-ukrajinskej hranice.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Міністерство оборони України🇺🇦 (@ministry_of_defense_ua)

Mesto sa stalo zásobovacím uzlom pre ruské sily, ktoré sa snažia udržať ofenzívu ďalej na juh do Doneckej a Luhanskej oblasti. Prerušenie tejto zásobovacej trasy by mohlo ohroziť schopnosť Rusov posilniť ofenzívu na Slovjansk a Kramatorsk.

14:00 Raketové útoky na západe krajiny poškodili železničnú infraštruktúru

Ruské strely, ktoré v noci udreli na západe Ukrajiny, poškodili železničnú infraštruktúru blízko hranice s Poľskom. Šéf ľvivskej vojenskej samosprávy Maksym Kozyckyj uviedol, že zasiahnuté miesto je blízko mesta Javoriv, kde sa nachádza aj veľká vojenská základňa. Z oblasti podľa jeho slov nehlásia obete. Systémy protivzdušnej obrany zostrelili tri rakety, dodal. Informuje o tom na svojom webe spravodajská televízia CNN.

13:30 Armáda pracuje na evakuácii zostávajúcich bojovníkov v oceliarni Azovstaľ

Ukrajinská armáda oznámila, že pracuje na evakuácii zostávajúcich vojakov v oceliarni Azovstaľ, ktorej obranu po mesiacoch bombardovania končí. Generálny štáb ukrajinských síl vo vyhlásení uviedol, že „posádka ‚Mariupoľ‘ splnila svoju bojovú misiu“ a najvyššie vojenské velenie nariadilo veliteľom jednotiek umiestnených v Azovstale, aby zachránili životy vojakov. Predpokladá sa, že vo vnútri závodu bolo zhruba 600 vojakov, ale nie je jasné, koľko ich zostalo, informuje spravodajský portál BBC.

12:00 Šéf diplomacie neverí, že Turecko zabráni vstupu Švédska a Fínska do NATO

Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn nepredpokladá, že Turecko, napriek námietkam prezidenta, zabráni vstupu Švédska a Fínska do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

So vstupom nových krajín do NATO musí súhlasiť všetkých 30 súčasných členov aliancie. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však vyhlásil, že Švédsko a Fínsko nedokázali zaujať jasný postoj voči kurdským militantom a iným organizáciám, ktoré Ankara považuje za teroristické.

11:17 22-ročná známa biatlonistka vstúpila do armády. Nepriateľ nebude mať šancu, odkazuje

11:10 Švédsko podpísalo oficiálnu žiadosť o členstvo v NATO

Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová v utorok ráno podpísala žiadosť krajiny o členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO). TASR správu prevzala zo stanice CNN.

Tento akt predstavuje oficiálny krok Štokholmu smerujúci k členstvu vo vojenskej aliancii vedenej Spojenými štátmi a ukončuje desaťročia vojenskej neutrality Švédska. Zmenu v postoji vyvolala invázia Ruska na Ukrajinu, čo spôsobilo celkový dramatický vývoj v európskej bezpečnosti a geopolitike.

„Je to veľmi veľký, veľmi závažný krok a máme pocit, že sme dospeli k záveru, ktorý je pre Švédsko najlepší,“ uviedla Lindeová. „Nevieme, ako dlho to bude trvať, ale počítame, že to potrvá rok,“ dodala.

„Žiadosť tento týždeň odovzdáme, spolu s Fínskom, asi tak do jedného dňa, a potom ju bude NATO spracovávať,“ informovala ešte ministerka. Švédska premiérka Magdalena Anderssonová už v pondelok oznámila, že krajina sa musí pripojiť k NATO spolu so susedným Fínskom, aby sa zaistila bezpečnosť švédskych obyvateľov. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že vstup oboch severských krajín do NATO nebude pre Rusko hrozbou, ale vojenské rozšírenie územia (aliancie) bude určite príčinou našej reakcie.

10:00 Rusko sa na Ukrajine spolieha na „bezhlavú delostreleckú paľbu“

Ruské ozbrojené sily vo vojne proti Ukrajine vsádzajú na „bezhlavú delostreleckú paľbu“, vyplýva z poznatkov britských tajných služieb. Moskva má len obmedzené možnosti získavania cieľov a vyhýba sa riziku nasadiť bojové lietadlá nad územiami ovládanými Ukrajinou, uviedlo v utorok britské ministerstvo obrany.

„V nasledujúcich týždňoch sa bude Rusko pravdepodobne opäť spoliehať na masívne delostrelecké útoky, keď sa pokúsi o zosilnenie svojej ofenzívy v Donbase,“ uvádza sa vo vyhlásení britského rezortu obrany, ktorý sa odvoláva na tamojšie tajné služby.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Володимир Зеленський (@zelenskiy_official)

Počas neúspešných útokov ruských jednotiek na ukrajinskú metropolu Kyjev bolo v severoukajinskej Černihivskej oblasti zničených zhruba 3500 budov, pričom približne 80 percent z nich tvorili civilné objekty, dodáva ministerstvo v Londýne.

„Rozsah týchto škôd potvrdzuje pripravenosť Ruska nasadiť delostrelectvo proti obytným oblastiam“ a na proporcionalitu bude pritom vsádzať len minimálne, uvádza sa podľa DPA vo vyhlásení britského rezortu obrany.

9:00 Putin robí vojenské rozhodnutia o ofenzíve

Vladimir Putin je osobne zapojený do vojny na Ukrajine až takým spôsobom, že podľa západných vojenských zdrojov robí operačné a taktické rozhodnutia na úrovni plukovníka alebo brigádneho generála. Informoval o tom britský denník The Guardian.

„Ruský prezident pomáha určovať pohyb síl v Donbase, kde minulý týždeň (ruskí) útočníci utrpeli krvavú porážku, keď sa pri viacerých príležitostiach pokúšali prekročiť strategickú rieku Severský Donec na východe Ukrajiny,“ uviedol prestížny denník s odkazom na nemenované zdroje.

Západní vojenskí predstavitelia dodali, že Putin stále úzko spolupracuje s náčelníkom generálneho štábu ruskej armády Valerijom Gerasimovom, aj keď ukrajinskí predstavitelia minulý týždeň tvrdili, že Gerasimov bol odsunutý na vedľajšiu koľaj.

„Myslíme si, že Putin a Gerasimov sú zapojení do taktického rozhodovania na úrovni, ktorú by sme obvykle očakávali od plukovníka alebo brigádneho generála,“ uviedol vojenský zdroj s odkazom na prebiehajúcu vojnu.

8:07 Ukrajinská polícia tvrdí, že v masovom hrobe našla aj telo českého občana

V meste Makariv v Kyjevskej oblasti boli nájdené telá troch zastrelených mužov, uviedol web Ukrajinská Pravda. Podľa miestnej polície je medzi mŕtvymi aj český občan.

„Medzi zabitými je aj český občan,“ informovala polícia Kyjevskej oblasti. Na sociálnych sieťach ďalej uviedla, že neoznačený hrob s tromi telami bol nájdený pri Makarive. „Dve osoby boli strelené do hlavy, ďalší do brucha. Na mieste sa našli doklady jedného z mŕtvych – ide o občana Českej republiky,“ dopĺňa. Ostatní dvaja mŕtvi neboli identifikovaní, na sebe mali ale civilné oblečenie, uviedla aj Ukrajinská pravda.

8:00 Základňa na západe Ukrajiny bola opäť terčom útoku

Vojenská základňa ukrajinskej armády vzdialená približne 15 kilometrov od hraníc s Poľskom bola v utorok skoro ráno terčom ruského raketového útoku. S odvolaním sa na šéfa Ľvovskej oblastnej vojenskej správy Maxyma Kozyckého o tom informovala americká spravodajská televízia CNN.

Podľa Kozyckého ruské jednotky útočili na vojenskú infraštruktúru v okrese Javoriv. Bližšie podrobnosti zatiaľ neuviedol, uviedla agentúra AP. CNN pripomenula, že vojenský objekt Javoriv na západe Ukrajiny bol od začiatku vojny terčom ruských útokov najmenej trikrát.

Pri prvom útoku –  13. marca – zahynulo viac ako 30 ľudí. CNN informovala, že v utorok krátko po polnoci miestneho času očití svedkovia hlásili silné výbuchy aj v meste Ľvov a priľahlej oblasti na západe Ukrajiny.

Neskôr ľvovský primátor Andrij Sadovyj uviedol, že nateraz nemá potvrdené informácie o tom, že by Ľvov zasiahla niektorá z rakiet. Vyslovil predpoklad, že rakety boli zneškodnené protivzdušnou obranou. 

Sadovyj dôrazne apeloval na obyvateľov mesta, aby neignorovali letecké poplachy a v prípade ich vyhlásenia sa ukryli do bezpečia. Vojenský objekt Javoriv je od Ľvova vzdialený asi 40  kilometrov.

7:00 Rusko ostreľovalo vojenskú infraštruktúru na západe krajiny

Ruské sily v noci ostreľovali vojenskú infraštruktúru v Javorivskom rajóne na západe Ukrajiny pri hraniciach s Poľskom. Informoval o tom šéf Ľvivskej vojenskej samosprávy Maksym Kozyckyj.

Tím agentúry AP a svedkovia v meste Ľviv po polnoci videli žiaru z explózií západne od mesta, ktorú sprevádzalo vzdialené dunenie a neskôr aj pach horenia. Svedkovia narátali najmenej osem výbuchov. Ľvivský starosta Andrij Sadovyj na sociálnej sieti Facebook napísal, že nemajú potvrdené, že by rakety zasiahli aj Ľviv.