Fínsko podá žiadosť o členstvo v NATO, ide o historickú zmenu v politike

Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v nedeľu oznámili, že ich krajina podá v nasledujúcich dňoch prihlášku do NATO. Urobili tak na spoločnej tlačovej konferencii v Helsinkách, informuje TASR na základe správy webovej stránky fínskej verejnoprávnej televízie YLE.

Agentúra Reuters upozornila, že ide o historickú zmenu v politike Fínska vyvolanú ruskou inváziou na Ukrajinu. Fínsko a susedné Švédsko, ktoré taktiež zvažuje vstup do Aliancie, si totiž zachovávali neutralitu aj počas studenej vojny, a to preto, aby neprovokovali Sovietsky zväz. 

Historický deň

Fínsky parlament sa bude žiadosťou zaoberať na svojom pondelňajšom zasadnutí. Jej schválenie poslancami sa považuje za formalitu. Žiadosť o členstvo bude následne predložená centrále NATO v Bruseli.

zdroj: TASR/AP Photo/Olivier Matthys

Niinistö oznámil podanie žiadosti vo fínčine, švédčine a angličtine. „Prezident republiky a vládny výbor pre zahraničnú politiku sa dnes spoločne dohodli, že Fínsko po konzultácii s parlamentom požiada o členstvo v NATO. Toto je historický deň. Začína sa nová éra,“ povedal.

„V rámci dobrej spolupráce s vládou a prezidentom republiky sme dnes dospeli k dôležitému rozhodnutiu. Dúfame, že parlament v najbližších dňoch potvrdí rozhodnutie požiadať o členstvo v NATO. Bude to založené na silnom mandáte,“ povedala Marinová.

Na tlačovej konferencii sa zúčastnili aj minister obrany Antti Kaikkonen a minister zahraničných vecí Pekka Haavisto.

Bezpečnosť Fínska

Niinistö a Marinová už vo štvrtok v spoločnom vyhlásení oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO.

„Členstvo v NATO by posilnilo bezpečnosť Fínska. Ako člen NATO by Fínsko posilnilo celú túto obrannú alianciu. Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO. Veríme, že potrebné kroky na štátnej úrovni, aby k tomuto rozhodnutiu došlo, budú vykonané v najbližších dňoch,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Podanie žiadosti predstavuje dramatický posun vo fínskej bezpečnostnej politike od tradičnej vojenskej neangažovanosti, konštatuje YLE. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu bola podpora vstupu do Aliancie vo fínskej verejnosti a medzi takmer všetkými politickými stranami dlhodobo vlažná.

Počas tohtoročnej jari však podpora verejnosti v prieskumoch YLE vzrástla z menej ako 50 na viac ako 75 percent.

Politika „otvorených dverí“

Fínsko a Švédsko sú už blízkymi partnermi NATO, nie sú však oficiálnymi členmi aliancie. Finsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová už v nedeľu oznámili, že ich krajina podá v nasledujúcich dňoch prihlášku do NATO. Očakáva sa, že podobný krok podnikne aj susedné Švédsko, pripomína DPA.

NATO musí udržiavať politiku „otvorených dverí“ v súvislosti s prijímaním nových členov, povedala v Berlíne britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Bezpečnosť v Európe bude podľa nej posilnená, ak o členstvo v Aliancii požiadajú Fínsko a Švédsko.

„Politika otvorených dverí NATO je nevyhnutná a keď sa Fínsko a Švédsko rozhodnú požiadať o členstvo, je jasné, že posilnia bezpečnosť Aliancie i Európy ako celku,“ citoval Trussovú denník The Guardian.

Šéfka britskej diplomacie zároveň uviedla, že ministri sa na berlínskej schôdzke dohodli na pokračovaní podpory pre Ukrajinu v záujme pomoci „vytlačiť Rusko“. Putin musí čeliť trvalej porážke na Ukrajine, Rusko musí byť kontrolované a takáto agresia sa už nikdy nesmie opakovať. Bezpečnosť Ukrajiny musí vychádzať z jej schopnosti brániť sa, povedala Trussová.

zdroj: TASR/AP,Vladimir Astapkovich

Očakáva sa, že sa k berlínskej schôdzke pridá aj fínsky šéf diplomacie Pakka Haavisto a švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová. Stretnutím sa začne finálna fáza rokovaní o Strategickej koncepcii NATO, ktorá podľa očakávania poskytne dlhodobú odpoveď v súvislosti s rastúcim napätím s Ruskom.

Posledná verzia koncepcie bola prijatá v roku 2010, keď aliancia dúfala, že sa obdobie napätých vzťahov s Moskvou už skončilo, pripomína DPA.