Fínsko uvažuje o vstupe do NATO. Z Kremľa znejú vyhrážky o vojenských dôsledkoch, zachytáva ich virálne video

Fínska premiérka Sanna Marinová uviedla, že ruská invázia na Ukrajinu zmení diskusiu o členstve v Severoatlantickej aliancii v jej krajine, uvádza YLE News. 

„Fínsko momentálne nečelí bezprostrednej vojenskej hrozbe, ale už je tiež jasné, že diskusia o členstve v NATO vo Fínsku sa zmení,“ povedala Marinová.

Startitup odomyká všetky PREMIUM články o vojne na Ukrajine – prečítate si ich bezplatne

Dlhodobo nezávislé Fínsko, spoločne so svojím susedom Švédskom začali poškuľovať po bezpečnostných zárukách, ktoré ponúka Severoatlantická aliancia ešte v januári. Dôvodom vtedy bolo hromadenie ruského vojska pri ukrajinských hraniciach.

Ruský útok na Ukrajinu ale veci zmenil a premiérka Fínska nezabudla zmieniť podporu pre vstup jej krajiny do Aliancie zo zahraničia.

Fínsko a Švédsko, ktoré nie sú oficiálne členmi NATO, sa tiež zúčastnili piatkového samitu Aliancie.

Boje v Kyjeve si vyžiadali život šesťročného chlapca

Fínsky prezident Sauli Niinistö odsúdil ruský útok a prezidenta Vladimira Putina slovami, že „maska teraz zliezla a je viditeľná len studená tvár vojny“.

Vyhrážky vojenskými a politickými dôsledkami 

Reakcia z Kremľa na seba nenechala dlho čakať a prišli i vyhrážky.

„Fínsko a Švédsko by nemali zakladať svoju bezpečnosť na poškodzovaní bezpečnosti iných krajín,“ povedala na tlačovej konferencii hovorkyňa ministerstva zahraničia Ruskej federácie Mária Zacharovová.

„Je jasné, že vstup Fínska a Švédska do NATO, ktoré je predovšetkým vojenskou alianciou, by mal vážne vojensko-politické dôsledky, ktoré by si vyžiadali reakciu našej krajiny,“ dodala Zacharovová.

Vyhrážky hovorkyne zachytilo video z konferencie, ktoré sa objavilo na sociálnej sieti Twitter. Video má milióny zhliadnutí.

Vyhrážky smerom k Fínsku boli tiež predmetom tlačovej konferencie amerického ministerstva obrany.

„Pán (Vladimir) Putin nemá veto a nerozhoduje, kto bude prijatý a kto nie. A čo nezávislý štát spraví a čo nie,“ uviedol hovorca Pentagónu John Kirby.

„Putin povedal, že nechce silné NATO pri jeho hraniciach,“ ale ako dodáva hovorca, Putin o sile a hraniciach Aliancie nerozhoduje.

Kirby označil politiku Ruska za destabilizačnú a dodal, že ak by sa Rusko rozhodlo vykonať agresívne kroky voči Fínsku, bude to mať svoje dôsledky.

PRÍBEH PREZIDENTA: Zelenskyj je ruským terčom číslo 1. Politik, ktorý začínal ako komik, teraz čelí vojne

Verejná mienka je proti vstupu do NATO

Aj keby sa krajiny rozhodli uchádzať o členstvo v NATO, nemali by to také ľahké, uvádza Medzinárodné centrum pre obranu a bezpečnosť (ICDS).

Švédsko a Fínsko by museli splniť rovnaké podmienky ako všetci ostatní adepti. Ich prípadné členstvo by museli odsúhlasiť všetky členské štáty Aliancie. Krajiny by rovnako museli dokázať, že spĺňajú politické, vojenské, právne a bezpečnostné predpoklady pre vstup do NATO.

Rovnako by museli preukázať schopnosť naplniť článok 3 Severoatlantickej zmluvy, zakladajúci dokument NATO, ktorý zaväzuje členské štáty zachovať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojeným útokom.

Dôležitým faktorom by bolo vyčlenenie 2 percent HDP na obranu. Fínsko túto požiadavku spĺňa, ale Švédsko má od toho ďaleko.

V neposlednom rade a azda najdôležitejším faktorom by bolo presvedčiť domácu verejnosť na krok vstupu do Aliancie. Posledné prieskumy ukázali, že verejnosť v oboch krajinách je pomerne odmietavá.

Podľa prieskumu verejnej mienky z decembra 2021, ktorý si objednal fínsky poradný výbor pre obranné informácie, len 24 percent respondentov podporilo členstvo Fínska v NATO, zatiaľ čo 51 percent bolo proti.

Novší prieskum z januára 2022, ukazuje, že 28 percent respondentov je za členstvo v NATO a 44 percent je proti, uvádza Helsinki Times.

Prieskum uskutočnený v roku 2020 vo Švédsku ukázal, že 27 percent respondentov podporuje členstvo Švédska a 32 percent je proti.

Verejná mienka sa môže ale mohla rýchlo zmeniť z dôvodu ruského útoku na Ukrajinu.