Folklór obliekli do nového šatu: Robíme niečo úplne odlišné, nemáme konkurenciu, hovorí trio Calibri Gang

Zoskupenie troch šikovných hudobníkov z východného Slovenska pod názvom Calibri Gang prezentuje niečo, čo na Slovensku nemá obdoby. Folkrap. 

Folkrap

Keďže v dnešnej dobe o klasický rap na našej scéne nie je núdza, prišli s formou, ktorá je nová, zachováva tradície, ale zároveň prezentuje moderné prvky v úplne inom šate, aký poznáme.

Za skupinou Calibri Gang sa skrývajú traja muži: HEKTOR (Ivan Hudák), Trap Boy Donatelliss (Kristián Hnát) a Tchallabeatz (Erik Gašpar). V rozhovore pre Staritup porozprávali o svojich začiatkoch, o tom, aké je tvoriť folkrap, ale aj o plánoch do budúcnosti.

• Aké boli ich začiatky?
• Prečo práve názov Calibri Gang?
• Čím sa živia mimo hudby?
• Čo by chceli v blízkej budúcnosti dosiahnuť?
• Prečo si vybrali rusínsky rap?

Keďže ste v zoskupení traja, kto prišiel s nápadom založiť si spolu kapelu?

Kristián: My sme boli v podstate až do donedávna len dvaja, ja a Ivan, teda Hektor. Začalo to tak spontánne, že náš kamarát robil chatu. Avšak medzitým som už mal nejaké vystúpenia v karaoke baroch, kde som rapoval, a tie moje videá sa dostali k Ivanovi. On potom prišiel za mnou, oslovil ma ako interpreta s tým, že by sme mohli niečo dať spolu. Povedal mi, poďme nahrať skladbu, a vlastne odvtedy to ťaháme až doteraz.

Aké boli teda potom vaše začiatky ako celku, v ktorom fungujete teraz? Aktuálne ste traja.

Kristián: Čo sa týka nahrávania, bolo to určite náročnejšie, v prvom rade finančne, hlavne pre mňa, keďže som začínal nahrávať ešte ako študent. Nemali sme doma zariadené štúdiá na nahrávanie, čiže sme stále museli niekam chodiť. Nahrávali sme v tej dobe v Prešove.

Čo sa týka hudby, bolo to z našej strany skôr nepravidelné. Stálo to námahu, čas a ďalšie financie okolo toho. Čiže prínos našej hudby pre ľudí bol veľmi sporadický. Ako kolektív sme za tú dobu nemali nijaký konflikt alebo niečo podobné. Stále sa posúvame len hore a podporujeme sa z jednej aj druhej strany.

Erik: Ohľadom Calibri Gangu a Folkrapu sme sa najprv spojili s Hektorom. Chcel odo mňa nejaký folkový beat, a to som urobil. Potom sme sa dohodli, že by som takto mohol spraviť celý album.

Prečo názov Calibri Gang?

Hektor: Najprv sme chceli skupinu pomenovať podľa fontu písma vo Worde s názvom Calibri. Nakoniec sme to ale skombinovali s tým, že sme ťažký kaliber, čo sa týka hudby, a pridali sme k tomu slovo Gang. Keďže gang je skupina ľudí, ktorá robí spolu nejakú činnosť.

Kto z vás je v kapele za čo zodpovedný?

Hektor: Čo sa týka hudobných podkladov a inštrumentálu, tak to robia Kiko a Erik. A čo sa týka zvuku, videí, reklamy a tak ďalej, tak to sa snažím riešiť ja. Ale po novom sa začal venovať zvuku aj Kiko, čiže budeme na zvuk vlastne dvaja.

Celá tá hudba má nejaký postup. Najprv sa to musí napísať, nahrať, spraviť zvuk. Keď ideme na nejaký projekt točiť klip, tak sa musíme dohodnúť, čo budeme točiť, aké lokácie vyberieme a tak ďalej.

Živíte sa aj niečím iným? Robíte v civile niečo ďalšie okrem hudby? Aké zamestnania máte?

Hektor: Ja pracujem pre Swatch Group, čiže firmu s hodinkami. Kiko je kuchár a Erik sa živí hudbou.

Prečo ste si vybrali práve rap?

Erik: Rap si vybral nás (smiech).

Hektor: My sme si vybrali rusínsky rap. Pretože to ešte nikto nikdy nikde nespravil. Preto sme sa rozhodli, že tak trošku dáme tú našu komunitu do povedomia, keďže sme Rusíni. Teda aspoň ja s Kikom. Erik je z Humenného neďaleko od nás, čiže všetci reprezentujeme východ. Rozhodli sme sa, že ideme ťahať východ hore.

Považujete stále za dobrý nápad rapovať v rusínčine?

Kristián: Jednoznačne.

Hektor: Veľmi dobrý nápad, pretože už od polovice minulého roka sa nám to rozbehlo. Začalo sa nám viac dariť v hudbe a došlo tam k spolupráci napríklad so Štefanom Štetcom. Spolupracovali sme na skladbe „KarpaTY a JA“. Takisto sme si na stagei zahrali s Kandráčovcami. Ondrej Kandráč nám povedal, aby sme zložili text. Skúsili sme to a vystúpili sme spolu s jeho skupinou.

Sme v kontakte s množstvom známych interpretov na Slovensku. Touto cestou sme sa vybrali pre rusínsky ľud. Nie pre komerciu. Preto si myslím, že teraz sa nám začínajú otvárať nové možnosti. Všímajú si nás ľudia, prichádzajú spolupráce. Čiže určite to bola super voľba.

„Šatan asi stratil súdnosť, Ramsay už dva roky presluhuje.“ Bývalý hokejový tréner ostro kritizuje SZĽH

Myslíte si, že máte šancu konkurovať aj iným raperom? Ja by som vás radila do tejto kategórie. Alebo kam by ste sa zaradili vy?

Kristián: Závisí to od pohľadu ľudí. Myslím, že poviem to za všetkých, robíme hudbu tak, že sa s nikým neporovnávame. Nechceme byť len nejakou súčasťou slovenskej scény. Robíme niečo úplne odlišné od toho, čo robí každý na Slovensku. Preto si myslím, že v tom, čo robíme, nemáme konkurenciu.

Z pohľadu rapu máme kvalitu a celkovo aj pôsobenie na profi úrovni. Veľa producentov, s ktorými už dlho komunikujem, či sú zahraniční alebo slovenskí, nás tak berú. Jednému veľmi šikovnému českému producentovi sme sa páčili. Robil beaty napríklad nemeckému raperovi Capital Bra. Povedal, že sme už dávno áčkoví raperi, len je škoda, že nás ľudia nepoznajú.

Je vaším cieľom sa viac spropagovať a dostať sa viac do povedomia?

Kristián: Neviem, či si ideme len za tým, že sa chceme dostať do povedomia. Áno, určite chceme byť v povedomí, aby tomu ľudia rozumeli, aby to viac ocenili. No odkedy je to celé viac-menej spontánne a prirodzené, tak sa nám darí lepšie.

Hektor: Čo sa týka propagácie, my sme na začiatku nevedeli nič. Začali sme od nuly. Nevedeli sme, čo robiť v štúdiu, ako nahrávať atď. A teraz sme sa dosť rozbehli aj na sociálnych sieťach. Začali sme naplno využívať Tik Tok, Instagram… A tam sme sa extrémne spropagovali. Dosť nám to pomáha.

Čo by ste chceli v blízkej dobe dosiahnuť?

Hektor: Ja robím svoj sólo projekt, taký starý boom bap, ale spoločný cieľ je album Folkrap 2, čo je pracovný názov. O finálnom projekte rozhodne budúcnosť. Plánujeme spoluprácu aj s väčšími menami zo Slovenska.

Ďalej sú to koncerty, ktoré si plánujeme organizovať sami, a takisto festivaly, na ktoré sme boli pozvaní. Naším cieľom je dostať našu rusínsku kultúru do širšieho povedomia v čo najlepšom svetle.

zdroj: Archív Calibri Gang

Kristián: Máme ciele aj ohľadom živých vystúpení. Keď sme pochopili, že ľudia ocenili folklórny žáner spojený s rapom, tak by som chcel koncert spojiť s nejakým folklórnym súborom. Aby sme pre ľudí dokázali urobiť niečo iné. Aby sme poukázali na prelínanie folklórnej hudby a kapely spolu do žánru, ktorý robíme. Čiže cieľom je vystúpiť spolu s ľudovým súborom a dať ho do toho folk-rapového štýlu.

Odkiaľ beriete inšpiráciu pri tvorbe skladieb? Je to vyslovene váš projekt, alebo je niekto, od koho ste si brali nápady?

Kristián: Čo sa týka textov, tak je to tým, že my sme s Hektorom z jednej dediny. My to žijeme od malička. Zvyky, folklórna hudba, ľudové piesne – to je stopercentná prirodzenosť, ktorú vnímame už od malých chlapcov a je všade naokolo. Tomu sa nedá vyhnúť a len využívame to, k čomu máme prístup.

Neviem, či máme nejaký konkrétny vzor pri vystupovaní. Tiež je to za mňa prirodzené, ale určite si pozerám aj svetových úspešných interpretov a nejakú ich základnú výstavbu na pódiu vnímam.

Víkendový Manažér: Slováci vytvorili prvú futbalovú spoločenskú hru. Podporili ju aj Kucka, Hancko a Haraslín

Je možné, že máte nejakú inšpiráciu aj od účastníkov Eurovízie Kalush Orchestra? Alebo to vidím iba ja? Inšpirovali vás pri pokuse preraziť s vašim konceptom?

Hektor: Kalush Orchestra sú vlastne Ukrajinci. A dobre hovoríte, lebo si berieme dosť hudobnej inšpirácie z východného bloku. Viac počúvame ruskú, bieloruskú a ukrajinskú tvorbu. Nedá sa ale povedať, že by sme to kopírovali, lebo to robíme po svojom.

Takýto folkrap, ako sme spravili teraz, som ešte nepočul naozaj nikde. Ale sú tam určite spoločné prvky, lebo hudba sa mieša. Ide o prepojenie ľudu, folku a rapu.

Ale my nerobíme iba folkrap. Robíme aj skladby východného typu, ťažký boom bap, ktorý na Slovensku tiež nikto nerobí, lebo každý robí kategóriu trap a podobné egotripné veci. Toto my práve nechceme. Chceme robiť hudbu pre ľudí, odkazovať na to, ako sme vyrastali a čo žijeme, nie robiť to len preto, lebo je to trendy.

Vyzerá, že toho máte veľa. Ako sa dá skĺbiť vaša bežná práca s koncertovaním a nahrávaním?

Kristián: Za mňa to je extrémne náročné, keďže pracujem 12 hodín v kuchyni, a veľakrát to je tak, že nahrávam do skorého rána, po nociach, lebo na to nemám čas. Popritom sa venujem aj iným veciam, ako je šport, a tiež potrebujem aj voľný čas, aby som mohol vypnúť.

Veľakrát je to také náročne, že potrebujem pauzu celkovo. Aj od hudby. Ale hudba je niečo, čo ma napĺňa, a cítim, že aj keď robím do rána, tak to robiť chcem, a nie, že musím.

Hektor: Ťažké to bolo na začiatku, keď sme chodili do nahrávacích štúdií, že sme si to platili, mali termín a museli sme sa tam dopraviť. Ale teraz by som povedal, že je to oveľa ľahšie, lebo všetci máme svoje štúdiá doma. Naučili sme sa s tým robiť, takže je to o 80 percent menej náročné, ako to bolo na začiatku.

Znamená to, že sa teraz stretávate menej ako na začiatku?

Hektor: Ja žijem vo Švajčiarsku a chodím na Slovensko často. Ale aj kvôli hudbe do budúcna verím, že sa vrátim späť. Stretávame sa vždy, keď som doma, plánujeme si projekty. Ale robíme aj na diaľku, ako sa dá.

Chceli by ste to niekedy dotiahnuť až do toho levelu, že vás bude živiť len hudba?

Hektor: To je náš cieľ.

Kristián: Určite áno.

Ako reagovalo vaše okolie, tí najbližší – rodina, priatelia – na to, keď ste prišli s tým, že idete robiť hudbu? Podporili vás?

Kristián: Keď vyšli tie prvé skladby, tak som sa nestretol s nijakou negatívnou reakciou na to, čo robím. Myslím si, že celkovo som dosť sebakritický a nešiel by som do niečoho, v čom by som si neveril. Bol som oddaný tomu, čo idem robiť, a len som sa utvrdil v tom, že to má zmysel.

Hektor: Ja si myslím, že na začiatku sme tú podporu nemali od nikoho. Erik sa k nám pridal až neskôr. Verili sme len tomu, že sme dobrí a vieme, že to chceme obaja robiť. Nevedeli sme nič absolútne.

Ale teraz je cítiť, že sme to niekam posunuli, lebo už sa s tým stretávame aj na ulici, v obchodoch. Ľudia nás už registrujú a poznajú. Teraz je tá podpora obrovská. Východ dáva najavo, že si váži to, čo robíme. Že nás podporujú, zdieľajú, fotia sa s nami. Aj keď sme mali krst. Bolo to super.

zdroj: Archív Calibri Gang

Čomu pripisujete to, že máte takýto úspech? Je to o spolupráci s väčšími menami? Alebo vás motivovala podpora ľudí?

Hektor: Erikovi Gašparovi. Veď Tchallabeatz (smiech). Ale nie. Verím tomu, že makáme, že sme konštantní, vytrvalí, úprimní. Že ideme každý rovným dielom. Máme jeden cieľ. A keď sú pochybnosti, vieme si to vyhovoriť a ideme ďalej.

Kristián: Za mňa ten najväčší úspech, čo sa týka nás troch, je určite dôsledkom toho, že vznikol Folkrap. Keby nebolo Erika, teda Challu, tak bez neho by určite nevznikla ani jedna skladba. Má na tom veľký podiel. Aj preto, lebo mu napadlo zmixovať ľudovky do rapového beatu. Bol to taký štartovací mostík.

Erik: V podstate s tým ale prišiel Hektor, lebo povedal, že by bolo super, keby sme skúsili niečo také. Lebo ja väčšinou také veci nerobím, ale tohto som sa chytil.

Hektor: Bol to osud. Osud rozhodol, že to má tak byť.

Máte nejakého vysnívaného interpreta, s ktorým by ste chceli spolupracovať?

Hektor: Môj sen je bieloruský raper Max Korzh, ale to sa asi nestane. Ale zo Slovenska nemám nikoho takého. Spoločný cieľ je možno na Slovensku kapela Hrdza. To by bolo cool, lebo oni prinášajú tiež úplne nový štýl.

Erik: Ani ja nemám nikoho. Robím so Slovákmi, Čechmi, aj pre Ameriku som už robil hudbu, ale nemám nijakého vysnívaného.

„Nemohli sme vidieť stromček alebo darčeky.“ Rusínsky spevák Štec opísal vianočné tradície vo svojej komunite

Chceli by ste sa posunúť aj niekam za hranice s tým, čo robíte?

Hektor: Za hranicami už sme. Máme veľa fanúšikov aj z Ukrajiny, z Poľska, z Česka. Asi najväčší fan base je pre nás Bratislava a Praha.

Kristián: Črtá sa v blízkej dobe niečo také. Máme sa dohodnúť ohľadom vystúpenia v Poľsku. Ide o festival alebo väčšie podujatie. Sú tam aj slovenské kapely takéhoto typu, ako sme my.

Aké je teda vaše primárne publikum? Kto vám chodí na koncerty?

Hektor: Mladí ľudia od 15 do 35 rokov.

Erik: Rusínske.

Niektoré vaše tracky už majú aj klipy, tie vyzerajú byť na vysokej úrovni. Robíte si ich sami?

Hektor: Všetko sami. Máme kamery, máme vlastnú techniku, máme ľudí, všetko sme robili sami. Ja som to zostrihal a išlo to von.

A vy ste samoukovia? Alebo máte skúsenosť s točením?

Hektor: My sme samoukovia. Využívam YouTube, ako sa dá.

Kristián: Život nás naučil.

Aké máte ciele na rok 2025?

Hektor: Mojím cieľom je dosiahnuť minimálne milión streamov na Spotify. Minulý rok to bolo pol milióna. A určite aspoň tri festivaly za toto leto dať buď na Slovensku, alebo v zahraničí. Sú veci, ktoré sú rozrobené, ale neviem, či je vhodné o nich rozprávať. Chystá sa toho naozaj veľa.

Kristián: Čo sa týka mňa, tak mám momentálne hlavu nastavenú na album. Chcem, aby to malo úspech, a takisto chcem vystupovať, dohadovať nové spolupráce, či už s ľuďmi, alebo celkovo s organizáciami, ktoré robia festivaly a podobne. Chcem nás posúvať stále vyššie a vyššie. Ale čo sa týka čísiel, nemám nejaký cieľ, len chcem, aby to bolo stále lepšie a lepšie

Akým spôsobom ovplyvnila hudba a koncertovanie vaše bežné životy?

Erik: Nijak (smiech). Ja to neprežívam nijak.

Hektor: Ja som cítil napríklad teraz, keď som bol doma na Slovensku, že ma ľudia poznajú. Cítil som to, že vedia, kto sme. Krst a koncert bol skvelý, to sme si vlastne robili sami a tam bolo extrémne cítiť podporu ľudí. Splnilo to účel, dopadlo to skvele. Pokrstili sme album, ideme ďalej, ideme vyššie. Nové ciele, nové latky, treba sa prekonávať.

Kristián: Ja podobne. Doplnil by som, že pri organizovaní nejakých podujatí, ako bol krst, už vidno, že sme v povedomí ľudí a vidia, že je to dobré. 

Na Pohodu 2025 mieri superstar: Zažiješ jeden z najvýraznejších hlasov modernej jazzovej tvorby

V kapelách, kde je viac členov, je bežné, že sa časom rozdelia. Neobávate sa toho?

Kristián: Za mňa určite nie. Keď sme kapelu s Ivom založili, tak už na začiatku sme si povedali, že čo je zlé, si povieme a takto to bude fungovať. Nie za tým účelom, že niekto bude na druhého za chrbtom rozprávať a z toho vznikne nejaký problém. My sme úprimní, priami ľudia a komu sa to nepáči, tak to riešime spolu.

Hektor: Základom je komunikácia a kompromisy.

Kristián: Tak je. My máme zdravé manželstvo (smiech).

Čítajte viac z kategórie: Kultúra