Formovala ma Anna zo Zeleného domu, hovorí Michaela. Učiteľská osobnosť Slovenska porotu očarila svojím prístupom k žiakom

Hoci nás v júni tohto roka ďalšie udeľovanie cien, prestížne ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska za rok 2023 získala Michaela Kurucová. 

Bezpečné prostredie pre deti

Učiteľka 1. stupňa na Základnej škole s materskou školou M. R. Štefánika v Budimíre porotu zaujala svojím prístupom k žiakom, ktorým vytvára bezpečné a podnetné prostredie na učenie, rozvíja ich empatiu a podporuje radosť z objavovania nových vedomostí.

Spomedzi desiatich finalistov si práve ona odniesla hlavnú cenu. V rozhovore sme si pre teba pripravili niečo málo o tom, ako sa Michaela dostala k povolaniu učiteľky a čo všetko si vyžaduje jej práca. 

• Čo ju motivovalo stať sa učiteľkou?
• Aké netradičné prvky zaviedla do výučby?
• Na čo je najviac hrdá a aký prístup k žiakom volí?
• Čo by zmenila na školskom systéme na Slovensku?

Čo vás motivovalo stať sa učiteľkou a prečo ste si vybrali práve tento odbor?

Ja som klasický prípad dieťaťa, ktoré už v šiestich rokoch vedelo, kým bude. Prirodzene som bola vedená k učiteľskému povolaniu. Rétorika, ktorá sa týkala učiteľov, u nás doma bola vždy pozitívna. Hoci žiadnych učiteľov v rodine nemáme, hovorilo sa o nich vždy pozitívne.

Zároveň som sa na prvom stupni základnej školy úplne stotožnila s postavou Anny zo Zeleného domu. To ma viedlo a formovalo. Je to úsmevné. Anna učila na vidieckej škole, mala podobnú farbu vlasov, ako mám ja, prežívala vo veku 12 či 14 rokov podobné radosti a ťažkosti ako ja, takže som sa s ňou úplne stotožnila.

Tiež som celý život mala veľké šťastie na učiteľov. Od materskej školy cez základnú školu, pedagógov na gymnáziu v Levoči i na univerzite v Prešove. A kvalitnými pedagógmi som obklopená doteraz, v škole v Budimíre, kde pôsobím.

Začína to našou pani riaditeľkou Jankou Bavoľárovou, ktorá je prirodzeným lídrom a človekom, ktorý nám vlastným príkladom ukazuje, čo znamená profesionalita a ľudskosť, a pokračuje kolegami, s ktorými tvoríme jeden tím a navzájom sa inšpirujeme a obohacujeme.

Aké inovácie alebo netradičné metódy ste zaviedli vo svojej výučbe?

Je mi blízka metodika Vysoko efektívneho učenia Susan Kovalikovej, ktorá systematicky rozvíja životné zručnosti. Dnes totiž nevieme, čomu sa budú naše deti v živote venovať či kde budú pracovať, ale komunikačné zručnosti, kultivovaný prejav, zodpovednosť, čestnosť, proaktivitu, vytrvalosť a trpezlivosť, schopnosť spolupracovať v tíme a podobne, budú potrebovať bez ohľadu na to, akému povolaniu sa budú venovať.

Ak budú čestnými, zodpovednými, láskavými a vnímavými ľuďmi, budú zaiste úspešní v osobnom aj pracovnom živote.

Každé ráno začíname komunitným kruhom. Je to 20-minútová aktivita, keď s deťmi sedíme v kruhu na koberci a rozprávame sa o tom, čím žijeme, nad čím uvažujeme, zdieľame svoje pocity aj emócie, čítame si príbehy inšpiratívnych osobností a podobne.

Rada učím vo vyučovacích blokoch. Vyučovanie v blokoch veľmi úzko súvisí s medzipredmetovými vzťahmi a s učením v súvislostiach. Vyberieme si nejakú tému a venujeme sa jej naprieč rôznymi oblasťami poznania. Prejdeme si danú tému od tabuliek, grafov, cez čítanie, slovenský aj cudzí jazyk, ale prírodovedu, vlastivedu, hudobnú, výtvarnú či telesnú výchovu.

Nemusí to byť tak, že napríklad hudobná výchova bude mať v rámci daného vyučovacieho bloku zastúpenie presne 45 minút ako vyučovacia hodina, a často to tak ani nie je. Keď máme tému včely, hovoríme o kvetoch, hmyze, vývinových štádiách. Pozeráme sa na to z pohľadu včelára, z pohľadu spotrebiteľa, vypočítame, koľko je v jednom úli plástov, koľko včiel obýva jeden úľ, za aký dlhý čas vyrobia toľko a toľko medu a podobne.

Vieme sa pozrieť, ako počasie ovplyvňuje včely, či vychádzajú alebo nevychádzajú von. Sledujeme predpoveď počasia a pozeráme sa na veci komplexne. Tým, že sa veci deti učia v súvislostiach, je to pre nich zaujímavé, pútavé, zmysluplné a aj neuroveda považuje takéto učenie za najefektívnejšie.

Na čo ste vo svojej práci najviac hrdá a čo považujete za svoj najväčší úspech?

Som presvedčená o tom, že my učitelia máme v rukách veľkú moc formovať u detí (i rodičov) ich sebadôveru či spôsob, akým o sebe uvažujú. Mojou nielen pedagogickou filozofiou je hľadať to, v čom je každé dieťa dobré, v čom vyniká, a povzbudiť ho v rozvíjaní jeho silných stránok.

Za jeden z najcennejších považujem rozhovor s mamkou jedného chlapčeka, ktorá so slzami v očiach vyslovila slová: „Pani učiteľka, chcela som svojho syna vidieť vašimi očami. Už som sa začínala zmierovať s tým, že bude čiernou ovcou rodiny, no vďaka vám sa na neho pozerám inak. Kde som dosiaľ videla tvrdohlavosť, vidím osobnosť so svojím názorom. Kde som videla bezhlavé rozhodnutia, tam vidím odvahu. Kde som videla netrpezlivosť, vidím dnes aktivitu, záujem a iniciatívu.“

Aký prístup k žiakom považujete za najefektívnejší? Ako ich motivujete k učeniu, poprípade ako oni motivujú vás k vašej ďalšej práci a odkiaľ čerpáte energiu na ďalšiu prácu?

Pre mňa je dôležité budovať si s deťmi v prvom rade zdravý vzťah, založený na dôvere, byť pre nich prirodzenou autoritou, človekom, ktorý im vlastným príkladom ukazuje to, čo je podľa mňa podstatné a čo im chcem hodnotovo odovzdať. Správať sa tak, aby im to, čo hovorím, dávalo zmysel a aby videli, že tým sama žijem.

zdroj: Uľa Mičovská

Máte nejaký príbeh zo svojej kariéry, ktorý vás ako učiteľku silno ovplyvnil?

Keď som nastúpila ako čerstvá absolventka do Budimíra, mala som v triede deti, ktoré do školy vozili rodičia na autách, i deti, ktoré občas do školy neprišli, pretože rodičia nemali peniaze na autobus. Deti, ktorých rodičia pracovali v korporáte, aj deti, ktorých rodičia nepracovali už niekoľko rokov. Deti, ktoré nosili na desiatu hurmikaki či minikiwi, a deti, s ktorými som sa o svoju desiatu delila ja.

Každé z týchto detí prichádzalo do školy s odlišným balíčkom vedomostí, zručností či očakávaní a ja som cítila, že potrebujem spájať tieto svety a sprostredkovať dialóg medzi nimi. Povedala som si, že z každého z týchto detí môže vyrásť dobrý, láskavý, otvorený, zodpovedný, čestný, vnímavý človek.

A tak sme začali cielene a systematicky rozvíjať popri akademických zručnostiach aj zručnosti životné, ktoré vychádzajú z konceptu Vysoko efektívneho učenia Susan Kovalikovej.

Akým výzvam podľa vás dnes čelí školstvo na Slovensku? Čo by ste zmenili na vzdelávacom systéme, ak by ste mali tú možnosť?

Ak by som chytila zlatú rybku, popriala by som slovenskému školstvu tieto tri veci. Mojím prvým prianím by bolo, aby boli deti obklopené láskavými a dôslednými dospelými, aby každé dieťa cítilo bezpodmienečné prijatie a zároveň pevné, no láskavé hranice.

Mojím druhým prianím by bola kvalitná spätná väzba – aby bola príjemná a užitočná, pretkaná rešpektom, úctou a zároveň poskytovala deťom dostatočný priestor pre rozvoj.

A mojím tretím prianím by bolo, aby klíma v slovenských triedach pripomínala klímu v programe Učiteľská osobnosť Slovenska – aby bolo súťaženie nahradené oceňovaním a podčiarkovaním výnimočnosti.

Ako vnímate prebiehajúcu zmenu reformy školstva? Posunie podľa vás našu krajinu k lepšiemu?

Naša škola sa dlhodobo usiluje vytvárať optimálne podmienky pre zavedenie nového kurikula. K tomuto cieľu vedie dlhá cesta, preto i napriek našej intenzívnej snahe, ktorú neustále vyvíjame, vnímame priestor pre zdokonaľovanie tohto procesu, čo je zároveň i dôvodom zapojenia sa našej školy implementácie nového kurikula už od septembra 2023.

Veľký dôraz kladieme na prepájanie predmetov, učenie v súvislostiach, viaczmyslové vnímanie, implementáciu inkluzívnych stratégií, rozvíjanie životných zručností, zdieľanie dobrej praxe medzi kolegyňami a kolegami, mentoringové rozhovory po návšteve vyučovacej hodiny, otvorenú komunikáciu, participatívne riadenie školy či budovanie školskej komunity na rôznych úrovniach.

Zmenu vie urobiť každý jeden z nás učiteľov. Zmena je naše rozhodnutie. Už len to, že zaradím týždenne jednu malú drobnosť, ktorú som doposiaľ nerobil a ktorá prispeje k lepším výsledkom ako v akademickej, tak aj sociálnej či emocionálnej oblastí žiakov, je reformou.

Ak venujem jednu neformálnu otázku dieťaťu a bežne by som okolo neho iba prešla, rozvíjam vzájomný vzťah a už to je reformou. Pre mňa je reforma, keď zdvihnem telefón a zavolám rodičovi, že chcem oceniť jeho dieťa, pretože robí mimoriadne veci. A že telefonát od učiteľa neprichádza iba vtedy, keď sa zaoberáme nejakou nepríjemnou situáciou.

Dôležité je, aby si rodičia spájali učiteľa s pozitívnymi vecami. Esenciou kvalitného učiteľa je podľa mňa schopnosť byť ľudským a zároveň s človečinou pracovať, schopnosť vidieť v každom dieťati výnimočnú ľudskú bytosť.

Ako ste vnímali svoje ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska? Čo pre vás ocenenie znamená?

Bezprostredne po vyhlásení výsledkov som cítila prirodzené dojatie a veľkú radosť. Ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska mi do osobného a pracovného života prinieslo veľa slobody, no aj zodpovednosti, sebadôvery i pokory, odbornosti aj ľudskosti.

Chcem rozvíjať a kultivovať to, čo mi bolo dané. Ocenenie, ktoré som získala, vytvára priestor využiť tento čas a posunúť posolstvo či inšpiráciu ďalej.

zdroj: Učiteľská osobnosť Slovenska

Ako na ocenenie reagovali vaši žiaci, kolegovia alebo rodina?

Keď som v pondelok po získaní ocenenia prišla do práce, v triede ma okrem mojich detí čakali aj ich rodičia. Pripravili mi nádherné privítanie a oslavu ako prekvapenie. Zložili mi báseň, upiekli tortu, darovali obrovskú kyticu, venovali slová ocenenia.

V tomto období všeobecne cítim veľkú podporu zo strany mne najbližších ľudí, mojej rodiny, mojich žiakov a ich rodičov, vedenia školy, kolegov i celkom neznámych ľudí.

Ako spolupracujete s rodičmi vašich žiakov? A ako môžu naopak rodičia, školy a komunita lepšie podporovať učiteľov a školstvo všeobecne?

Máme klasické rodičovské združenia, ale občas aj netradičné, napríklad spoločný piknik. Konzultácie realizujeme prevažne vo forme ŽUR – stretnutia v trojici žiak, učiteľ, rodič.

Je to nápad kolegu Dávida Králika, ktorým som sa inšpirovala. Keď sa rozprávame o dieťati, zdá sa mi voči nemu fér, ak je na stretnutí prítomné i ono. Prebieha to tak, že si pomenujeme, čo sa nám podarilo za predchádzajúce obdobie a čomu sa chceme spoločne v nasledujúcom období venovať. Dieťa má výrazný priestor na sebahodnotenie.

Každý jeden z nás môže prispieť k jeho zlepšeniu. Aj ja ako učiteľ môžem prispieť k zvýšeniu sociálneho statusu učiteľa, pretože môžem oceniť kolegyňu či kolegu. Z pozície rodiča môžem učiteľke či učiteľovi svojho dieťaťa poďakovať za konkrétne pozitívne veci, ktoré si v jeho práci všimnem. Aj týmto spôsobom prinášam pozitívnu zmenu.

Čo považujete za kľúčové pri budovaní pozitívneho vzťahu medzi školou a rodičmi?

Myslím si, že vzájomná pravdivá, otvorená a rešpektujúca komunikácia majú potenciál prispievať ku kvalitným vzťahom medzi učiteľmi a rodičmi.

Niekde ste spomínali, že vás zaujala Montessori pedagogika. Čím vás oslovila a získala?

Áno, je mi veľmi blízky koncept montessori pedagogiky. Myslím, že kto využíva prvky montessori pedagogiky a najmä stavia svoju filozofiu výchovy a vzdelávania na jej princípoch, je deň čo deň v triede svedkom niekoľkých malých zázrakov. Deti podporuje v samostatnosti, zodpovednosti, uvažovaní, prepájaní informácií a v budovaní zdravých kvalitných medziľudských vzťahov.

Vo vašom prejave ste spomínali, že vaša škola ponúka podporné prostredie pre učiteľov. O akú podporu ide konkrétne?

Vedenie školy i celkový duch našej školy nám učiteľom vytvára veľký priestor pre vlastný vklad, pre tvorivosť, pre nekonvenčnosť, pre slobodu a zodpovednosť. Práve toto ma na našej škole očarilo už v momente, keď som tam bola na pracovnom pohovore.

„Toto je miesto, kde chcem pracovať,“ vravela som si vtedy a vravím si to isté i dnes. Veľká miera slobody učiteľa, dôvera v jeho schopnosti aj zodpovednosť s tým spojená.

Už aj e-mail, ktorý bol pozvánkou na stretnutie týkajúce sa výberového procesu, bol písaný s veľkou úctou k učiteľskému povolaniu a k budúcemu potenciálnemu učiteľovi. Bolo z neho cítiť skutočný, úprimný záujem o hľadanie najlepšieho záujmu žiakov. Pani riaditeľka v ňom zvlášť zdôrazňovala, že jej záleží na kvalite učiteľov, a preto výberový proces pozostáva z viacerých kôl.

Máte nejaký odkaz na záver? Možno niečo, čo by ste odkázali svojim budúcim kolegom?

Záleží hlavne na tom, aby každé dieťa v triede zažilo úspech, aby malo samo zo seba dobrý pocit a aby rástla jeho sebadôvera. Cieľom je nájsť, v čom jednotlivé deti vynikajú, a ukázať to aj im samotným – či je to trpezlivosť, starostlivosť a záujem o druhých, dobrá pozornosť, priateľské správanie, iniciatíva, manuálne zručnosti, výtvarný, hudobný alebo športový talent.

Dieťa si zvnútorňuje to, čo často počúva. A to stmeľuje i kolektív. Ak sa dieťa cíti prijaté, prijíma aj ostatných.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska