FOTO: Budovu za 16 miliónov eur obdivujú aj Slováci. Vyhľadávaný projekt nájdeš 3 hodiny od Bratislavy

Keď mladý architekt Josef Gočár na začiatku 20. storočia navrhoval Automatické mlyny, jeho cieľom nebolo len vytvoriť funkčný priemyselný komplex, ale aj dielo s výtvarnou hodnotou, ktoré by odrážalo ducha doby.

Spojil moderné technológie s charakteristickou architektonickou estetikou a v Pardubiciach tak vyrástla mohutná stavba z tehlového muriva, ktorá sa stala ikonou industriálnej architektúry.

V čase svojho vzniku boli mlyny symbolom pokroku, no s meniacimi sa potrebami stratili pôvodný účel. Napriek tomu ich architektonická hodnota ostala nepopierateľná. Po desaťročiach chátrania prišiel čas na novú etapu – dôkladnú rekonštrukciu a premenu na galériu, ktorá budove prinavrátila život.

Rozsiahla obnova v hodnote 16 miliónov eur zachovala historické prvky a zároveň vytvorila moderný priestor pre súčasné umenie, čím nadviazala na Gočárovu víziu spojenia funkcie a estetiky.

Od zámku k novému galerijnému sídlu

K myšlienke presunu galérie do týchto priestorov sa dospelo po dôkladnej analýze pardubického zámku, kde sa pôvodne nachádzala krajská galéria. Projekt premeny zámku na sprístupnenú „Pernštejnskú rezidenciu“ odporučil nájsť pre galériu vhodnejší objekt a práve Gočárova budova sa ukázala ako ideálne riešenie.

Jej poloha pri nábreží, veľkorysé interiéry a jedinečná architektúra umožnili vytvoriť priestor, ktorý vyhovuje nielen výstavným požiadavkám, ale aj urbanistickému kontextu mesta.

Keď industriálna história stretáva súčasné umenie

GALÉRIA+ 30

Hlavná budova mlynov pôsobí zvonka masívnym dojmom, no vo vnútri je pomerne úzka, s konštrukčným modulom len 4 × 4 metre. Pri návrhu rekonštrukcie bolo preto dôležité využiť tento priestor efektívne a zároveň zachovať jeho historickú hodnotu.

Pôvodné dispozičné riešenie mlyna sa vyznačovalo vertikálnym radením priestorov – od obilných síl cez čističku zrna až po hlavné mlynské technológie. Nová galéria rešpektuje tento princíp a usporadúva výstavné priestory do vertikálnych sekvencií.

Srdcom galérie je päťpodlažná mlynica s pôvodnými drevenými stropmi, ktorá nesie subtílny oceľový skelet. Priestor sa otvára smerom nahor, pričom svetlá výška podlaží sa zvyšuje. V najvyšších dvoch poschodiach sa nachádzajú priestory na výmenné výstavy a spoločenská sála so strešnou terasou.

Prepojenie s mestom a verejným priestorom

Dôležitým aspektom rekonštrukcie bolo aj zapojenie budovy do širšieho mestského prostredia. Keďže pôvodná dispozícia mlyna orientovala vstupy do dvora, bolo potrebné vytvoriť nové spojenia s verejným priestorom. Riešením sa stali dve pasáže, ktoré prepájajú nádvorie galérie s nábrežím rieky. Medzi nimi sa nachádza hlavný vstup do galérie, čím vzniká prirodzené prepojenie s exteriérom.

Pri rekonštrukcii sa dbalo na maximálne zachovanie pôvodného charakteru budovy. Pôvodné materiály – tehlové murivo, oceľ, drevo a betón – zostali priznané v čo najväčšej miere. Drevené stropy boli ponechané s minimálnymi zásahmi a z odstránených trámov sa vyrobilo nové schodisko vo vstupnej hale. Oceľová konštrukcia mlynice musela byť pre požiarnu bezpečnosť opláštená oceľovým plechom, no zároveň zostala viditeľná ako súčasť historického charakteru objektu.

32-ročná Laura: Stratila som tuk, spevnila svaly, ale neodporúčam to nikomu. 5 týždňov som robila 20 000 krokov denne

Fasády budovy prešli citlivou obnovou, pričom sa zachovala ich prirodzená patina. Okná boli z interiéru doplnené na dvojité, čo umožňuje efektívne regulovať vnútornú klímu. Stavebné úpravy zahŕňali aj strešné svetlíky s nastaviteľnými lamelami, ktoré zabezpečujú kontrolované denné osvetlenie výstavných priestorov.

Bezpečnosť umeleckých zbierok a moderné technológie

Gočárova galéria neslúži len ako výstavný priestor, ale aj ako depozitár umeleckých diel. To si vyžadovalo vysoké nároky na klimatické podmienky a bezpečnostné opatrenia. Rekonštrukcia preto zahŕňala kombináciu teplovodného a elektrického vykurovania, riadeného vetrania a zvlhčovania vzduchu. Veľká pozornosť bola venovaná aj požiarnej ochrane – verejne prístupné priestory sú vybavené hasiacimi systémami s vodnou hmlou, zatiaľ čo v depozitároch sa použil plynový hasiaci systém, ktorý minimalizuje poškodenie zbierok v prípade nehody.

Koncepcia inžinierskych sietí bola navrhnutá tak, aby eliminovala riziko havárií a nekontrolovaných únikov kvapalín – preto boli všetky kvapalinové rozvody vylúčené z výstavných a depozitárnych priestorov.

Nový život historickej budovy

Dnes slúži Gočárova galéria ako dynamické centrum umenia a kultúry. Ponúka stálu expozíciu, dočasné výstavy a široké spektrum kultúrnych podujatí. Premena Automatických mlynov na galerijný priestor je príkladom citlivej adaptácie industriálneho dedičstva na nové účely – rešpektujúcej históriu, no zároveň poskytujúcej plnohodnotné podmienky na súčasné umelecké a výstavné aktivity.

Tento projekt dokazuje, že aj priemyselné stavby môžu nájsť nové využitie a stať sa živou súčasťou mestského života. Gočárova galéria je nielen poctou dielu Josefa Gočára, ale aj dôkazom toho, že kvalitná architektúra má nadčasovú hodnotu a dokáže sa prispôsobiť meniacim sa potrebám spoločnosti.

Čítajte viac z kategórie: Architektúra