Futuristický Hyperloop, ktorý mal byť aj v Bratislave, je bližšie k realite. Musk predstavil svoje plány

Elon Musk prostredníctvom Twitteru oznámil plán piatej súťaže o dizajn Hyperloopu, vysoko-rýchlostného dopravného systému zloženého z kapsuly a prepravného potrubia, ktorý označuje ako kríženca Concordu, elektromagnetického projektilu a air hokeja.

S jeho ideou prišiel už v roku 2013 a vyzval svetových inžinierov k dizajnu čo najlepšej konštrukcie tela kapsuly pre tento spôsob dopravy. Prvé štyri súťaže sa uskutočnili v SpaceX kampuse v Kalifornii, inžinierske tímy v nich použili 1,3 km dlhý model bez zakrivenia, aby otestovali jeho vlastnosti.

Elon Musk však upozornil, že je v piatom kole potrebné priblížiť sa reálnym podmienkam prostredia, v ktorých sa Hyperloop bude nachádzať, inžinierske tímy sa zhodujú, že na dosiahnutie najvyšších potenciálnych rýchlostí sú rozhodujúce dlhšie trate. V tomto kole súťaže teda otestujú konštrukciu dlhú až 10 km.

Rýchlosť vyše 1000 km/hod

Stanovenou rýchlosťou, ktorú by chcel podľa pôvodného plánu Musk dosiahnuť, je 1223 km/h. V takom prípade by si mohol pohodlne precestovať 611 km dlhú trasu medzi mestami Los Angeles a San Francisko za 35 minút. Len si to predstav, dokončenie vývoja hyperloopu by znamenalo, že sa z jednej strany Slovenska na druhú dostaneš za pol hodinu.

TUM tím demonštroval v poslednej súťaži najlepšie výsledky, ktoré dosahovali rýchlosť až 439 km/h. Inžinieri z tímu TUM tvrdia, že potenciálnu najvyššiu rýchlosť dokážu otestovať a simulovať s Hyperloopom dlhým 14 km. Najväčší dôraz kladie výskumný tím na otázku akcelerácie a pohodlia poskytnutého cestujúcim. Testovanie na dlhšej trase by znamenalo možnosť postupnejšej akcelerácie a dosiahnutie vyššej rýchlosti.

zdroj: Hyperloop-info.sk

Cestovanie bez emisií

Jednou z podmienok a Muskových ideí konceptu je zníženie emisií na minimálnu možnú úroveň. Na prevádzku celého systému by sa mala využívať výhradne elektrická energia, takže sa jedná o čisto ekologickú formu dopravy. Získavať sa bude zo slnečného žiarenia pomocou solárnych panelov umiestnených na vrchnej časti transportného potrubia alebo z regeneratívneho brzdenia (rekupácie).  

Navyše, nadbytočnú elektrickú energiu získanú z prírodných zdrojov bude možné uchovať v batériových systémoch a využiť ich v prípade, keď nie sú tieto zdroje k dispozícii. Energia získaná z regeneratívneho brzdenia je samozrejme dostupná vždy pri zastavovaní či spomaľovaní kapsuly, uvádza Hyperloop-info.sk.

Hyperloop na Slovensku

Aj naša krajina by sa mala dočkať tohto futuristického spôsobu dopravy. Ešte v roku 2016 Ministerstvo Hospodárstva SR podpísalo so spoločnosťou Hyperloop Transportation Technologies (HTT) memorandum o preskúmaní možností realizácie projektu v tunajších podmienkach.

Prvé navrhované trasy mali byť vystavané medzi Bratislavou a Viedňou v roku 2020, dĺžka cesty mala trvať len 8 minút. Testovacia pobočka spoločnosti však nakoniec vyrástla vo Francúzsku, a tak musí Slovensko naďalej čakať v rade.

Zdá sa, že pandémia koronavírusu však postihla aj vývoj Hyperloopu a pri momentálnej situácii v USA sa nepredpokladá, že sa ďalšie kolo súťaže uskutoční na pôde SpaceX. Spoločnosť Delft Hyperloop vo vývoji pokračuje, už v júni vykonával jej výskumný tím vlastné testovania na dvoch dĺžkach trate.