Futurológ: Príde vek hojnosti, každý človek na Zemi budem môcť robiť to, čo chce, a nie to, čo musí

17. augusta 2023 o 13:00

Budúcnosť našej planéty môže byť lepšia, ako si myslíš
Na aké všetky dobré aj zlé alternatívy sa máme pripraviť?
Porozprávali sme sa s futurológom

archív Startitup

Budúcnosť našej planéty môže byť lepšia, ako si myslíš
Na aké všetky dobré aj zlé alternatívy sa máme pripraviť?
Porozprávali sme sa s futurológom

Futurológia je ako prekročenie prahu niekam do neznáma, kde sa prelínajú fakty s fantáziou. Nič sa nedá potvrdiť, ani vyvrátiť. Od konšpiračných teórií a alternatívnych scenárov až po predikcie technologického pokroku alebo scenárov o krutom konci sveta.

Veda o budúcnosti obsahuje mnoho neprebádaného, čo v ľuďoch spôsobuje zvedavosť. Slováci nie sú výnimkou a niektoré konšpirácie sa nám dokážu zavŕtať hlboko do mozgu. Je však na mieste lietať myslením do prázdnych teórií, ktoré možno nikdy nenastanú? Ak sa pozrieme na technologický vývoj, zoberieme do úvahy vzostup digitálneho prostredia, niektoré z nich by mohli čoskoro zmeniť učebnice. Alebo aj nie.

Na otázky ohľadom budúcnosti planéty Zem odpovedal futurológ a expert na AI Martin Spano. Spoločne sme prekročili hranice konvenčného chápania a zameriavame sa na rôzne aspekty života, od vesmíru po nervový systém, kde nie sú žiadne jednoznačné odpovede, ale nekonečno možností a teórií s väčšou či menšou pravdepodobnosťou ich uskutočnenia, vychádzajúc zo štatistík a existujúcich dát.

Ako sa zmení vzťah ľudstva k vesmíru v nasledujúcich desaťročiach?
V čom nám môže biohacking zlepšiť život a ako to prebieha?
Ako by malo vyzerať Slovensko o 20 – 30 rokov?
Prečo by sa nám upravovanie počasia kruto vypomstilo?
Aké sú možné riziká a pravdepodobnosť čipov alebo teleportu?
V akom prípade by ľudia dokázali žiť naveky?
Ktoré konšpiračné teórie sú mimo a netreba im veriť?
Prognózy, čo môže/nemusí doraziť v blízkej budúcnosti

Do akej miery zohľadňuje futurológia ostatné vedecké disciplíny a z akých dát čerpá pri predpovedaní budúcnosti?

Zo začiatku by som chcel vysvetliť pojem futurológia. V Amerike to volajú „futurizmus“ a odborníkov nazývajú futuristami. V Európe sme futurológovia. Za dávnejších čias Československa sa dokonca volali prognostici.

Ide o vedu, ktorá je založená na sociológii, ekonómii, psychológii, technológiách a biológii. Futurológia sa nezaoberá len budúcnosťou, ale zaoberá sa minulými a súčasnými trendmi a interpoluje ich takým smerom, kam sa budeme ako civilizácia uberať.

Metódy sú založené na štatistike a vždy pri akejkoľvek teórii zohľadňujeme historické dáta, technické, vedecké výskumy a predpovede rôznych štúdií.

Čo si máme myslieť o futurológoch? Dajú sa považovať za prorokov alebo veštcov? Odkedy sú súčasťou sveta?

Ľudia tvrdiaci, že poznajú budúcnosť, existovali počas celej histórie ľudstva. V tom čase ich nazývali prorokmi a šamanmi. Pre väčšinu divní ľudia, ktorí vraj vedeli predpovedať budúcnosť.

Chceli byť v spoločnosti vážení a tvrdili, že sú spojení s bohom. Otázka je, že do akej miery sa im dalo v minulosti veriť a čo už hraničilo s fantáziou.

Predikcia budúcnosti od odborníka na AI: Technológia môže padnúť do rúk ľudí, ktorí ju zneužijú

Poznáme ale opačné situácie niektorých známych historických osobností, ako napr. Leonardo Da Vinci, ktorý predpovedal, že v modernej dobe budeme mať lietadlá, helikoptéry a ponorky.

Splnilo sa, no stále to nie je futurológia. V jeho prípade to bolo fantazijné zamýšľanie sa, pri ktorom ale stále ostával v realite a mal nakoniec pravdu.

Vznik tohto pomenovania sa datuje v období do polovice 20. storočia, keď sa začali tvoriť prvé futurologistické spoločnosti a futurológia začínala byť uznávanou disciplínou, ktorá sa zaoberala alternatívami pre ľudstvo.

Ktorý zo súčasných globálnych problémov ľudstva v najbližšom desaťročí pocítime najbolestivejšie, ak nenájdeme spomínané alternatívy?

Vo svete máme teraz také „rútiace sa vlaky“, ktoré sa idú zraziť, a my sme medzi nimi. Jeden vlak je klimatická zmena a druhý rýchlo nastupujúce technológie.

Vypomstiť sa nám to môže z oboch strán už v blízkej budúcnosti. Náklady pri „oprave“ planéty budú určite vyššie, ako keby sme začali teraz hneď.

Preto zastávam názor, že prioritou je investovať do riešenia reálneho problému a zabezpečiť zázemie budúcim generáciám. Namiesto toho investujeme do armády, zbraní a svetové autority sa budúcnosti planéty Zem venujú len okrajovo.

Čo si myslíte o budúcnosti? Máme sa báť?

Predstavte si situáciu, že zajtra bude pršať. Poviete si, okej, teším sa na dážď, ale pršať bude tak či tak. Či sa teším, alebo nie, nezmením to. Rovnako to platí aj pri myšlienkach na budúcnosť. Udeje sa to aj bez nášho povolenia, no tešiť sa z toho určite nebudeme.

Chápem však ľudí, že takáto situácia v nich vyvoláva strach z neistoty. Keď sme to ale za tie tisícročia zvládli, tak verím, že to tak bude aj naďalej. Z môjho pohľadu sa preto budúcnosti nebojím, pretože ľudstvo sa neustále vyvíja a umelá inteligencia stvorená ľuďmi je toho dôkazom.

Vernor Vinge, autor konceptu technologickej singularity, uvádza, že AI nadobudne vlastné vedomie do roku 2030. Stále sa nebojíte budúcnosti, ani keby niečo podobné nastalo?

Reálne to je, no taktiež aj príliš optimistické. Zastávam názor, že umelá inteligencia raz bude mať vedomie. Pri súčasnej rýchlosti pokroku a možnej AI revolúcii je vyše 60 %, že tak nastane už v tomto storočí.

Ako spoznať psychopata? Psychologička vysvetľuje poruchu, ktorú má viac ľudí, ako by si čakal

Výpočty taktiež odhadujú vyše 90 % pravdepodobnosť nadobudnutia vedomia vo vzdialenejšej budúcnosti. Nemyslím si, že to bude v roku 2030, ale okolo roku 2050 bude svet značne odlišný od dnešného sveta.