Gazprom vo štvrtok zredukuje prepravu plynu cez Nord Stream 1 o 60 %

Počet obrobených polí na Ukrajine klesol od začiatku ruskej vojenskej invázie o štvrtinu, povedal námestník ukrajinského ministra poľnohospodárstva Taras Vysockyj.

Americký prezident Joe Biden v utorok predstavil plán západných spojencov na vybudovanie dočasných skladov v blízkosti hraníc s Ukrajinou na zabezpečenie vývozu obilia, ktorý Rusko znemožňuje blokádou ukrajinských čiernomorských prístavov.

Monitorovanie z dňa 15.6. sme ukončili. Nové môžeš sledovať v novom článku.

20:30 USA dodajú Ukrajine raketomety HIMARS do konca júna

Spojené štáty dodajú Ukrajine salvové raketomety HIMARS spolu s muníciou do konca júna. Dovtedy bude vycvičená aj ich obsluha, oznámil na zasadnutí ministrov obrany členských štátov NATO v stredu v Bruseli predseda zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl generál Mark Milley. Informuje o tom TASR na základe správy televízie CNN.

Milley uviedol, že USA spolu so spojencami vycvičili na používanie systému HIMARS 60 ukrajinských vojakov a ďalších 420 na obsluhu húfnic M777.

Raketový systém HIMARS má dosah 70 kilometrov, čo je výrazne viac než delostrelectvo v súčasnosti používané ukrajinskou armádou. Spojené štáty o dodaní systému Ukrajine rozhodli po získaní záruk od jej prezidenta Volodymyra Zelenského, že ukrajinské sily ho nepoužijú proti cieľom na ruskom území.

Západní spojenci podľa Milleyho dodali Ukrajine 97 000 protitankových systémov, čo je viac než celkový počet tankov na svete.

20:00 UKRAJINA: V Severodonecku ukrajinskí vojaci stále kontrolujú priemyselnú štvrť a okolie

Ukrajinské sily stále kontrolujú priemyselnú štvrť mesta Severodoneck a jej okolie. Znamená to, že majú spojenie so susedným mestom Lysyčansk. Na komunikačnej platforme Telegram to v stredu uviedol starosta Severodonecka Oleksandr Strjuk.

„Vynakladá sa úsilie na zatlačenie nepriateľa naspäť do centra mesta. Ide o situáciu s čiastočnými úspechmi a taktickými ústupmi,“ konštatoval starosta. „Situácia je ťažká, ale stabilná,“ napísal. Dodal, že mesto nie je úplne odrezané napriek tomu, že všetky mosty boli zničené. Informuje o tom portál news.sky.com.

18:45 Rusko a Čína sa zhodli na posilnení ekonomickej spolupráce

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching sa počas stredajšieho telefonátu dohodli na posilnení vzájomnej ekonomickej spolupráce. Vo vyhlásení to uviedol Kremeľ s tým, že sa tak deje v čase „nezákonných“ sankcií, ktoré Západ uvalil na Moskvu pre inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Dohodli sme sa na rozšírení spolupráce v energetickej, finančnej, priemyselnej, dopravnej oblasti a ďalších sférach. Vzali sme do úvahy situáciu v globálnej ekonomike, ktorá je komplikovanejšia v dôsledku nezákonnej sankčnej politike Západu,“ uviedol Kremeľ.

Prezident Číny predtým v stredu uviedol, že Peking bude aj naďalej podporovať Moskvu pri záležitostiach týkajúcich sa „suverenity a bezpečnosti“. Čína je zároveň podľa jeho slov ochotná „zintenzívniť strategickú koordináciu medzi krajinami“.

Kremeľ tiež uviedol, že Putin a Si Ťin-pching hovorili aj o situácii na Ukrajine, píše agentúra DPA. Čínsky prezident podľa Kremľa údajne zdôraznil „legitimitu opatrení Ruska na ochranu základných národných záujmov vzhľadom na výzvy čo sa týka (ohrozenia) jeho bezpečnosti zo strany vonkajších síl“.

Peking odmietol odsúdiť ruskú inváziu a vyzýva na vyriešenie situácie prostredníctvom rokovaní. Čína spoločne s Indiou patria medzi ekonomické mocnosti, ktoré voči Moskve pre ofenzívu na Ukrajine neprijali sankčné opatrenia.

Čínski predstavitelia tvrdia, že Európania podporujú Ukrajinu na podnet Spojených štátov, čo je podľa nich v rozpore s ich vlastnými záujmami, keďže z Ruska dovážajú zemný plyn. Čína a Rusko, ktoré boli počas studenej vojny rivalmi, v posledných rokoch posilnili spoluprácu, aby čelili – ako tvrdia – globálnej dominancii USA, poznamenáva AFP. Obe krajiny sa zblížili napríklad v politickej, obchodnej či vo vojenskej sfére.

18:20 Západ musí zintenzívniť dodávky zbraní na Ukrajinu, vraví americký minister obrany Austin

Západ musí zintenzívniť dodávky zbraní na Ukrajinu a v drsnej opotrebovávacej vojne s Ruskom ju podporovať vojenskou pomocou. Na stretnutí ministrov obrany Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) to povedal americký minister obrany Lloyd Austin.

Ten vyzval viac ako 45 zúčastnených krajín, aby preukázali „neochvejné odhodlanie získať pre Ukrajinu spôsobilosti, ktoré naliehavo potrebuje na svoju obranu“.

„Musíme zintenzívniť náš spoločný záväzok k sebaobrane Ukrajiny a musíme sa ešte viac snažiť, aby sme zabezpečili, že Ukrajina môže brániť seba, svojich občanov a svoje územie,“ povedal Austin.

Vo svojom utorňajšom nočnom príhovore k národu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poprosil Západ o ďalšie zbrane a rýchlejšie dodávky, konkrétne o systémy protiraketovej obrany.

17:44 Zatiaľ sa nedá potvrdiť, že Rusi na Ukrajine páchali vojnové zločiny, tvrdí OSN

Zástupcovia komisie Organizácie Spojených národov (OSN) na Ukrajine v stredu informovali, že zaznamenali viacero obvinení o porušovaní ľudských práv zo strany ruských jednotiek, avšak podľa komisie je priskoro na konštatovanie, že išlo o vojnové zločiny. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Komisia (OSN) v Buči a Irpini zhromažďuje informácie o svojvoľnom zabíjaní civilistov, ničení majetku, rabovaní a útokoch na civilnú infraštruktúru vrátane škôl,“ povedal vedúci komisie Erik Möse počas tlačovej konferencie v Kyjeve.

V Charkovskej a Sumskej oblasti komisia zaznamenala zničenie veľkých častí miest, čo je podľa odborníkov dôsledkom bombardovania, ostreľovania a raketových útokov na civilné ciele.

Podľa Möseho OSN v tejto fáze vyšetrovania nemôže poskytnúť právnu charakteristiku incidentov, ktoré sa v marci odohrali neďaleko ukrajinskej metropoly. Dodal však, že dôkazy, ktoré komisia získala, môžu v budúcnosti potvrdiť porušovanie ľudských práv vrátane vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

„Jedna vec je byť svedkom hromadného ničenia alebo dostávať hlásenia o svojvoľnom zabíjaní, no druhá vec je rozhodnúť o právnej kvalifikácii týchto činov,“ upozornil člen komisie Pablo de Greiff.

Medzinárodná komisia, ktorú ustanovila Rada OSN pre ľudské práva, vo štvrtok oficiálne ukončí svoju prvú misiu na Ukrajine. Počas nej odborníci navštívili mestá Buča, Irpiň, Charkov a Sumy, kde zozbierali svedecké výpovede od civilistov a stretli sa s miestnymi predstaviteľmi a zástupcami občianskej spoločnosti.

17:03 Gazprom ohlásil redukciu dodávok plynu cez Nord Stream 1 na ďalší deň

Ruská plynárenská firma Gazprom v stredu ohlásila redukciu toku plynu cez kľúčový európsky plynovod na druhý deň v rade. Urobila to len niekoľko hodín po tom, ako nemecký vicekancelár Robert Habeck povedal, že prvá redukcia dodávok vyzerá skôr ako politický krok a nie ako výsledok technických problémov.

Štátny energetický gigant Gazprom na mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka budú zredukované aj vo štvrtok. Celkovo tak prepravu plynu cez podmorský plynovod zníži o 60 percent.

Nová redukcia nasleduje po tom, ako Gazprom oznámil, že tok cez Nord Stream 1 zmenší o 40 percent. Za dôvod označil to, že kanadské sankcie pre vojnu na Ukrajine nedovolili nemeckej spoločnosti Siemens dodať Gazpromu opravené zariadenie. Habeck sa však vyjadril, že pokiaľ nemeckí predstavitelia vedia, prvá relevantná sezóna údržby bude až na jeseň. Okrem toho podľa neho existuje niekoľko takýchto zariadení, takže to nevysvetľuje redukciu dodávok.

Gazprom zároveň informoval taliansku energetickú firmu Eni, že v stredu o zhruba 15 percent zredukuje prepravu plynu cez iný plynovod. Dôvod obmedzenia nebol hneď jasný a talianska spoločnosť konštatovala, že situáciu monitoruje.

15:46 Rozsudky smrti pre zahraničných vojakov majú podľa Rusov slúžiť ako varovanie

V neuznanej Doneckej ľudovej republike odsúdili vo štvrtok dvoch Britov a jedného Maročana na trest smrti za účasť v bojoch na Ukrajine. Všetkých troch uznal súd za vinných zo snáh o zvrhnutie štátnej moci, za žoldnierske aktivity a údajný terorizmus. Rozsudok má byť vykonaný zastrelením.

Rusko teraz informovalo, že rozsudky smrti majú byť varovaním, pre vojakov, ktorí prišli na Ukrajinu bojovať s vidinou dobrodružstva a zábavy, informoval Independent.

Britskí bojovníci sa ruským jednotkám vzdali v apríli v meste Mariupol. Maročan dostal do ruského zajatia v marci pri meste Volnovacha. Všetci traja na Ukrajine žili už pred vojnou, majú tam manželky či snúbenice. Marocký občan má aj ukrajinské občianstvo a pred nástupom do armády študoval na vysokej škole.

15:24 Peking bude podporovať Rusko pri suverenite a bezpečnosti

Peking bude aj naďalej podporovať Moskvu pri záležitostiach týkajúcich sa „suverenity a bezpečnosti“. Uviedol to v stredu čínsky prezident Si Ťin-pching počas telefonátu s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„(Čína) je ochotná aj naďalej podporovať (Rusko) pri záležitostiach, ktoré sa týkajú jeho základných záujmov a hlavných obáv, ako napríklad suverenity a bezpečnosti,“ citovala čínska televízia CCTV slová Si Ťin-pchinga.

Na vyriešení krízy na Ukrajine by podľa čínskeho prezidenta mali pracovať „zodpovedným spôsobom“ všetky strany. Si Ťin-pching zároveň zopakoval, že jeho krajina je ochotná pomôcť situáciu vyriešiť, píše denník The Guardian.

Podľa CCTV čínsky prezident vyzdvihol pozitívny vývoj čínsko-ruských vzťahov, ku ktorému prišlo od začiatku tohto roka v situácii poznačenej „globálnymi nepokojmi a zmenami“. Peking je zároveň podľa prezidenta ochotný „zintenzívniť strategickú koordináciu medzi krajinami“.

Čína je tiež pripravená „posilniť komunikáciu a koordináciu“ s Ruskom v rámci medzinárodných organizácií a vyvinúť tlak na „medzinárodný poriadok a globálne vedenie k rozumnejšiemu vývoju“, dodal Si Ťin-pching.

14:39 Rusko oznámilo, že na západe Ukrajiny zničilo sklad zbraní od NATO

Rusko v stredu oznámilo, že jeho sily zničili na západe Ukrajiny sklad obsahujúci zbrane dodané Severoatlantickou alianciou (NATO). Správa prišla v čase, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzýva západných spojencov, aby urýchlili dodávky zbraní jeho krajine. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Neďaleko mesta Zoločiv v Ľvovskej oblasti rakety dlhého doletu Kalibr s vysoko presným navádzaním zničili muničný sklad so zahraničnými zbraňami dopravenými Ukrajine členskými štátmi NATO, vrátane húfnic M777 kalibru 155 mm,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

13:41 Moskva možno chce vymazať Ukrajinu z mapy sveta, naznačil exprezident Medvedev

Zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev naznačil, že Rusko má pravdepodobne záujem o zničenie Ukrajiny. V príspevku na Telegrame napísal, že Ukrajina chce získať skvapalnený zemný plyn od svojich „zámorských pánov“ so splatnosťou do dvoch rokov.

„Ale je tu otázka. Kto povedal, že o dva roky bude Ukrajina vôbec existovať na mape sveta?“ napísal ďalej. Medvedev, ktorý je tiež bývalým prezidentom a premiérom, od začiatku vojny predviedol viacero tvrdých vyhlásení na adresu Ukrajiny a Západu.

13:35 Zelenskyj prehovoril k poslancom českého parlamentu, odkázal na slová Havla

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpil v stredu na diaľku s prejavom k poslancom českého parlamentu. Pripomenul vetu „Sme s vami, buďte s nami“, známu z okupácie Československa v roku 1968. Zelenskyj sa poďakoval Čechom za pomoc a zároveň varoval, že agresia na Ukrajine je len prvým krokom, ktorý má Rusku otvoriť cestu do Európy.

Prejav trval približne 12 minút. Zelenskyj hneď v úvode pripomenul udalosti z roku 1968, keď Československo okupovali vojská Varšavskej zmluvy. Veta „Sme s vami, buďte s nami!“ má podľa neho význam aj pre ukrajinský ľud bojujúci za svoju slobodu.

Čechom sa poďakoval za štedrú pomoc, ktorou podľa neho podporili aj sami seba. Vyzdvihol, že Česká republika dodala Ukrajine zbrane vtedy, keď to bolo najviac potrebné. Zdôraznil však, že podpora by mala trvať až dovtedy, kým Ukrajina nezvíťazí.

12:44 Ukrajina bude musieť rokovať s Ruskom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron trvá na tom, že pre ukončenie vojny na Ukrajine sa budú musieť uskutočniť rokovania medzi Kyjevom a Moskvou. „Ukrajinský prezident a jeho funkcionári budú musieť rokovať s Ruskom,“ vyhlásil počas návštevy Rumunska a Moldavska. Ukrajina a východoeurópski spojenci Macrona kritizujú za nejednoznačnú podporu Ukrajiny počas konfliktu s Ruskom, pripomína spravodajská televízia Sky News.

Macron pricestoval do Rumunska v utorok v rámci jeho trojdňovej cesty do južného krídla NATO. Vo štvrtok by potenciálne mohol vycestovať do Kyjeva spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a talianskym premiérom Mariom Draghim.

12:02 Britská rozviedka zrejme potvrdila, že pod továrňou Azot sa skrývajú civilisti

Britská tajná služba v stredu v pravidelnej správe o situácii na Ukrajine zrejme potvrdila, že v bunkroch pod chemickou továrňou Azot v meste Severodoneck sa okrem ukrajinských vojakov skrývajú i stovky civilistov. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Po vyše mesiaci ťažkých bojov ruské sily v súčasnosti kontrolujú väčšinu Severodonecka,“ uvádza britská tajná služba v správe o aktuálnej situácii na Ukrajine. Zároveň dodáva, že ruská taktika mestského boja, ktorej základom je požitie delostrelectva, spôsobila v tomto východoukrajinskom meste rozsiahle škody.

„Časti ukrajinských ozbrojených síl sa spolu s niekoľkými stovkami civilistov schovávajú v podzemných bunkroch v chemickej továrni Azot v industriálnej časti mesta,“ uvádza sa v správe.

Podľa britskej tajnej služby sa teraz ruské sily sústredia okolo továrne Azot, zatiaľ čo ukrajinskí bojovníci dokážu prežiť pod zemou. To znamená, že situácia v Azote zrejme zabráni Rusku, aby tamojšie jednotky presunulo na misiu niekam inam.

Britská tajná služba tiež predpokladá, že je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko pri plánovaní invázie na Ukrajine rátalo s takým veľkým odporom alebo pomalým vývojom konfliktu.

10:57 Hraničnými priechodmi prešlo v utorok 2 805 ľudí z Ukrajiny

Hraničnými priechodmi prešlo v utorok (14. 6.) na Slovensko 2 805 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 708 mužov, 1 687 žien a 410 detí. O dočasné útočisko požiadalo 158 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za pondelok 2 802 osôb. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 17 policajtov, 24 hasičov, 92 colníkov, 61 vojakov, 15 dobrovoľníkov, dvaja duchovní, 120 zamestnancov okresných úradov a 26 zamestnancov migračného úradu,“ ozrejmila.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine (24. 2.), je 513.055. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 81.477. Výsledný počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 260.199.

10:14 Ukrajinské sily odrazili pokusy o útoky na mestá v Donbase

Ukrajinská armáda tvrdí, že úspešne odrazila pokusy ruských síl zaútočiť na jej pozície v mestách Severodoneck a Toškivka na východe Ukrajiny. Boje tam však pokračujú, uviedol generálny štáb ukrajinských síl. Ruská armáda použila mínomety, delostrelectvo a salvové raketové systémy (MLRS) na ostreľovanie niekoľkých populačných centier v oblasti

Severodonecka vrátane spomenutého mesta, Lysyčanska, Toškivky, Ustynivky, Borivského a Meťolkina. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

Správa prichádza v čase, keď sa v stredu v Severodonecku, ktorý čelí ostrým bojom, pokúšajú vytvoriť prvý humanitárny koridor. Rusko uviedlo, že povolí civilistom opustiť mesto a dodalo, že dá ukrajinským vojakom skrývajúcim sa v chemickom závode Azot príležitosť na to, aby sa vzdali.

9:35 OSN varuje pred adopciami ukrajinských detí v Rusku

Ukrajinské deti nesmú byť v Rusku adoptované, do tejto krajiny boli totiž od začiatku invázie Moskvy na Ukrajine vo februári premiestnené tisíce detí a dospievajúcich, upozornila v utorok predstaviteľka OSN Afšán Chánová. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Znovu opakujeme, aj Ruskej federácii, že počas núdzových situácií alebo bezprostredne po nich nesmú prebiehať adopcie,“ povedala novinárom Chánová, regionálna riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) pre Európu a strednú Áziu.

Takéto deti nesmú byť pokladané za siroty a „každé rozhodnutie o premiestnení akéhokoľvek dieťaťa musí vychádzať z jeho najlepšieho záujmu a v každom okamihu musí byť dobrovoľné. Rodičia musia udeliť informovaný súhlas,“ povedala predstaviteľka, ktorá sa práve vrátila z návštevy Ukrajiny.

„Pokiaľ ide o deti, ktoré boli poslané (z Ukrajiny) do Ruska, úzko spolupracujeme s verejnými ochrancami práv a organizáciami na tom, aby sme zaistili čo najlepšie dokumentovanie a monitorovanie týchto prípadov,“ uviedla Chánová. Dodala, že k týmto deťom nemajú v súčasnosti žiadny prístup.

Organizácia Spojených národov (OSN) už začiatkom marca vyjadrila obavy z hrozby nútených adopcií ukrajinských detí, predovšetkým približne 91 000 detí, ktoré na začiatku vojny žili v inštitúciách alebo internátnych školách, pričom mnohé sa nachádzali na východe Ukrajiny.

8:21 Od bojov v Donbase bude závisieť ďalšie smerovanie vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer povedal, že obrana Donbasu je „životne dôležitá“. Práve výsledok tamojších bojov totiž podľa jeho slov určí, akým smerom sa bude vojna ďalej uberať.

„Vydržať na Donbase je rozhodujúce. Donbas je kľúčovým v určení toho, kto bude dominovať v nadchádzajúcich týždňoch,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom aplikácie Telegram vo svojom tradičnom večernom prejave k ukrajinskému ľudu. Zároveň však dodal, že ukrajinské sily bohužiaľ v Severodonecku a okolí utrpeli v intenzívnych bojoch „bolestné straty“.

Agentúra AFP pripomína, že ruské sily v ostatnom čase v Donbase napredujú a ovládajú už väčšinu Luhanskej oblasti. Boje sú obzvlášť intenzívne v Severodonecku, ktoré je v tejto oblasti najväčším mestom v rukách Ukrajiny. Dobytie Severodonecka a susedného mesta Lysyčansk by Rusku podľa analytikov umožnilo postupovať ďalej na západ Donbasu a zamerať sa na získanie mesta Sloviansk.

Intenzívne boje s ruskou armádou naďalej pokračujú aj v ukrajinských mestách Charkov a Cherson. V Charkovskej oblasti pritom Ukrajinci taktiež podľa Zelenského zažívajú „bolestné“ straty.

„Boje pokračujú a my musíme naďalej pokračovať v tvrdom boji za úplnú bezpečnosť v Charkovskej oblasti,“ povedal ukrajinský prezident. „Pokračujeme v tlaku na nepriateľa na juhu. Našim kľúčovým cieľom je oslobodiť Cherson,“ dodal Zelenskyj.

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine