Generácia Z chce „duševnú PN“. Záleží jej na nej viac ako na výške platu

Generácia najmladších pracovníkov sa už neuspokojí iba so zamestnaneckými výhodami, ako je home office, pár dní plateného voľna navyše či vstup do fitka zadarmo. Na prvé miesto totiž stavajú svoje duševné zdravie. A chcú, aby na neho myslel aj ich zamestnávateľ.

Magazín Forbes upozornil na novú štúdiu od spoločností TalentLMS a BambooHR, v ktorej sa píše, že až 82 % mladých zamestnancov by najviac ocenilo koncept Dní duševného zdravia. Výskum sa zameriaval na 1 205 Američanov vo veku 19 až 25 rokov, ktorí v rôznych odvetviach pracujú aspoň šesť mesiacov.

Prieskum okrem iného ukázal, že 1 z 3 pracujúcich z tejto vekovej kategórie sa ťažko vyrovnáva s tlakom a stresom v práci. Až 91 % mladých na sebe pociťuje neblahé dôsledky stresu. A preto od svojich zamestnávateľov chcú väčšiu podporu. Inak hrozí vyhorenie a následná výpoveď.

Nedostatok rovnováhy medzi súkromným životom a prácou a následná prepracovať je totiž druhý najčastejší problém, preto mladí ľudia opúšťajú prácu. Prvý je slabý plat. Napriek tomu generácia Z prikladá svojej výplate najmenšiu dôležitosť oproti zvyšným starším generáciám.  

Polovica opýtaných by tiež v práci ocenila, keby popri ostatných školeniach mali aj také, ktoré by ich naučilo zvládať stres a pomohlo by im v oblasti duševného zdravia.

Generácia Z je známa tým, že jej predstaviteľom záleží na sociálnej rovnosti. To sa potvrdilo aj v prieskumu, keď až 77 % považuje za dôležité pracovať pre spoločnosť, ktorej záleží na diverzite, rovnosti a inklúzii.

Takmer rovnaký počet opýtaných odpovedal, že chcú pracovať so starostlivými, priateľskými a sociálne uvedomelými ľuďmi. U manažérov oceňujú najmä empatiu a čestnosť.

Spoločnosti, ktoré stoja za štúdiou, upozorňujú, že správa Americkej psychologickej asociácie uvádza, že ľudia z Generácie Z častejšie vyhľadávajú pomoc v súvislosti s psychickým zdravím ako ich straší príbuzní. Môže za to aj snaha o normalizáciu problémov duševného zdravia, ktoré bolo pre staršie generácie tabu.

Pandémia znásobila mnohé neduhy

Problémy však u mnohých naštartovala aj pandémia koronavírusu. Čoraz viac mladých ľudí na sebe pozoruje prejavy, ktoré doteraz nezažívali. Majú problém so spánkom, objavujú sa úzkosti, obavy, únava.

V istom zmysle je pre nás veľmi potrebný, bez neho by sme podávali horšie výkony. Psychologička Andrea Baranovská tvrdí, že podstatná je najmä miera stresu. „Stres potrebujeme pre náš život, nabudzuje nás k lepším výkonom. Ale len v krátkodobom meradle,“ povedala pre Startitup.

Psychologička: Stres potrebujeme pre náš život, nabudzuje nás k lepším výkonom

Znamená to, že pokiaľ máme stresu primálo, nie sme motivovaní k výkonom. Ak ho je „akurát“ a je krátkodobý, môže byť pre nás prospešný. Nebezpečenstvo nastáva, ak stres trvá dlhodobo. Vtedy ideme už zo „zásob“ a následky sa skôr či neskôr prejavia. Dochádza k vyčerpaniu a začínajú sa objavovať aj psychosomatické dôsledky, teda napríklad choroby.

Vtedy už hovoríme o chronickom strese. A práve tento druh stresu hlavne kvôli zvýšeným nárokom v zamestnaní, zažíva čoraz viac ľudí.

Práca bez prestávky, prirýchle tempo, žiadna psychohygiena a sústavné premýšľanie nad prácou si skôr či neskôr vyberie svoju daň. Čakať vás môže vyhorenie či dokonca choroby, ktoré majú pôvod v strese.  

Klasickými príznakmi sú bolesti hlavy, problém so spánkom, migrény, porucha pamäte, bolesti žalúdka. Môžeš tiež pozorovať, že sa s klasickými prechladnutiami nevyrovnáš tak ľahko ako za bežných okolností. Za toto všetko môže dlhodobý stres.

Spomínané problémy sa týkajú najmä mladých. Potvrdzujú to okrem iného aj dáta Slovenskej akadémie vied.

Ako sa stresu zbaviť? Osvoj si rituály, ktoré ti môžu pomôcť. Fungovať môže aj krátka prestávka, kedy sa budeš sústrediť na seba. Napríklad sa prejdeš z jednej miestnosti do druhej, uvaríš si čaj a vypiješ si ho na balkóne.

Zmeníš tak prostredie, sústredíš sa na inú vec, ako je práca či skúška, a máš priestor sám pre seba. Práve činnosti majú oveľa väčší účinok na odbúranie stresu ako samotný čaj.