Generáciu Z zasiahla nová „epidémia“: Psychologička odhalila, čo je spúšťačom mladého fenoménu

19. októbra 2024 o 18:40

Vyhorenie je čoraz častejším problémom mladej generácie
Je potrebné zistiť, čo vedie k tomuto syndrómu
Na otázky nám odpovedala psychologička

Ilustračná fotografia Freepik

Vyhorenie je čoraz častejším problémom mladej generácie
Je potrebné zistiť, čo vedie k tomuto syndrómu
Na otázky nám odpovedala psychologička

Syndróm vyhorenia u mladých ľudí je v dnešnej dobe čoraz silnejším javom. Generácia Z pociťuje častejšie nátlaky na svoju osobu. Neustále požiadavky či očakávania vedú k pocitom fyzického, ale hlavne psychického vyčerpania.

Pre generáciu Z, ktorá vyrastala vo svete digitálneho rozvoja, kde všetko treba zvládnuť čo najrýchlejšie, je vyhorenie stále častejším fenoménom. Spoločenský tlak či neustále sa porovnávanie s druhými zanechávajú výraznú stopu. Namiesto toho, aby mladí ľudia boli plní elánu a radosti, mnohokrát pociťujú vyčerpanie, únavu a stratu motivácie.

Dokonca som si tým prešla aj ja sama

V minulosti som sa venovala propagačnej grafike. Myslela som si, že táto práca bude môj život. Veľmi ma to bavilo a hlavne napĺňalo. Keď som mala 23 rokov, ukončila som štúdium na vysokej škole a začala som si hľadať svoju prvú stabilnú prácu. Prostredníctvom pracovných portálov som posielala svoj životopis firmám. Zatiaľ, čo som doma čakala, či sa mi niekto neozve, sama som sa zdokonaľovala v danom odvetví.

Výberové konania v odbore spočívajú v tom, že ti s najväčšou pravdepodobnosťou bude poslané kreatívne zadanie. Takýchto zadaní som dostala naozaj veľa. Vždy som sa ich snažila urobiť čo najlepšie. Následne ma firmy pozvali na osobný pohovor, kde som počúvala vždy kladné hodnotenia na svoje zadania. Presne tu začal môj syndróm vyhorenia. Firmy sa mi nakoniec vždy ozvali, že ma na pracovné miesto neberú – väčšinou preto, že mám málo skúseností.

Čím sa to častejšie opakovalo, začala som si klásť otázky, prečo je to tak. Som naozaj taká zlá? Prečo mi hovoria, že je to dobré, keď ma nakoniec nevezmú? Nepáčim sa im ako osoba? Toto neustále odmietnutie vyústilo až do takého bodu, že keď som si sadla za počítač, dostala som strach, že to neviem robiť, a moje ruky a myseľ neboli schopné nič kreatívne vymyslieť. A keď už aj niečo vytvorili, bolo to otrasné. Jednoducho povedané, prestalo ma to baviť.

Mojím riešením však bolo nefixovať sa na tento odbor, aj keď som v ňom veľmi chcela pracovať. Preto som sa rozhodla zmeniť odvetvie svojho zamestnania.

Je potrebné zistiť, čo vedie k tomuto syndrómu a ako nájsť rovnováhu medzi školou, prípadne prácou a oddychom. Preto sme sa na tému vyhorenia u generácie Z porozprávali so školskou psychologičkou Silviou Frištikovou.

V čom je vyhorenie v generácii Z špecifické?
Prečo je na generáciu Z kladený taký veľký tlak?
Akú úlohu zohrávajú sociálne siete pri vzniku vyhorenia?

Ako by ste popísali fenomén vyhorenia, najmä v kontexte moderného sveta? Vidíte v tomto jave nejaké zmeny oproti minulosti?

V kontexte moderného sveta ja osobne vnímam vyhorenie ako následok toho, že sme prestimulovaní informáciami, virálnym odpadom a sme pod neustálym tlakom. V minulosti vyhorenie vznikalo u ľudí ako následok monotónnej činnosti. Dnes je to skôr ako život pod časovanou bombou.

Naši rodičia, starí rodičia sa udržali vo svojej práci alebo minimálne v tej svojej oblasti, až kým neodišli na dôchodok. Dnešná generácia mladých ľudí je vychovávaná so zameraním na úspech, čo spôsobuje, že neustále menia prácu, vymýšľajú niečo nové, aby takpovediac „dobyli“ svet.

Nedávny výskum potvrdil, že až 80 % informácií, ktoré počas dňa prijmeme, je zbytočných či bezvýznamných. Prečo si nimi aj napriek tomu necháme ovplyvniť život?

Aké sú prvé varovné signály vyhorenia a ako ich môžeme rozpoznať skôr, než sa stav výrazne zhorší?

Vyčerpanie, smútok, úzkosť, problémy s pozornosťou, spánkom, znížená produktivita. Takým prvým varovným signálom vyčerpania, ktorý si na sebe môžeme všimnúť, je, že sa stiahneme do úzadia. Začneme sa vyhýbať všetkému, čo by nám mohlo spôsobiť akýkoľvek stres a doslova sa uzatvoríme pred spoločnosťou.

To, že si to uvedomíme, je v poriadku. Aj to, že sa to deje, je v poriadku. Znamená to, že si potrebujeme nastaviť hranice. Potrebujeme oddych. Bod zlomu je vtedy, keď človek buď upadá do apatickej, depresívnej nálady, alebo tento stav prijme a namiesto výčitiek svedomia, že klesla jeho produktivita, si vytvorí čas pre seba.

Toto vnímam ako najčastejší problém. Ideme v jednom kole. Veľa aktivít, všetko naplánované presne na minútu a zrazu prídu hluché dni a my sa začneme obviňovať, že nerobíme dosť. Opak je pravdou. Vtedy je čas, aby sme sa zastavili a využili to vo svoj prospech.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.