Generálny riaditeľ vyhorel a stal sa kamionistom. Pracuje ešte viac, no je šťastný

Keď v roku 2008 Greg Ross letel do Austrálie, aby stihol pohreb milovaného uja, na ceste lietadlom dostal šialený nápad, informuje The Guardian. „Pomyslel som si, že odídem z práce.“

V tom čase 60-ročný Greg pôsobil ako generálny riaditeľ divadelnej spoločnosti a marketingový manažér pre prestížnu automobilku. Na svoj plat sa určite nemohol sťažovať, no aj tak mu niečo chýbalo.

Hoci by sa mnohým mohlo zdať, že mal všetko, Greg vo svojej práci nevidel naplnenie a dôvod svojho odchodu pripísal „vyhoreniu“.

Silný navonok, utrápený vo vnútri

Ako uvádza The Guardian, Greg si myslí, že neskoré spozorovanie tohto problému je „pravdepodobne veľmi špecifické pre moju vekovú skupinu, ide o tzv. baby boomers“.

„Nikdy nám nie je dovolené plakať, nikdy sa nemôžeme vzdať, musíme byť tvrdí. Bojujete vo svojom vnútri. Myslíte si, že s nami niečo nie je v poriadku.“

Keď sa jeho dospelé deti opýtali na to, čo plánuje robiť ďalej, povedal: „Myslím, že budem jazdiť na prekliatom kamióne.“ Greg ale nechcel riadiť len tak nejaké nákladné vozidlo. Jeho túžbou sa stali tzv. cestné vlaky, jedny z najdlhších nákladných vozidiel v Austrálii.  

Hoci s ich riadením nemal skúsenosti, ako mladý jazdieval na menších autách, a preto dostal šancu si to vyskúšať. Dnes, vo veku 72 rokov, má Greg zmluvu na plný úväzok. 

Pocit slobody, aký predtým nezažil

Greg pracuje dvanásť hodín denne, 14 dní po sebe, čo práve nepôsobí ako odpoveď na „vyhorenie“. Výhodu však pripisuje slobode, akú pociťuje, keď jazdí.

Zatiaľ čo v jeho predchádzajúcom povolaní dvíhal každú chvíľu telefonáty, pri jazdení ho táto povinnosť obchádza. „Pri jazdení ma nikto nevlastní. Na konci zmeny otočím kľúčom a zodpovednosť prechádza na niekoho iného.“ 

Greg sa nebojí samoty. V kabíne si púšťa vážnu hudbu alebo sedí len tak v tichu. Svoju spoločnosť si užíva a je spokojný s tým, kým je. „Páči sa mi, kto som a kde som,“ hovorí.

Greg predtým a Greg teraz

Niekedy vo svojom okolí natrafí na ľudí z jeho firemných čias, ktorí si ho neveriacky premeriavajú a premýšľajú nad tým, či je to skutočne on.

Jeho život vtedy a dnes nemôže byť odlišnejší. On sám na svoju osobu pozerá s dávkou sebareflexie. „Musel som ísť druhým na nervy. Bol som až príliš sebavedomý!“

Vo svojom voľnom čase bicykluje, aby sa udržal v dobrej fyzickej kondícii. Dúfa, že pri riadení ostane aj nasledujúcich päť rokov. Uznáva však, že starobe sa nevyhne.

„Videl som, ako rýchlo muži odrazu zostarnú. Dlho ich nevidíte a keď na nich po pár mesiacoch natrafíte, pozerajú na vás reumatickými očami. Zrazu je z toho alfa samca starý človek. Neviete, kedy si staroba príde po vás.“

Syndróm „vyhorenia“

Podľa nového výskumu Future Forum je vyhorenie z pracovného stresu na vzostupe od jari 2021. Z viac ako 10 000 opýtaných pracujúcich zo šiestich krajín až 40 % pripustilo, že s týmto problémom zápasia.

Svetová zdravotnícka organizácia tento syndróm zadefinovala v troch rovinách, kde patrí aj „zvýšený mentálny odstup od práce, pocit vyčerpania energie a negativizmus“.

Hoci tento syndróm postihuje každú vekovú skupinu, väčšiemu riziku sú vystavené ženy a pracovníci pod 30 rokov. Predísť mu môžeme regulárnymi prestávkami a správnym rozdelením nášho času, píše Forbes. Mentálne zdravie je našou nevyhnutnou súčasťou, a preto mu musíme venovať väčšiu pozornosť.