Geniálny fyzik Isaac Newton bol polosirota. Legendárne jablko mu na hlavu možno nikdy nepadlo

V jeho tele sa našla nebezpečná látka

Základy svojich poznatkov opísal v súbornej práci Matematické princípy prírodnej filozofie (Philosophiae Naturalis Principia Mathematica), ktorá sa považuje za základné dielo moderného vedeckého poznania. Newton ho dokončil v roku 1686 a jeho kolega a astronóm Edmund Halley, poznajúc jeho obrovský prínos, ho vydal vo vlastnom náklade o rok neskôr.

Newtonov prínos k ľudskému poznaniu je však oveľa širší, keďže celkovo položil základy exaktnej vedy, racionalizmu a osvietenstva. Významne tak ovplyvnil nielen vedu, ale aj filozofiu.

KVÍZ: Prepísali históriu vo svete vedy a techniky. Poznáš ženy, ktorým vďačíš za dnešné vymoženosti?

Dlhé roky, až do svojej smrti, predsedal anglickej Kráľovskej spoločnosti. Zároveň sa však v roku 1696 stal dozorcom a o tri roky neskôr ministrom kráľovskej mincovne a okrem iného sa venoval aj odhaľovaniu peňazokazcov. Prestížne a dobre platné miesto zlepšilo jeho postavenie, takže sa vzdal profesúry a presťahoval sa do Londýna.

Dožil sa 84 rokov, na sklonku života ho prenasledovali zdravotné problémy. Zomrel 31. marca 1727. Na jeho počesť bol usporiadaný slávnostný pohreb, ktorého sa zúčastnili šľachtici, vedci, filozofi a ako prvý vedec bol pochovaný vo Westminsterskom opátstve medzi kráľmi a kráľovnami.  

Po jeho smrti boli jeho vlasy a telo vedecky skúmané a zistilo sa, že obsahujú veľké množstvo ortuti, pravdepodobne kvôli jeho práci v oblasti alchýmie. Podľa Wolfram Research bol extrémne citlivý na kritiku a aj výstredný, čo výskumníci pripisujú práve ortuti.