Gigant LinkedIn odštartoval novú éru. Generácie Z žiada od zamestnávateľov špeciálny voľný deň

Majitelia firiem, manažéri a lídri svojim zamestnancom ponúkajú mnohé výhody. Či už je to bežné platené voľno, príspevok na dieťa, svadbu, alebo aj flexibilný pracovný čas a rôzne rozvojové programy.

Otázkou skôr je, či sú tieto benefity skutočne pretavované do reality. Čoraz viac sa však do povedomia dostáva aj takzvaný deň duševného zdravia. Podľa Very Well Mind ide o deň voľna zameraný na psychohygienu.  

Osveta o duševnom zdraví sa zvyšuje

Nedávny prieskum TalentLMS a BambooHR zistil, že obrovská časť zamestnancov by chcela deň duševného zdravia – teda deň, počas ktorého si môžu oddýchnuť od práce a povinností, ktoré sú s tým spojené.

zdroj: Unsplash/Magnet Me

Ak ide o čísla, takýto druh voľna chce až 82 percent zamestnaných ľudí z generácie Z. Toto číslo jasne ukazuje, že duševnému zdraviu je potrebné venovať oveľa viac pozornosti než kedykoľvek predtým.

Koncept tohto typu sa na radare HR manažérov pred desiatimi rokmi ani náhodou neobjavil. Osveta okolo duševného zdravia sa však v priebehu rokov zvýšila a zdá sa, že jeho dôležitosť si uvedomujú najmä mladí ľudia.

Mladí ľudia sa chcú aj vzdelávať

Správa, ktorú vydala Americká psychologická asociácia, skutočne poukazuje na to, že stigmy týkajúce sa diskusií o psychických problémoch a vyhľadania odbornej pomoci sa zmenšili.

„U mladších generácií je podstatne vyššia pravdepodobnosť, že dostanú alebo podstúpili liečbu od psychológa či iného odborníka na duševné zdravie. Viac ako jedna tretina generácie Z a Y uviedla, že odbornú pomoc dostali,“ uvádza sa v správe.

Zaujímavé je, že generácia mladých zamestnancov netúži len o voľnom dni, ktorý by slúžil na reset mysle. Prieskum totiž zistil, že viac ako polovica respondentov má záujem aj o tréning či kurz v oblasti duševného zdravia.

Pandémia mala vplyv na naše duševné zdravie

Prečo je túžba po takomto druhu voľna taká vysoká? Skutočne za tým nie je lenivosť či pohodlnosť mladých ľudí. Totižto, ruka v ruke s túžbou po dni duševného zdravia kráča vyhorenie a nedostatok rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

zdroj: Unsplash/Nubelson Fernandes

Ďalším faktorom, ktorý prispel k negatívnemu vplyvu pracovného prostredia na duševné zdravie ľudí, je s určitosťou aj pandemická situácia. Tá spôsobila, že sme zostali uväznení v online priestore a stratili osobný kontakt s blízkymi a kolegami.

Prieskum uvádza, že až 7 z 10 respondentov považuje socializáciu v pracovnom prostredí za dôležitú. Až 44 percent opýtaných uviedlo, že home office im do života priniesol pocity osamelosti.

Dni duševného zdravia v praxi

Ako by však vyzerali dni duševného zdravia v praxi? Ide najmä o čas, ktorý by mal byť vyhradený na zmiernenie stresu a prevenciu vyhorenia, uvádza Forbes.

Je jasné, že jeden alebo dva dni voľna nevyriešia vážne problémy. Stále však môžu zamestnancom ponúknuť priestor, aby sa zastavili, dobili energiu a vrátili sa s novou perspektívou a motiváciou.

Ako príklad nám môže poslúžiť napríklad spoločnosť LinkedIn. V apríli 2021 dala všetkým zamestnancom platený týždeň voľna. Chceli tým zabrániť vyhoreniu a poskytnúť ľuďom príležitosť oddýchnuť si a načerpať energiu uprostred prebiehajúcej pandémie.

Takýto deň voľna nemá pozitívny vplyv len na jednotlivcov. Je pravdepodobné, že sa vďaka tomu zvýši aj morálka v spoločnosti, pracovné nasadenie a dlhodobá produktivita. Okrem toho, výhody takéhoto typu slúžia aj na búranie stigmy o duševnom zdraví.