Globálne otepľovanie devastuje ekonomiku. „Stojí nás“ 15 miliónov eur každú minútu

Globálna klimatická zmena nie je zničujúcou len pre prírodu a životné prostredie. Extrémne kvôli nej trpí aj svetová ekonomika. Doposiaľ však vedci nemali k dispozícii konkrétny údaj o tom, koľko peňazí nás klimatické zmeny spôsobené ľudskou aktivitou reálne stáli.

Na problematiku sa však aktuálne pozrela rozsiahla štúdia, ktorá odhalila šokujúcu štatistiku.

Hlavným zistením štúdie bolo, že za posledných 20 rokov sme na škodách spôsobených priamo globálnou klimatickou zmenou stratili približne 2,8 bilióna dolárov. Svet stáli tieto škody celých 16 miliónov dolárov za jedinú minútu. V prepočte ide približne o sumu 15 miliónov eur každých 60 sekúnd.

Štúdia bola uverejnená v odbornom magazíne Nature Communications a informuje o nej spravodajský web The Guardian. Jej autori však tvrdia, že závratná vypočítaná suma by mohla byť ešte veľmi podhodnotená.

Výskumníkom totižto chýbajú dôležité údaje z chudobnejších krajín, v ktorých sa tieto štatistiky jednoducho nevypočítavajú. Práve spomínané krajiny však bývajú klimatickou zmenou zasiahnuté najviac.

Stovky miliárd

Štúdia je prvou, ktorá vypočítala globálnu hodnotu zvýšených nákladov, ktoré možno priamo pripísať globálnemu otepľovaniu spôsobenému človekom. Zistilo sa, že v rokoch 2000 až 2019 boli priemerné náklady 140 miliárd dolárov ročne, hoci tento údaj sa z roka na rok výrazne líši. Najnovšie údaje pre rok 2022 odhadujú výšku týchto nákladov na 280 miliárd dolárov.

Dve tretiny nákladov boli spôsobené stratami na životoch, zatiaľ čo tretina bola spôsobená zničením pozemkov a iného majetku. Búrky, ako napríklad hurikán Harvey a cyklón Nargis, boli zodpovedné za dve tretiny klimatických nákladov. Až 16 % pochádzalo z vĺn horúčav a 10 % z povodní a sucha.

Ľudský mozog sa začal zmenšovať. Vedci zrejme zistili, čo za tým stojí

Nákladovo najnáročnejší bol rok 2003, keď Európu zasiahla vlna horúčav; 2008, keď cyklón Nargis zasiahol Mjanmarsko; a 2010, keď sucho zasiahlo Somálsko a vlna horúčav zasiahla Rusko. Škody na majetku boli vyššie v rokoch 2005 a 2017, keď hurikány zasiahli USA, kde sú hodnoty majetkov vysoké.

zdroj: TASR/AP

Výskumníci uviedli, že ich metódy by sa dali použiť na výpočet toho, koľko finančných prostriedkov by bolo potrebných na fond strát a škôd založený na klimatickom summite OSN v roku 2022, ktorý je určený na zaplatenie obnovy po katastrofách spôsobených extrémnymi meteorologickými javmi v chudobnejších krajinách. 

Analýza použila štatistickú hodnotu, v ktorej strata jedného ľudského života stojí svetovú ekonomiku 7 miliónov dolárov, čo je priemer čísel používaných vládami USA a Spojeného kráľovstva.

Zem už má jedno globálne otepľovanie za sebou, profitovali z neho plazy

„Mnohým ľuďom je veľmi nepríjemná predstava, že na život dávame cenovku,“ povedal Ilan Noy, profesor na Victoria University of Wellington na Novom Zélande, ktorý je jedným z autorov štúdie. „Ale toto je veľmi štandardná ekonomická prax a používa sa preto, lebo v konečnom dôsledku musíme robiť rozhodnutia o hodnote investícií do rôznych vecí,“ dodal.

Cítime ich aj na Slovensku

Dopady klimatickej zmeny cítime už aj na Slovensku. Tohtoročné leto sa totiž zaradilo medzi najteplejšie letá v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Nebolo však rekordne teplé.

Maximálna teplota vzduchu bola 36,5 stupňa Celzia, minulý rok to bolo aj 40 stupňov Celzia. Vyhlásili to klimatológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) s tým, že zaznamenali mimoriadne teplý september.

zdroj: TASR/František Iván

Počty letných dní, nad 25 stupňov Celzia, vykazovali štatisticky normálne až podnormálne hodnoty. Tropických dní, nad 30 stupňov, vykazovali na väčšine územia štatisticky normálne, na západe krajiny nadnormálne, na strednom Slovensku lokálne podnormálne počty oproti priemerným hodnotám z rokov 1991 až 2020. Na juhozápade zaznamenali dlhé série po sebe idúcich tropických dní, a to v čase od 13. do 28. augusta.