Globálne otepľovanie mení poľnohospodárstvo. Toto je 5 plodín budúcnosti

Vojna na Ukrajine značne ovplyvnila stav zásob obilia, a aj napriek tomu, že už v dnešnej dobe opäť krajinu opúšťajú lode s touto komoditou, svet stále nemá vyhraté.

Situácia v mnohých, najmä chudobných štátoch je stále kritická a najrôznejšie plodiny sú navyše negatívne ovplyvňované globálnou klimatickou zmenou. Existujú však alternatívy, ktoré by mohli tento problém vyriešiť.

Zoznam plodín, ktorým sa darí aj napriek otepľovaniu, zostavil britský denník The Guardian. Ľudstvu sa už v histórii jeho existencie podarilo úspešne kultivovať okolo 6 000 druhov plodín, no vo veľkom meradle sú pestované len 3 z nich.

Ryža, obilie a kukurica v dnešnej dobe kŕmia takmer celý svet a predstavujú polovicu všetkých skonzumovaných kalórií. Táto obmedzená pestrosť plodín so sebou prináša mnoho nevýhod, ako napríklad zraniteľnosť voči škodcom, chorobám a korózii pôdy.

Poľnohospodári sa však nemusia spoliehať len na túto „svätú trojicu“.

1. Amarant

Prvou na zozname je rastlina s názvom amarant, v slovenčine je však lepšie známa pod menom láskavec. Amarant ľudia registrujú už približne 8 000 rokov a jeho užitočnosť dobre poznali aj staroveké civilizácie Mayov, Aztékov či Inkov, informuje portál Healthline. 

V posledných rokoch zažíva akúsi renesanciu a stal sa relatívne populárnym najmä vo fitness kruhoch vďaka jeho optimálnym nutričným hodnotám. 

zdroj: Pixabay/miiya

V praxi sa podobá obilninám, aj keď oficiálne nie je ako jedna z nich klasifikovaný. Je zároveň bohatý na proteíny, cukry, tuky, mangán, železo, fosfor, a vôbec všetko, čo chceš vo svojom tele mať. Okrem toho sa veľmi ľahko používa pri varení a má mnoho využití. Aby toho nebolo málo, je bez lepku, čiže ho môžu pokojne konzumovať aj celiatici.

Čo sa týka samotného pestovania, je nenáročný a dobre sa vyrovnáva so suchým počasím, objasňuje The Guardian. Pre ľudí je bezpečné zjesť celú štruktúru tejto rastliny, čiže nič nevyjde na zmar.

2. Fonio

Ďalšou všestrannou rastlinou je takzvané fonio, ktoré pochádza zo západnej Afriky a je teda už prispôsobené teplému podnebiu. Na Slovensku nie je táto plodina príliš známa, no pre lepšiu predstavu, pripomína quinou či kus-kus.

Pestovanie fonia má hneď niekoľko výhod. Najvýraznejšou z nich je asi čas, za ktorý rastlina kompletne dozrie. Proces trvá len približne 60 dní, čo ho radí medzi najrýchlejšie rastúce plodiny na svete, vysvetľuje ScienceDirect.

zdroj: Wikimedia/Richard Nyberg

Veľmi dobre sa mu darí aj v chudobných, kamenistých pôdach, čo by ponúklo priestor aj k využitiu oblastí, ktoré bežne nie sú považované za vhodné na poľnohospodárske účely. Čo sa týka konzumácie, je táto obilnina všestranná a ľahko sa kombinuje s rôznymi ingredienciami.

Jedinou nevýhodou africkej plodiny je jej relatívne nízky obsah živín, čo jej vyslúžilo aj prezývku „hladná ryža“. Na druhej strane, v niektorých ohľadoch je potešujúci aj nízky obsah cukru a solídny obsah aminokyselín. Nedá sa prehliadnuť ani fakt, že sa z nej dá vyrábať pivo.

3. Vigna

Cowpea je strukovina, lepšie známa pod jej anglickým názvom black-eyed pea. V slovenskom názvosloví ju poznáme pod pojmom vigna čínska, ľudovo nazývaná fazuľka čiernooká.

Dá sa povedať, že ide o akúsi zabudnutú plodinu, pretože v 40. rokoch minulého storočia sa v USA pestovala v obrovských množstvách. Bolo pre ňu dokonca vyhradených 5 miliónov árov poľnohospodárskej pôdy.

V dnešnej dobe si síce našla svoje vlastné miesto v gastronómii, no väčšine ľudí je známa ako krmivo pre dobytok. Jej konzumáciu by však namiesto kráv určite ocenili aj ľudia, keďže je bohatým zdrojom mnohých živín, ktoré sú vo všeobecnosti problematické na získanie.

zdroj: Unsplash/Jasmine Waheed

Medzi ne patrí napríklad vitamín A, vláknina či probiotiká, informuje Medical News Today. Vysoký potenciál má aj v gastre, keďže sa dá, ako obyčajná fazuľa, pripraviť na mnoho spôsobov. Dá sa zakonzervovať, pridať do polievky a do vývaru, využiť ako príloha či ako ingrediencia do omáčky a mnoho ďalšieho.

Bohatá je taktiež na zinok, železo či meď, ktoré ľudské telo potrebuje na správne fungovanie. Existuje aj spojitosť medzi týmito fazuľkami a správnym fungovaním tráviacej sústavy, zdravou pokožkou a udržovaním zdravej hmotnosti. Najväčšiu výhodu však predstavuje vysoká odolnosť voči suchu.

4. Kolokázia

Ďalšia na zozname je takzvaná kolokázia jedlá. Dalo by sa povedať, že ide o akýsi zdravší druh zemiaku. Jej hľuzy sú v ázijských a afrických kultúrach bežne podávané smažené, pečené, varené či ako kaša. Tiež sa melú na múku alebo škrob a dajú sa z nich vyrábať sladké dezerty.

Kolokázia je zvláštnejším bodom v tomto zozname, keďže nie je od prírody prispôsobená na suché podnebie, píše The Guardian. Pochádza totižto z tropických a vlhkých oblastí.

zdroj: Wikimedia/Creative Commons

Vedci však tvrdia, že plodina by sa dala teoreticky prispôsobiť aj inému podnebiu než tomu, z akého pochádza. Proces kultivácie je v súčasnosti vo fáze experimentov a vedci majú k dispozícii už 8 rôznych odrôd tohto kvázi-zemiaku.

Korene kolokázie sú opäť bohaté na mangán či vlákninu, ale aj na draslík a látku kvercetín, ktorá podľa portálu WebMD znižuje riziko rakoviny. Pozitívnou vlastnosťou je aj nízky obsah tukov.

5. Kernza^®

Pravdepodobne však nejestvuje plodina viac prispôsobená globálnemu otepľovaniu ako práve Kernza^®. Ide totižto o umelo vypestovanú plodinu, ktorá bola špecificky vytvorená ako alternatíva obilia.

Oficiálna stránka projektu ju opisuje ako všestrannú, delikátnu a udržateľnú bylinu, ktorá je naviac pripravená bojovať s klimatickou zmenou.

Je nenáročná na pestovanie a efektívna v anulovaní emisií oxidu uhličitého, keďže jej korene sú výborným absorbentom tohto neželaného skleníkového plynu.

zdroj: Kernza®/Gallery

Kernza^® dokáže obilniny nahradiť takmer vo všetkých ohľadoch, od mletia na múku až po výrobu piva. Vedci z Land Institute, materskej spoločnosti tohto produktu, si od „pšenice budúcnosti“ sľubujú naozaj veľa. Vraj by mohla priniesť úplnú revolúciu v poľnohospodárstve.

Spolu s podobnými produktmi a plodinami sú však ešte v plienkach a je možné, že na ich skutočné zaradenie do potravinovej pyramídy si ešte zopár rokov počkáme. Globálne otepľovanie však ľudstvo možno donúti tento proces urýchliť.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko