Grónsko sa chce odtrhnúť od Dánska. „Nastal čas na ďalší krok, práce už začali,“ avizuje premiér

Grónsko, najväčší ostrov na svete, je opäť v centre geopolitickej pozornosti. Premiér Grónska Múte Egede začal rok 2025 ostrou výzvou na nezávislosť od Dánska a odstránenie „pút kolonializmu“.

Táto výzva však prichádza v čase, keď Spojené štáty opäť prejavili záujem o kúpu tohto strategicky dôležitého územia, píše portál Politico.

Historické pozadie a volanie po zmene

Grónsko, ktoré má približne 60 000 obyvateľov, bolo dánskou kolóniou až do roku 1979, keď získalo autonómiu a vlastný parlament. Od roku 2009 má právo na vyhlásenie nezávislosti prostredníctvom referenda.

Premiér Egede, líder pronezávislej strany Community of the People (IA), vo svojom novoročnom prejave vyjadril nespokojnosť so súčasným stavom.

„História a súčasné podmienky ukázali, že naša spolupráca s Dánskom nevytvorila plnú rovnosť,“ uviedol Egede. „Nastal čas, aby naša krajina urobila ďalší krok. Musíme odstrániť prekážky, ktoré môžeme označiť ako putá kolonializmu, a posunúť sa vpred.“

Egede zároveň naznačil možnosť spojenia referenda o nezávislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v apríli. „Práce na vytváraní rámca pre Grónsko ako nezávislý štát už začali,“ dodal.

Strategická hodnota Grónska

Ako píše portál Euronews, Grónsko má významnú strategickú hodnotu, nielen kvôli svojim bohatým zdrojom minerálov, ropy a zemného plynu, ale aj kvôli svojej polohe v Arktíde. Ostrov hostí americkú vojenskú základňu Thule, ktorá je kľúčová pre bezpečnostnú stratégiu Spojených štátov.

Táto hodnota je jedným z dôvodov, prečo bývalý americký prezident Donald Trump v minulosti niekoľkokrát navrhol kúpu Grónska. Naposledy v decembri 2024 označil vlastníctvo Grónska za „absolútnu nevyhnutnosť“ pre národnú bezpečnosť USA.

Premiér Egede na Trumpove slová odpovedal jednoznačne: „Grónsko nie je na predaj a nikdy nebude.“

Dánsko a zvýšené obranné výdavky

Reakcia Dánska na Trumpove vyjadrenia prišla zakrátko. Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen oznámil, že Dánsko zvýši svoje obranné výdavky v Grónsku o 1,3 miliardy eur. Tento krok však označil za „iróniu osudu“ a nie priame opatrenie voči americkým záujmom.

Napriek autonómii Grónsko stále dostáva ročnú dotáciu od Dánska vo výške približne 500 miliónov eur, čo predstavuje významný podiel jeho rozpočtu. Táto závislosť je jedným z hlavných argumentov proti nezávislosti, keďže Grónsko by muselo hľadať nové zdroje príjmov.

Nezávislosť Grónska prináša množstvo výziev, ale aj príležitostí. Ekonomická samostatnosť by vyžadovala intenzívne využitie prírodných zdrojov, čo by mohlo prilákať zahraničných investorov. Na druhej strane by nezávislosť znamenala aj stratu finančnej podpory Dánska a nutnosť vyrovnať sa s geopolitickými tlakmi veľmocí.

Grónsko je totiž predmetom záujmu nielen USA, ale aj ďalších globálnych hráčov, ako je Čína, ktorá má záujem o arktické obchodné trasy a prístup k surovinám, dodáva denník Washington Post.

Politický kontext

Egedeho výzva na nezávislosť prichádza v čase, keď sa v Dánsku stále diskutuje o historických pochybeniach, ako bola nútená antikoncepcia na Grónsku v 60. a 70. rokoch. Tieto udalosti ešte viac zdôrazňujú potrebu redefinovať vzťah medzi Dánskom a Grónskom.

„Naše obchodné a politické vzťahy nemôžu pokračovať výlučne prostredníctvom Dánska,“ vyhlásil Egede, čím podčiarkol potrebu Grónska reprezentovať samé seba na svetovej scéne.

Grónsko stojí na križovatke svojej histórie. Otázka nezávislosti je stále otvorená a jej realizácia závisí od mnohých faktorov, vrátane politickej vôle, ekonomickej udržateľnosti a schopnosti odolávať medzinárodným tlakom.

Egedeho odhodlanie naznačuje, že Grónsko je pripravené na diskusiu o svojej budúcnosti. Či sa táto cesta skončí nezávislosťou, alebo pokračovaním autonómneho vzťahu s Dánskom, ukáže až čas. Jedno je však isté – svet bude Grónsko sledovať s rastúcim záujmom.