V úmrtnosti na COVID-19 je Slovensko už štvrté najhoršie na celom svete

Rebríček úmrtnosti na COVID-19 má nového víťaza. Británia dosiahla smutné prvenstvo, obsadila prvú priečku najvyššej miery úmrtnosti na koronavírus na svete. Predbehla tak Českú republiku, ktorá bola na vrchole od 11. januára s úmrtnosťou 16,3 na miliónov obyvateľov.

Británia mala minulý týždeň do 17. januára priemerne 935 úmrtí za deň, čo je ekvivalent 16,5 ľudí z milióna. Independent varuje, že dáta môžu byť ešte horšie. Oficiálne čísla bývajú nižšie v nedeľu a pondelok kvôli víkendovému oneskoreniu v hláseniach. To platí pre viaceré krajiny, nie len Britániu.

Do prvej pätky krajín s najhoršou mierou priemernej dennej úmrtnosti na milión obyvateľov sa dostalo aj tretie Portugalsko (14,82 na milión), štvrté Slovensko (14,55) a piata Litva (13,01). Na Slovensku doteraz ochoreniu podľahlo 3 637 ľudí. V Českej republike 14 646 ľudí.

Naši zvyšní susedia majú oveľa nižšiu mieru úmrtnosti na milión obyvateľov. Maďarsko (10,25) Poľsko (8,18) má dokonca lepšie štatistiky ako Nemecko (10,17) alebo Spojené štáty americké (10,03). Najlepšie z našich susedov dopadlo Rakúsko, ktoré má mieru úmrtnosti 5,69 na milión obyvateľov.

Štatistiky boli zostavené výskumnou platformou na Oxfordskej univerzite Our World in Data, ktorá na základe dostupných dát vypočíta mieru úmrtnosti na milión obyvateľov. 

Na celom svete ochoreniu podľa Worldometers podľahlo už vyše dve milióny ľudí. Najviac v USA, a to vyše 408-tisíc v Brazílii vyše 210-tisíc a v Indii takmer 153-tisíc.

Krajčí opakovane tvrdí, že očkovací plán sa môže posunúť 

Premiér Igor Matovič verí, že znížiť úmrtnosť aj celkové počty nakazených s koronavírusom sa mu podarí s novým kolom celoplošného skríningu, ktoré prebieha v týchto dňoch na Slovensku. Odborníci sú však skeptickí, podľa nich Matovič nemá správne dáta. Najväčšiu nádej vkladajú do vakcinácie a do opatrení, ktoré majú zabrániť šíreniu vírusu.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Minister zdravotníctva Marek Krajčí opakovane tvrdil, že sa môže očkovanie posunúť z dôvodu výpadku výroby vakcín od spoločnosti Pfizer/BioNTech a nejasnej účinnosti očkovacej látky AstraZeneca, o ktorej má Európska lieková agentúra (EMA) vydať rozhodnutie na konci januára. Pri dvoch plných dávkach bola vykázaná účinnosť 62 %, pri jeden plnej dávke a jednej polovičnej bola účinnosť 90 %. Krajčí tvrdí, že je možné, že očkovanie bežnej populácie by sa začalo až v lete alebo v jeseni.

Odborníci s ním nesúhlasia 

Predsedníčka Európske komisie Ursula von der Leyen však jasne uviedla, že ju riaditeľ Pfizeru ubezpečil, že všetky objednané dávky pre prvý štvrťrok 2021 dodá spoločnosť načas.

„Ubezpečil ma, že všetky dodávky na prvý štvrťrok budú dodané v prvom štvrťroku,“ uviedla von der Leyen po tom, čo farmaceutický gigant pripustil, že bude mať problém s dodávkou vakcín.

zdroj: TASR/AP/Francois Lenoir, Sakchai Lalit

S Krajčího spochybňovaním o schválení vakcíny od AstraZeneca nesúhlasia ani odborníci, ktorí sa vyjadrili pre denník SME. „Je pravda, že jedno z ramien v protokole malo nižšiu účinnosť,“ uviedol pre denník infektológ Pavol Jarčuška, ktorý vedie vakcinačnú pracovnú skupinu na ministerstve. Jarčuška zároveň dodal, že druhé rameno malo dobrú účinnosť.

V podobnom duchu sa vyjadril aj Peter Sabaka, ktorý uviedol, že norma pre schválenie Európskou liekovou agentúrou je účinnosť 50 % a dodal, že AstraZeneca posudzovala vakcínu oveľa prísnejšie ako Moderna alebo Pfizer/BioNTech.

Európska komisia chce zaočkovať 70 % dospelých do leta

S plánom jesene alebo leta nepočíta ani Európska komisia (EK), ktorá uviedla, že do leta 2021 by malo v krajinách EÚ dostať vakcínu proti novému koronavírusu do 70 percent dospelých ľudí. Príslušný návrh chce EK zverejniť v utorok, píše agentúra DPA.

Do marca by malo byť podľa plánu EK zaočkovaných 80 percent osôb starších ako 80 rokov a zdravotníckych zamestnancov.

Uvedené ciele vakcinačnej kampane EÚ sú súčasťou diskusných príspevkov na štvrtkový videosummit, ktorý sa zameria najmä na vakcináciu a koordináciu úsilia v boji proti pandémii COVID-19 v krajinách EÚ.

Riešiť sa bude aj očkovací preukaz

Lídri a premiéri jednotlivých krajín sa budú zaoberať aj otázkou, či by mal existovať tzv. európsky očkovací preukaz, prípadne z neho vyplývajúce privilégiá pre zaočkované osoby. Medzi takéto výhody by patrili napríklad prístup do reštaurácií či kín, ako aj zjednodušená možnosť cestovať v rámci EÚ. O týchto právomociach by však mali rozhodovať jednotlivé štáty samostatne.

zdroj: TASR / AP Photo / Hans Pennink

EK chce podľa informácií DPA podporiť taký dokument, ktorý bude čo najpresnejší a uznajú ho všetky členské štáty EÚ. Malo by byť z neho jasné, kto v ktorej krajine dostal akú vakcínu, a takisto by to malo pomôcť pri zisťovaní možných vedľajších účinkov očkovania.

Vzhľadom na mimoriadne nákazlivú mutáciu koronavírusu chce EK naliehať na členské štáty EÚ, aby zvýšili úsilie, čo sa týka segmentácie odobratých vzoriek pri testovaní. Väčšina štátov totiž podľa Európskej komisie v tejto záležitosti nerobí dosť. Varianty koronavírusu sa tak na rozdiel od Británie, kde prebieha systematická segmentácia, podarilo zistiť prevažne náhodným spôsobom, tvrdí EK.