Harari odkryl budúcnosť ľudstva, ktorá naháňa strach. Jeho nová kniha je provokatívny kúsok s dôležitým odkazom

Svetoznámy historik a bestselerový autor Yuval Noah Harari opäť púta pozornosť ľudí po celom svete svojou najnovšou knihou Nexus: Stručná história informačných sietí od doby kamennej po umelú inteligenciu.

Nexus prichádza v kontexte štvrtej priemyselnej revolúcie, charakterizovanej rýchlym rozvojom AI a globálnych informačných sietí.

Toto dielo je nielen aktuálnou reakciou na technologické zmeny pretvárajúce ľudskú spoločnosť, ale aj prirodzeným pokračovaním po úspechu Harariho predchádzajúcich bestsellerov Sapiens a Homo Deus. Stojí však toto dielo za tvoj čas? 

Vývoj informačných sietí: Od jaskynných malieb po internet

Harari hneď v úvode zdôrazňuje kľúčovú úlohu informácií pri spájaní ľudí a vytváraní rozsiahlych sociálnych sietí. Tvrdí, že jedinečná schopnosť Homo sapiens spolupracovať flexibilne s veľkým počtom cudzincov je založená na akejsi schopnosti vytvárať a veriť v zdieľané príbehy.

Vedel si, že približne pred 70 000 rokmi začali skupiny Homo sapiens prejavovať bezprecedentné schopnosti spolupráce? Táto schopnosť je podľa Harariho dôsledkom zmien v štruktúre mozgu a jazykových schopnostiach, ktoré umožnili Sapiens rozprávať a veriť fiktívnym príbehom.

„Ľudská schopnosť vytvárať a šíriť príbehy je základom našej sociálnej štruktúry. Od mýtov o stvorení až po moderné národné identity, príbehy nám umožňujú spolupracovať v obrovskom meradle.“

Mýty a náboženstvo ako sociálne lepidlo

V ďalšej časti knihy Harari rozoberá úlohu mytológie pri vytváraní neobmedzených spojení medzi ľuďmi. Uvádza príklady toho, ako náboženské príbehy, ako napríklad Biblia, spojili miliardy ľudí po celom svete.

Poukazuje na fakt, že informácie nemusia nevyhnutne presne reprezentovať realitu, aby boli účinné pri spájaní ľudí.

Príkladom sú masové ilúzie nacistických a stalinistických ideológií o rase a triede, ktoré pomohli prinútiť desiatky miliónov ľudí konať spoločne, žiaľ, s katastrofálnymi sociálnymi dôsledkami.

„Nacistický režim v Nemecku je tragickým príkladom toho, ako môže zdieľaný príbeh viesť k hromadnému násiliu. Hitlerovo víťazstvo v roku 1933 bolo výsledkom toho, že Nemci uverili naratívu nacistickej strany, nie sociálno-ekonomických faktorov.“

Dokumenty a byrokracia: Nová éra informačných tokov

Harari analyzuje aj úlohu dokumentov a byrokracie pri zmene spôsobu, akým informácie prúdia v našej spoločnosti a ako vlastne funguje moc ako taká.

V kmeňových spoločnostiach bez písomných dokumentov a byrokracie patrí moc tým, ktorí kontrolujú spojové body medzi reťazcami osoba-osoba a osoba-príbeh.

V spoločnostiach s písomnými dokumentmi a byrokratickými postupmi sa spoločnosť čiastočne spolieha na interakciu medzi ľuďmi a dokumentmi. Harari zaujímavo opisuje, ako tieto dokumenty môžu nútiť ľudí interagovať s inými dokumentmi, čím sa vytvára komplexnejšia sieť.

„Byrokracia nie je len otravnou rutinou, je to sofistikovaný systém na spracovanie informácií, ktorý umožňuje fungovanie rozsiahlych spoločností.“

Dezinformácie a mechanizmy sebakorekcie

V ére informačnej explózie Harari upozorňuje aj na problém dezinformácií a zdôrazňuje dôležitosť sebakorekcie v informačných sieťach. V tomto kontexte porovnáva organizácie s výraznými sebakorekčnými mechanizmami, ako je vedecká komunita, s tými, ktoré ich majú podstatne slabšie.

Vyzdvihuje napríklad, že moderná veda má silný sebakorekčný mechanizmus. Naopak, mnohé iné organizácie, najmä tie náboženské a politické, často spomenuté mechanizmy vôbec nemajú.

„Schopnosť priznať si chyby a opraviť ich je kľúčová pre prežitie akejkoľvek informačnej siete. Vedecká metóda je jedným z najúčinnejších nástrojov, ktoré ľudstvo kedy vytvorilo na overovanie a opravu informácií.“

Rozvoj počítačových sietí a AI: Nová éra informácií

Jednou z najzaujímavejších častí knihy je tá, keď autor hovorí o tom, ako umelá inteligencia zásadne mení štruktúru našich informačných sietí a vytvára sieť, kde namiesto ľudí komunikujú superinteligentné stroje.

Sme na prahu novej éry, kde informácie budú prúdiť nielen medzi ľuďmi, ale aj medzi strojmi. Táto zmena môže mať hlboké dôsledky pre našu spoločnosť a spôsob, akým žijeme.

Harari sa obáva, že AI by mohla v budúcnosti získať takmer „božské schopnosti“ – od vytvárania nových vírusov až po ovládanie finančných trhov. Zároveň by mohla zaplaviť informačné siete falošnými správami v takom rozsahu, že by sme ako ľudstvo de facto stratili schopnosť rozlišovať pravdu od fikcie.

Predpovedá aj možnosť vzniku „kremíkovej opony“ – úplného oddelenia informačných sietí medzi veľmocami ako USA a Čína. To by podľa neho mohlo viesť k zániku predstavy o jednotnej ľudskej realite a ešte väčšej polarizácii nášho sveta.

No je toho názoru, že AI nie je bez limitov. „AI nie je všemocná, aj keď môže prekonať ľudí v mnohých úlohách, stále má svoje limity a slabiny, ktoré musíme brať do úvahy.“

Vplyv na politické systémy

Zaujala ma tiež jeho analýza výziev, ktorým čelia demokratické spoločnosti pri udržiavaní verejného dialógu a rozhodovania v ére AI. 

Kniha poukazuje na to, že rozvoj AI by mohol podkopať základy demokracie tým, že proces rozhodovania sa stane pre bežných voličov priam nepochopiteľný.

„AI však predstavuje dvojsečnú zbraň pre politické systémy. Môže posilniť demokraciu poskytovaním lepších informácií občanom, ale môže ju aj podkopať vytváraním sofistikovaných nástrojov manipulácie.“

Budúcnosť ľudstva

Záverečná kapitola knihy kladie jasnú otázku: Dokáže sa ľudstvo zjednotiť tvárou v tvár výzvam, ktoré predstavuje AI, alebo nás rozdelí nová „silikónová opona“?

Harari dokonca diskutuje o možnosti vzniku nového svetového poriadku, kde by hranice medzi národmi mohli byť nanovo definované nerovnomerným vývojom technológie AI.

Predpovedá, že svet by sa mohol rozdeliť na dve digitálne impériá. Cituje prognózy, podľa ktorých by do roku 2030 mohli Čína a Severná Amerika – dve vedúce veľmoci v oblasti AI – predstavovať 70 % ekonomických prínosov z AI.

„Rozdelenie sveta na digitálne impériá by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky. Mohlo by to viesť k novej forme globálnej nerovnosti a konfliktov.“

Poučenia pre budúcnosť

V závere nájdeš hneď niekoľko odporúčaní, ako čeliť výzvam informačnej éry. Zdôrazňovaná je potreba silnej regulácie algoritmov a umelej inteligencie.

Zároveň je na stole vyzýva na budovanie inštitúcií so silnými samoopravnými mechanizmami – inými slovami, na posilňovanie demokratických princípov. Hoci tieto závery môžu pôsobiť pre niekoho banálne v porovnaní s dramatickým tónom zvyšku knihy, Harari ponúka aj cenné poučenie z histórie.

Zdá sa, že kľúčom k prežitiu civilizácie je schopnosť prijímať a spracúvať rôznorodé informácie, korigovať chyby a hľadať konsenzus.

Nexus je bez pochýb knihou, ktorá provokuje, inšpiruje a núti nás zamyslieť sa. Hoci s Hararim nemusíme vo všetkom súhlasiť, ponúka doposiaľ neprezentovaný pohľad na to, ako informácie formovali našu minulosť a ako môžu ovplyvniť aj budúcnosť každého z nás.

V dobe, keď čelíme výzvam dezinformácií a nástupu umelej inteligencie, je to dielo, ktoré by mal čítať každý, komu záleží na budúcnosti našej civilizácie.

Je dobré sa na chvíľu zamyslieť nad Harariho pohľadmi a uvedomiť si, že jeho vízie nemusia byť len intelektuálnym cvičením, ale skôr výzvou k aktívnemu premýšľaniu o našej budúcnosti.

Nexus nás totiž pozýva k uvažovaniu o tom, ako budeme zaobchádzať s informáciami, ktoré neustále formujú našu spoločnosť. Toto dielo pripomína, že zložité výzvy súčasného sveta si vyžadujú premyslené riešenia, pričom práve v porozumení minulosti môžeme nájsť kľúče k udržateľnej budúcnosti.

Budeme ochotní urobiť krok späť, prehodnotiť, akým spôsobom používame technológie, a zabezpečiť, aby informácie slúžili nám, a nie my im? Alebo sa necháme strhnúť súčasným trendom, kde rýchlosť šírenia informácií prevyšuje schopnosť ich spracovať a overiť?

Harari nás ako spoločnosť nabáda k hlbšiemu zamysleniu nad naším vzťahom k informačným sieťam a k tomu, aby sme prijali zodpovednosť za ich smerovanie.

Zároveň ťa postaví pred otázky, na ktoré nie je ľahká odpoveď, no práve ich hľadanie môže byť esenciálne pre náš ďalší vývoj. Možno je čas, aby sme sa nielen zamysleli nad mocou informácií, ale aj vedome rozhodli, akú rolu im v našich životoch pridelíme.

Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.