„Hárky si strčte do zadku,“ prepálil to Fico. Ľudí vyzýva na referendum, ktoré môže skončiť fiaskom

„Štát je v totálnom rozklade a chaose. A zodpovední si chránia len svoje vlastné zadky,“ uviedol Robert Fico tlačovú konferenciu strany SMER-SD na tému „vláda zrušila obedy zadarmo a teraz sa nečinne prizerá ich zdražovaniu“.

Riešením má byť referendum

Predseda strany sa postupne vyjadril k viacerým problematikám, s ktorými sa Slovensko potýka. Ako vinníka vníma vládu Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera, ktorej bola nedávno vyslovená nedôvera.

„Ak niekomu bolo málo to, čo sa dialo v roku 2022, muselo každým otriasť to, čo videl pri príležitosti 30. výročia slovenskej štátnosti v televízii. Tá myšlienková plytkosť, taká neschopnosť, ktorú v prítomnosti premiérov susedných krajín predviedli traja najvyšší ústavní činitelia, musela spôsobiť Viktorovi Orbánovi alebo pánovi Fialovi úsmev na tvári. To bolo plytké ako potok vo Veľkých Dvoranoch,“ skritizoval štátnych predstaviteľov bývalý premiér.

Riešením situácie by podľa smeráka malo byť plánované referendum, ktoré Slovensko čaká už o niekoľko dní, 21. januára. „O tomto je presne to referendum. Pokiaľ nevyriešime základnú štrukturálnu vec výkonu moci, pokiaľ nebudeme mať funkčnú a stabilnú vládu, tak zabudnite na to, že niekto sa bude zaoberať týmito problémami, ktoré sme len čiastočne napísali tu na tabuľu,“ vyslovil Fico ukazujúc na papierovú tabuľu za ním.

Ex-premiér sa zároveň domnieva, že mnohých členov bývalej vlády čakajú problémy so zákonom. „Oni majú iné starosti. Oni vedia, že polovica z nich bude podľa všetkého čeliť rôznym podozreniam z trestnej činnosti,“ tvrdí.

Nech si ich strčí

Ficovi sa nepozdáva ani snaha povereného premiéra Hegera nazbierať dostatok poslancov pre vytvorenie novej 76-člennej vlády. „Dnes nám premiér v demisii oznamuje, že on má nejaké hárky a hľadá podpisy poslancov, ktorí mu vytvoria novú 76-ku. Nech si tie hárky strčí Heger do zadku,“ odkázal poslancovi OĽANA.

Predseda SMER-u sa vrátil aj k prvým rokom pôsobenia vlády a s nimi spojenou pandémiou ochorenia COVID-19. Z katastrofálnych následkov krízy viní taktiež bývalú štvorkoalíciu. „To im nestačí, že zomrelo o 20 000 ľudí na covid viac ako malo? Že v podstate vyvraždili jedno malé slovenské mesto svojou neschopnosťou?“ rozohnil sa Fico, ktorý v minulosti ostro kritizoval protipandemické opatrenia a očkovaciu kampaň.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Bývalý premiér sa následne presunul k vysvetleniu čísel vypísaných na hárku papiera za ním. „Máme jedného malého podnikateľa v oblasti fyzioterapie. Za elektrinu v novembri 2022 mesačne zaplatil 57,70 €,“ približuje Fico. „Oznámili mu, že za január 2023 bude platiť 615 €. Teplo a teplá voda. Za jeden mesiac v roku 2022 platil okolo 688 €. Oznámili mu, že bude platiť za mesiac 3 300 €,“ dodal ďalej.

Argumentoval i obedmi

Robert Fico sa následne presunul aj k avizovanej téme tlačovky, a teda bezplatným školským obedom, ktoré ešte v čase svojho mandátu zaviedla strana SMER-SD.

„Možno ešte lepší príklad sú školské obedy. Čo bolo kriku, keď SMER sa rozhodol zaviesť opatrenie, že pre kategórie na prvom a druhom stupni základných škôl bude školský obed zadarmo. Bola to obrovská pomoc pre ľudí,“ tvrdí predseda strany.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

„A bolo to určite často aj zo sociálnych dôvodov. Bolo to vynikajúce rozhodnutie. Títo barani len preto lebo to bolo opatrenie SMER-u tieto obedy opäť spoplatnili,“ pokračoval. „Ak v roku 2022 platili rodičia za jedno dieťa na škole 30 – 35 € za jeden mesiac, dnes budú platiť 45 – 50 €. Ďakujeme!“ odkázal odvolanej vláde.

Referendum nemusí mať svetlú budúcnosť

Ako sme ťa už predošle informovali, Robert Fico robí, čo môže, aby spopularizoval referendum, ktoré má prinajmenšom neistú budúcnosť. Definitívnu odpoveď ukáže len čas, no história Slovenska a najnovšie prieskumy naznačujú, že úspech referenda vôbec nie je jednoznačný.

Historicky na Slovensku prešlo len jedno, a to o vstupe do Európskej únie. Prieskum agentúry NMS Market Research taktiež nenaznačuje najsvetlejšiu budúcnosť.

Rozhodnutých prísť na referendum je podľa prieskumu 30 percent respondentov. Častejšie sú to muži a ľudia vo vekovej kategórii 65 a viac rokov. 21 percent ľudí je skôr naklonených zúčastniť sa na referende. Osemnásť percent respondentov odpovedalo, že sa na referende skôr nezúčastnia. Rovnako 18 percent opýtaných odpovedalo, že sa na referenda rozhodne nezúčastní a 13 percent nevedelo odpovedať.

Do kariet referendu určite nehrá ani to, ako sa mladí Slováci vyznajú v jeho obsahu. „Mladá generácia do 24 rokov má najmenší prehľad. Až 70 percent mladšej generácie nevie, o čom bude januárové referendum,“ doplnila výsledok Denisa Lakatošová z NMS Market Research Slovakia.

Startitup s otázkami ohľadom referenda kontaktoval aj Václava Hřícha, predsedu SAVA a managing directora agentúry AKO. „Dá sa povedať, že referendum ako také vo všeobecnosti vo svete, je správny krok, keďže ide o vyjadrenie názoru obyvateľov,“ uviedol Hřích.

„U nás tie referendá však nemajú tradíciu, okrem jedného boli všetky neúspešné. Často tak išlo skôr o politický marketing, ako o obsah toho, o čom sa malo rozhodovať,“ dodal ďalej.

Treba si dávať pozor

Hřích zároveň tvrdí, že v dobe, kedy sa o referende prvýkrát začalo rozprávať, bolo skutočne legitímnym nástrojom opozície. Od tej doby sa však politická situácia zmenila. „V súčasnosti žijeme témou predčasných volieb, nie len z dôvodu referenda. Tie témy sa počas uplynulého roka preťali,“ uvádza šéf agentúry.

Robert Fico v súčasnosti vedie v snahe dostať referendum do povedomia obyvateľstva relatívne agresívnu politickú kampaň. Hřích ponúka vysvetlenie: „Je jeden z mála, ktorí o referende hovoria. Zostalo v ústraní iných udalostí, ktoré sa diali na Slovensku. Nezostáva teda nič iné, len robiť takúto dôraznú kampaň. Otázkou je, či už nie je neskoro.“

zdroj: TASR/Dano Veselský

Taktiež následne upozorňuje, že aj keď nie je obsah referenda nezmyselný, môže byť pre politikov dvojsečnou zbraňou. „Vieme, že väčšina ľudí chce momentálne predčasné voľby, resp. sú za skrátenie volebného obdobia. Treba sa však zamyslieť, či to nie je len aktuálnou situáciou,“ objasňuje Hřích.

Ďalej pokračuje: „Možno o 4 roky sa na to ľudia pozrú inak. Je to skôr riešenie súčasného problému, nie generické riešenie celkového spôsobu, či sa dá skrátiť alebo nedá skrátiť volebné obdobie. Napokon, raz sa to v budúcnosti môže obrátiť aj proti iniciátorom referenda. Keď budú oni vo vláde, dalo by sa referendom skrátiť aj trvanie ich volebného obdobia,“ zakončil Hřích.