Heger zotrel konšpirátorov. Zverejnil dôkaz, že si vymýšľali o jeho ceste do Buče

Cesta premiéra Eduarda Hegera na Ukrajinu sa stala terčom dezinformátorov a konšpiračných teoretikov. „Internetoví analytici“ si totiž vzali na mušku fotografie predsedu vlády z mesta Buča, v ktorom došlo k masakru zo strany ruského agresora.

Konšpirátori totiž mali podozrenie, že snímky sú upravené a cesta bola zmanipulovaná. Premiér dnes zverejnil na sociálnej sieti, že teórie „preklepli“ skutoční odborníci vo fachu.

„Factcheckeri“ vracajú úder

Vierohodnosť snímok potvrdila agentúra AFP, ktorá sa zaoberá aj „factcheckingom“.

Rusi ukrývajú mŕtvoly z Mariupolu v masových hroboch, tvrdí starosta

„Na sociálnych sieťach sa vo veľkom šírili fotografie a tvrdenia, podľa ktorých som mal nafingovať svoju návštevu v ukrajinskej Buči. Agentúra AFP, ktorá spustila svoju službu preverovania faktov aj na Slovensku, preskúmala originály fotografií a taktiež porovnala zábery pochádzajúce od iných médií,“ opísal vládny šéf. 

Ako premiér poznamenal, fakty overoval Robert Barca.

„Z výsledkov jasne vyplýva, že Buču som navštívil a so žiadnymi fotografiami, ktoré som zverejnil, nebolo nijakým spôsobom manipulované,“ napísal na Facebooku Heger.

zdroj: TASR/Jakub Kotian, TASR/Ukrainian Presidential Press Office via AP

Porovnávali fotografie

Portál agentúry AFP pripomína, že v apríli hoaxami popretkávané fotografie zdieľala viac ako tisícka používateľov sociálnych sietí.

Ako portál pripomína, búrka hoaxov sa rozbúrila okolo spomínaných fotografií. Konšpirátori sa naozaj neštítili ničoho a dezinformáciami zahltili snímky týkajúce sa práve Buče. V meste totiž ruskí okupanti zmasakrovali domáce civilné obyvateľstvo.

„V agentúre AFP sme preverili originálne fotografie od Úradu vlády SR a potvrdili sme, že pri nich nedošlo k obrazovej manipulácii. Premiéra Hegera sme taktiež dohľadali na vlastných agentúrnych záberoch AFP z návštevy v Buči 8. apríla 2022 a potvrdili sme tak jeho prítomnosť,“ napísal Barca pre AFP.

Pointou dezinformácie bolo, že existovali dve fotografie. Jedna s Hegerom v Buči a druhá bola zmanipulovaná a premiérova tvár bola nahradená hlavou neznámeho muža. Hoaxeri ale paradoxne tvrdili, že to je práve naopak.

Portál podčiarkol, že konšpirácia mala na Facebooku viac ako 1 800 zdieľaní.

Ako AFP spomína, pracovali s originálmi fotografií, ktoré si „požičali“ od úradu vlády.

„Aby sme skontrolovali, že naozaj nevykazujú známky manipulácie. Fotografie sme tiež porovnali so zábermi z danej udalosti v archíve agentúry AFP a iných médiách a potvrdili sme tak, že premiér Buču skutočne navštívil,“ vysvetlil portál AFP.

Najpopulárnejšie na Slovensku

S konšpiráciami o Buči sa v poslednom čase doslova roztrhlo celé vrece. Na sociálnej sieti Facebook sa častejšie o udalostiach v ukrajinskom meste Buča zdieľajú príspevky, ktoré ich spochybňujú. Takéto príspevky sú spomedzi 20 sledovaných krajín najpopulárnejšie práve na Slovensku. Vyplýva to z prieskumu britského Inštitútu pre strategický dialóg.

Potom, ako ruské jednotky 30. marca opustili ukrajinské mesto Buča, zverejnili svetové médiá zábery zachytávajúce množstvo tiel mŕtvych civilistov či svedectvá preživších.

Ukrajina zo zabíjania civilistov obvinila ruských vojakov, ktorí mesto okupovali. Rusko však vinu poprelo a ruské štátne médiá čoskoro ponúkli alternatívny pohľad na udalosti v Buči, pričom pravosť záberov z Buče často spochybňovali.

Analýza príspevkov

ISD preto zanalyzovala v každej z 20 sledovaných krajín desať najpopulárnejších príspevkov o udalostiach v Buči zverejnených na Facebooku medzi 30. marcom a 6. aprílom, aby dokázala určiť, ktorý zo spomínaných naratívov si získal na sociálnej sieti viac pozornosti v rozličných krajinách v Európskej únii i mimo nej.

Tím ISD tak zanalyzoval celkovo 200 príspevkov zverejnených na Facebooku; z nich 44 obsahovalo informácie, ktoré bolo možné spojiť priamo s ruskými štátnymi médiami, ruskými predstaviteľmi alebo prokremeľskými zdrojmi.

Najviac takýchto príspevkov sa šírilo práve na slovenskom Facebooku, kde sedem z desiatich najpopulárnejších príspevkov obsahoval takýto prokremeľský naratív. Väčšinu z týchto príspevkov pritom zverejnili facebookové stránky, ktoré sú známe jednak svojím vystupovaním proti establišmentu a tiež aj extrémizmom a populizmom.

Česko a Rakúsko

Ďalšími dvoma európskymi krajinami, v ktorých sa takýto prokremeľský naratív šíril najviac, sú Česko a Rakúsko. Polovica z desiatich najpopulárnejších príspevkoch v týchto krajinách obsahovala takýto naratív.

Naopak, najmenej takýchto príspevkov zaznamenali spomedzi európskych krajín analytici v Británii, Írsku, Poľsku a Taliansku, kde tento naratív nenašli ani v jednom z desiatich analyzovaných príspevkov

200 príspevkov, 20 krajín

Z celkových 200 analyzovaných príspevkov 55 spochybňovalo udalosti v Buči či pravosť zverejnených záberov. Nie všetky tieto príspevky však bolo možné vždy charakterizovať ako prokremeľské, avšak napriek tomu, že tvorili iba 27,5 percenta analyzovaných príspevkov, boli zdieľané častejšie než zvyšných 145 príspevkov, ktoré udalosti v Buči nijako nespochybňovali.

Spomínaných 55 spochybňujúcich príspevkov malo totiž dovedna vyše 208 000 zdieľaní, pričom príspevky, ktoré udalosti z Buče nespochybňovali, mali niečo okolo 172 000 zdieľaní.

Tím ISD zanalyzoval dovedna 200 príspevkov na Facebooku pochádzajúcich z 20 krajín, z ktorých 14 je súčasťou Európskej únie – Cypru, Česka, Francúzska, Grécka, Holandska, Írska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Španielska a Talianska. Ostatné skúmané štáty boli Argentína, Brazília, Británia, Kanada, Spojené štáty a Venezuela.